Vodka, nápoj s komplexnou históriou, zohrával v ruskej armáde významnú úlohu po stáročia. Jeho prítomnosť v armádnych prídieloch, regulovaná a často sporná, svedčí o jeho vnímanom vplyve na morálku, odolnosť a dokonca aj na bojovú pripravenosť vojakov. Od cárskych námorníkov až po Červenú armádu počas najťažších bojov druhej svetovej vojny, vodka formovala zážitky generácií vojakov. Tento článok sa ponorí do historického kontextu, vojenských nariadení a rôznych pohľadov na úlohu vodky v ruskej armáde, od jej zavedenia v 17. storočí až po jej pretrvávajúci vplyv v 20. storočí.
Alkohol ako súčasť vojenského života: Historické korene
Individualita nie je ani tak cieľom, ako cestou. Autor dvadsať osem rokov podniká v oblasti reklamy, médií a obchodu, venuje sa publicistike a reportážnej fotografii. Vydáva internetové noviny a aktívne sa venuje novinárskej práci. Autor sa ďalej aktívne venuje zvyšovaniu bezpečnosti detí v cestnej premávke, prevencii kriminality a je autorom projektu „Bezpečné mesto“. Pred viac ako 10 rokmi založil OZ Tulák s cieľom vybudovať v meste útulok pre týrané a opustené zvieratá. Presadzovaním Transparentnej samosprávy aktívne prispieva k odhaľovaniu nezákonného konania volených zástupcov a úradníkov. Na presadzovanie práva a spravodlivosti v samosprávach a obranu občanov pred aroganciou moci pred rokmi založil OZ Občan rozhodni. Cestovanie a atelierovú fotografiu vníma ako záľuby, ktoré neslúžia na získavanie finančného profitu, ale na odreagovanie sa a relax. Toleranciu k iným názorom a pohľadom na svet považuje za prioritu a to nielen v rovine teoretickej. Aktívnu podporu ochrane prírody a zvierat považuje za samozrejmosť a verí v teóriu “ keď nepomôžeš - neubližuj“. Autor fotografoval v Afrike, Azii, Japonsku, Južnej Amerike, USA a prakticky po celej Europe. Najhodnotnejšie reportáže vznikli na Sahare, v New Yorku, na Floride, v Caribiku, Los Angeles, Bangkoku, Londone, Las Vegas, Chicagu, San Franciscu, Tokyu, Hiroshime, v Rio de Janeiro, v Hong Kongu, Macao, Cine, Moskve, na Islande, Malte, Cypre, Izraeli, Palestíne, Jordánsku, Marockej Casablance, Kosove, Bosne a Hercegovine, Albánsku, v Kazachstane, v Spojených Arabských Emirátoch, na Kaukaze v Arménsku, Gruzínsku, Azerbajdžane, v Náhornom Karabachu, Kaliningrade a v Pobaltských štátoch, v Iráne - Teherán a Bandar Abbás, Perskom zálive a na Ukrajinskom Donbase. Absolvoval expedície: - 1995 Etna-Volcano-Stromboli-Vesuv - Slovenská vulkanologická expedícia - Japonsko 2008 - od Hiroshima po Hokaidó - Černobyl 2009 - expedícia do zakázanej zóny a elektrárne postihnutej najväčšou nukleárnou haváriou v histórii - Černobyl 2016 - expedícia pri 30. výročí najväčšej nukleárnej havárii v histórii - Sicília - po stopách Donna Corleoneho - Pervomajsk - základňa, na ktorej sa počas Studenej vojny nachádzali raketové nosiče s jadrovými hlavicami namierené na USA - Balkán 2014 - jedinečná expedícia pri príležitosti 100. výročia 1.
Alkohol, preklínaný a zatracovaný, ale aj milovaný a uctievaný, má rôzne pohľady na jeho vplyv. Iný je pohľad naň rodiny alkoholika a iný umelca, ktorý pod jeho vplyvom vytvoril umelecké dielo. A úplne iný je pohľad vojaka, ktorému pár dúškov alkoholu pomohlo vytesniť hrôzostrašné zážitky, zápach krvi, spáleného mäsa a hnijúcich tiel. Alebo mu len jednoducho pomohol zaspať. Armády celého sveta si už po stáročia uvedomovali tieto, pre vojakov dôležité, vlastnosti alkoholu. Samozrejme, že žiadna z armád nechcela, aby boli jej vojaci počas bojov opití. Pretože opitý vojak sa vo väčšine prípadov správa ako tzv. neriadená strela. Je oveľa ťažšie podriaditeľný veliteľskej právomoci dôstojníka než vojak triezvy, a navyše je náchylnejší k iracionálnemu správaniu. Na strane druhej stres a ťažké podmienky na frontovej línii zjavne ničili bojaschopnosť vojakov. Práve preto väčšina armád svojim príslušníkom alkohol prideľovala, avšak jeho množstvo regulovala. A nie je to pritom len výmysel dvadsiateho storočia. Alkohol totiž už po celé stáročia tvoril časť žoldu alebo naturálnych prídelov vojakov.
Z pohľadu našej vlastnej histórie je vo vzťahu k alkoholu v armáde zaujímavé obdobie boja proti Turkom v 16. a 17. storočí, v ktorom vojaci cisárskej armády dostávali ako súčasť žoldu víno. V tom čase však nešlo ani tak o „antidepresívum“, ako skôr o náhradu pitnej vody, ktorej bolo v tom období nedostatok. Niežeby bolo na gazdovských dvoroch málo studní. No nebolo v tom období nič nezvyčajné, ak bola na dvore studňa a pár metrov od nej septik. A aj vďaka tomu celé stáročia sprevádzali ľudí rôzne cholerové epidémie a nákazy, ktorých pôvod bol v hygienicky škodlivej vode.
Vodka v cárskom a cisárskom Rusku
Skôr, než sa vrátime do 20. storočia a do Sovietskeho zväzu, ktorý skočil z feudalizmu rovnými nohami do budovania komunizmu, pristavme sa na chvíľu práve pri onej feudálnej, alebo tiež cárskej, či imperátorskej ruskej armáde. Aj jej velenie si zjavne uvedomovalo význam alkoholu pre posilnenie bojaschopnosti armády. A tak nie je prekvapujúce, že už cár Peter Veľký zaviedol v sedemnástom storočí podľa európskeho vzoru v ruskom námorníctve výdaj alkoholu mužstvu. Ďalší cár, Alexander I., zase v roku 1812 nariadil, aby v gardových plukoch vojakom nižších hodností boli vydávané štyri poháre (pohár - 0,123 litra) vodky týždenne, čo je takmer pol litra tejto ohnivej vody. Počas rusko-tureckej vojny v rokoch 1853-1856 platili pre pluky, ktoré sa zúčastnili bojov na Kaukaze, iné normy - tri poháre vodky týždenne pre nižšie hodnosti (0,37 l) a dva pre nebojujúcich (0,25 l). V tom istom čase jednotky, ktoré bojovali na Kryme, ako sa uvádza v „Histórii 147. pešieho samarského pluku“, „na udržanie sily dostávali vojaci denne pol kila mäsa a dve šálky vodky (0,25 l).“. Dokonca aj v jednotkách umiestnených ďaleko od bojiska tejto vojny dostali vojaci „chlebové víno“ podľa vojnových noriem. Vojenský teoretik a historik generál pechoty A. M. Zajončkovskij o tom napísal: „Porcie alkoholu pre vojakov nižších hodností boli vo všeobecnosti priznávané vo významnom množstve, a to nielen vo výnimočných prípadoch alebo pri intenzívnej táborovej činnosti, ale niektorým jednotkám aj nepretržite.“
Zákaz a opätovné zavedenie vodky v Červenej armáde
Po revolúcii v roku 1917 nová robotnícko-roľnícka Červená armáda zavrhla všetky buržoázne prežitky svojej predchodkyne a alkohol bol v nej oficiálne tabu až do roku 1939. Teda nie žeby vojaci prestali piť, to nie. Ale keď, tak len mimo služby. Prelom nastal po napadnutí rozlohou aj počtom obyvateľov malého Fínska, ktoré sa odmietlo podvoliť hrubému nátlaku svojho mohutného suseda. Vďaka čomu tak neskončilo na päťdesiat rokov ako jedna zo sovietskych republík, ako sa to stalo Estónsku, Lotyšsku a Litve. Sovietsky zväz mal nad armádou Fínska obrovskú ľudskú aj materiálnu prevahu. Vo vojakoch to bolo v pomere 3:1, v tankoch dokonca 80:1 (!) a v letectve 5,5:1. Do útoku proti svojmu severnému susedovi Sovietsky zväz pripravil dvadsaťtri streleckých divízií so 450 000 vojakmi, 2 000 tankami a 2 000 delami. Proti nim dokázali Fíni postaviť 180 000 vojakov, 146 (!) lietadiel a niekoľko desiatok zastaraných tankov. Napriek tomuto zjavnému nepomeru, ktorý pripomínal biblický súboj Dávida s Goliášom, sovietske vojská utrpeli v prvých bojoch koncom roku 1939 katastrofálne straty na ľuďoch aj technike. Okrem výborného strategického plánovania a vybudovanej línie obrany fínskym maršálom Mannerheimom, malo svoj vplyv na neúspech sovietskej ofenzívy aj mimoriadne surové počasie. Teploty na Karelskej šiji v tom období dosahovali -40°C, vďaka čomu zamŕzala nielen technika, ale aj ľudia. Na vlastné oči sa o tom v januári 1940 pri inšpekcii vojsk presvedčil aj ľudový komisár obrany Kliment Vorošilov, ktorý sa hneď na to obrátil na vodcu ZSSR Josifa Stalina s návrhom, aby bolo vojakom a veliteľom Červenej armády vydávaných denne 100 gramov vodky a 50 gramov slaniny. Tankisti mali mať normu zvýšenú na dvojnásobok a letcom mala byť namiesto vodky vydávaná brandy. Stalin súhlasil a na základe príkazu ľudového komisariátu obrany (NKO) bolo od 10. januára do začiatku marca 1940 vydaných vojskám viac ako 10 ton vodky a 8,8 tony brandy. A hoci vojakmi bolo toto Stalinovo, resp. Vorošilovo rozhodnutie hodnotené kladne, z praktického, resp. z medicínskeho hľadiska išlo o nezmyselný krok, pretože alkohol telo v zime nezohrieva. Práve naopak, spôsobuje rozťahovanie ciev, vďaka čomu dochádza k rýchlejšiemu ochladzovaniu organizmu. Na druhej strane ale požitý alkohol otupuje bolesť po prípadnom poranení a odďaľuje tak potrebu rýchlej evakuácie poraneného.
Premrznutí príslušníci sovietskej lyžiarskej jednotky na Fínskom fronte počas tzv. Zimnej vojny. Nakoľko rozhodnutie o vydávaní vodky presadil ľudový komisár obrany (narodnyj komissar oborony) Vorošilov, hovorilo sa od tej doby až do konca druhej svetovej vojny o poskytovanom alkohole ako o tzv. „vorošilovských sto gramoch“. Po skončení fínskej kampane v roku 1940 skončilo aj vydávanie vodky a brandy príslušníkom armády. Nie však nadlho.
Vodka ako nástroj prežitia počas Veľkej vlasteneckej vojny
Už 22. júna 1941 vtrhli vojská hitlerovskej koalície do Sovietskeho zväzu a valili sa zdanlivo nezadržateľne do jeho vnútra. Milióny sovietskych vojakov skončili uprostred kotlov, teda obkľúčených oblastí, a neskôr v zajatí. Ďalšie milióny ustupovali viac menej usporiadane do vnútra svojej rozľahlej krajiny. V tejto zúfalej situácii prišlo vedenie krajiny so zúfalým nápadom obnoviť prídel vodky svojim vojakom a veliteľom. Štátny výbor obrany vydal dňa 22.08.1941 príkaz č. 562 „O zavedení vodky do zásobovania bojujúcej Červenej armády“, ktorým od 1. septembra 1941 začalo vydávanie 40 percentnej vodky v množstve 100 gramov denne na osobu pre vojakov a veliteľov prvolíniovej, tzv. bojujúcej armády. Zúfalým som tento nápad označil zámerne. Pretože zatiaľ čo vo fínskych mrazoch mal tento nápad aspoň aké-také racio, v horúčavách na prelome augusta a septembra mohol mať len jeden cieľ.
Počas vojny sa normy vydávania a kategórie vojakov, ktorí mali nárok na „narkomovských“ 100 gramov vodky, viackrát menili. Prvá zmena nastala už na jar roku 1942, pričom konečnú podobu dal zmene výnos Štátneho výboru obrany z 11. mája 1942. Nariadenie Štátneho výboru obrany z 11. K ďalšej zmene normy došlo 12. novembra, pred začiatkom ofenzívy pri Stalingrade. Táto zmena opäť zdôrazňovala, že jej vydanie bolo spojené s podporou vojakov v zimných podmienkach. Nárok na 100 gramov mali tentokrát všetci vojaci v prvej línii. Teda nielen tí, ktorí viedli útočné operácie, ako tomu bolo podľa predchádzajúcej právnej úpravy. Pre vojakov v tyle, kam patrili stavebné prápory, plukové a divízne zálohy, sa veľkosť dávky znížila na 50 gramov. S konečnou platnosťou bola otázka vydávania alkoholu vyriešená nariadením NKO č. 3272 z 30. apríla 1943. Podľa neho bolo „frontových 100 gramov“ ponechaných opäť už len pre jednotky vedúce útočné operácie, kým všetky ostatné kategórie vojakov dostávali vodku len cez sviatky a výročia. Konzumácia vodky bola pritom v armáde čisto dobrovoľná. Tí, ktorí odmietli 100 gramov, dostávali namiesto vodky peňažnú náhradu vo výške 10 rubľov. Mesačne tak nepijúci vojak dostal k žoldu cca 300 rubľov. Avšak kvôli inflácii spôsobenej vojnou bola kúpna sila takejto sumy peňazí nízka.
Rozporuplné názory na účinky vodky v armáde
Názory na vplyv alkoholu na bojové schopnosti vojakov sa rôznia. Na jednej strane sú tí, ktorí alkohol v armáde úplne zatracujú a vyčítajú mu, že vojaci pod jeho vplyvom sú menej obozretní a častejšie sa stávajú obeťami nepriateľa. O tom svedčia názory viacerých veteránov, zachytené vo výbornej sérii kníh ruského historika Arťoma Drabkina „Ja dralsja..“ (Bojoval som..). Podľa ich spomienok vždy pred útokom prechádzal zákopmi staršina s vedrom vodky a pohárom. Kto chcel, nabral si a vypil. Väčšinou pili mladí a neskúsení vojaci, ktorí sa potom drali vpred hlava-nehlava a vo väčšine prípadov padli. Starší a skúsenejší vojaci vedeli, že vodka pred útokom nie je veľmi vhodná. A to najmä za situácie, kedy za jednotkou meškaly trény a vojaci preto nedostali najesť. Vypiť deci alkoholu, alebo dve, na prázdny žalúdok, s nervami napnutými na prasknutie zo strachu pred nadchádzajúcim útokom, to bola situácia, ktorá mohla spôsobiť stav opitosti aj z takého množstva alkoholu. Taktiež viacero pilotov spomínalo, že bolo medzi nimi len málo takých, ktorí si vypili pred letom. Väčšina z nich však neodmietala alkohol po letovom dni, najmä pri večeri, kedy pomáhal zbaviť sa stresu z bojových letov a smútku zo straty padlých priateľov. A zapíjalo sa vždy aj udelenie vyznamenania. Najčastejšie tak, že sa čerstvo udelené vyznamenanie hodilo do pohára s vodkou a pohár vypil vyznamenaný na ex.
Na druhej strane stoja názory, že v neuveriteľne ťažkých podmienkach bojovej činnosti, najmä v zimnom období, bola vodka jediným stimulantom, ktorý pomáhal prežiť útrapy života v prvej línii. Táto dilema - či alkohol viac škodí alebo pomáha - ostáva predmetom diskusií aj po desaťročiach.
Rusko: Geografické, demografické a politické aspekty
Rusko, dlhý tvar Ruská federácia (RF), je transkontinentálna krajina rozprestierajúca sa na území východnej Európy a severnej Ázie. Ide o najväčší štát na svete, ktorého medzinárodne uznané územie má rozlohu 17 098 246 km² a zahŕňa jednu osminu obývateľnej pevniny Zeme. Rusko sa rozprestiera v jedenástich časových pásmach a má spoločné pozemné hranice so štrnástimi krajinami, čo je viac ako ktorákoľvek iná krajina okrem Číny. Je deviatou najľudnatejšou krajinou sveta a najľudnatejšou krajinou Európy. Má 146 miliónov obyvateľov. Hlavným a najväčším mestom Ruska je Moskva, najväčšie mesto Európy podľa počtu obyvateľov. Petrohrad je kultúrnym centrom krajiny a druhým najväčším mestom Ruska.
Východní Slovania sa ako rozpoznateľná etnická skupina objavili v Európe medzi 3. a 8. storočím n. l. Kyjevská Rus vznikla ako štát v 9. storočí a v roku 988 prijala od Byzantskej ríše pravoslávne kresťanstvo. Rus sa nakoniec rozpadla a Moskovské veľkokniežatstvo sa rozrástlo na Ruské cárstvo. Do začiatku 18. storočia sa územie Ruska značne rozšírilo prostredníctvom dobývania, anexií a úsilia ruských objaviteľov a vyvinulo sa do Ruského impéria, ktoré je dodnes treťou najväčšou ríšou v histórii. Po ruskej revolúcii v roku 1917 však bola monarchia v Rusku zrušená a nahradená Ruskou socialistickou federatívnou sovietskou republikou - prvým socialistickým štátom na svete. Po ruskej občianskej vojne založila Ruská socialistická federatívna sovietska republika s ďalšími tromi sovietskymi republikami Sovietsky zväz, v rámci ktorého bolo Rusko najväčšou a hlavnou republikou. Na úkor miliónov životov Sovietsky zväz v 30. rokoch 20. storočia prešiel rýchlou industrializáciou a neskôr zohral rozhodujúcu úlohu pre Spojencov v druhej svetovej vojne, keď viedol rozsiahle vojnové úsilie na východnom fronte proti nacistickému Nemecku. S nástupom studenej vojny súperil so Spojenými štátmi o globálny ideologický vplyv.
V roku 1991 vznikla po rozpade Sovietskeho zväzu nezávislá Ruská federácia. Bola prijatá nová ústava a odvtedy je Rusko spravované ako federatívna poloprezidentská republika. Od prelomu 20. a 21. storočia dominuje ruskému politickému systému Vladimir Putin, za ktorého vlády krajina zaznamenala ústup od demokracie a posun k autoritárstvu. Rusko sa vojensky angažovalo vo viacerých postsovietskych štátoch, čo zahŕňalo medzinárodne neuznanú anexiu Krymu v roku 2014 od susednej Ukrajiny a jej štyroch ďalších regiónov v roku 2022 počas prebiehajúcej invázie. V medzinárodných rebríčkoch sa Rusko umiestňuje na nízkych priečkach v meraní ľudských práv a slobody tlače. V celosvetovom rebríčku je ruská ekonomika deviata najväčšia podľa nominálneho HDP a šiesta najväčšia podľa HDP v parite kúpnej sily. Rusko vlastní najväčší arzenál jadrových zbraní a má piate najvyššie vojenské výdavky. Jeho zdroje nerastných a energetických surovín sú najväčšie na svete a v ťažbe ropy a zemného plynu je v celosvetovom meradle na vysokej úrovni. Krajina je stálym členom Bezpečnostnej rady OSN, členským štátom G20, ŠOS, BRICS, APEC, OBSE a WTO a vedúcim členským štátom SNŠ, OZKB a EAEU.
Jazyk, kultúra a náboženstvo v Rusku
Ruština je oficiálnym a prevažne používaným jazykom v Rusku, je najpoužívanejším materinským jazykom v Európe, geograficky najrozšírenejším jazykom Eurázie a zároveň najrozšírenejším slovanským jazykom na svete. Rusko je viacjazyčný národ; v celej krajine sa hovorí približne 100 až 150 menšinovými jazykmi. Podľa ruského sčítania ľudu z roku 2010 hovorilo 137,5 milióna ľudí v celej krajine po rusky, 4,3 milióna po tatársky a 1,1 milióna po ukrajinsky. Ústava dáva jednotlivým republikám krajiny právo vytvoriť si okrem ruštiny aj vlastné štátne jazyky, ako aj zaručuje občanom právo na zachovanie ich rodného jazyka a vytvorenie podmienok na jeho štúdium a rozvoj.
V súčasnosti v Rusku existuje vyše 70 náboženských smerov. Podľa ústavy Ruskej federácie sú všetky náboženské spolky v krajine nezávislé od štátu a rovnoprávne pred zákonom. Všetci občania majú právo vyznávať akúkoľvek vieru podľa ich želania. Tradičné náboženstvá na území Ruska sú pravoslávie, islam, v menšej miere judaizmus a budhizmus. Väčšina obyvateľstva vyznáva pravoslávie. Prežitky pohanskej viery ostali zakorenené v symboloch.
Vzdelávací a zdravotnícky systém
Rusko má 100% gramotnosť dospelých a povinné vzdelávanie trvá 11 rokov, a to výlučne pre deti vo veku od 7 do 17 až 18 rokov. Podľa ústavy poskytuje svojim občanom bezplatné vzdelávanie. Ministerstvo školstva Ruskej federácie je zodpovedné za základné a stredné vzdelávanie, ako aj za odborné vzdelávanie; zatiaľ čo ministerstvo školstva a vedy je zodpovedné za vedu a vysokoškolské vzdelávanie. Regionálne orgány regulujú vzdelávanie v rámci svojej jurisdikcie v rámci platných federálnych zákonov. Ruský systém predškolského vzdelávania je vysoko rozvinutý a nepovinný; približne štyri pätiny detí vo veku 3 až 6 rokov navštevujú jasle alebo materské školy. Základná škola je povinná jedenásť rokov, začína sa vo veku 6 až 7 rokov a vedie k získaniu základného všeobecného vzdelania. Prijatie na vysokú školu je výberové a vysoko konkurenčné: štúdium na prvom stupni trvá zvyčajne päť rokov. Najstaršími a najväčšími univerzitami v Rusku sú Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova a Petrohradská štátna univerzita. V celej krajine je desať vysoko prestížnych federálnych univerzít.
Rusko zaručuje podľa ústavy bezplatnú, univerzálnu zdravotnú starostlivosť pre všetkých ruských občanov prostredníctvom povinného štátneho programu zdravotného poistenia. Ministerstvo zdravotníctva Ruskej federácie dohliada na ruský systém verejného zdravotníctva a tento sektor zamestnáva viac ako dva milióny ľudí. Federálne regióny majú tiež svoje vlastné ministerstvá zdravotníctva, ktoré dohliadajú…
tags: #30 #rokov #stara #vodka #komunizmus