Spišská borovička: Slovenský poklad s históriou a nezameniteľnou chuťou

Spišská borovička, liehovina chránená zemepisným označením, je oveľa viac než len alkoholický nápoj. V každom jej dúšku rezonuje kus bohatej slovenskej histórie a kultúrneho dedičstva. Tá pravá Spišská borovička sa vyznačuje typickou prenikavou vôňou a prirodzene lahodnou, jemnou chuťou s dozvukmi borievok. Jej jedinečné vlastnosti, špecifická kvalita a povesť, ktorú možno pripísať jej prastarému pôvodu, ju robia čoraz žiadanejšou na domácom i zahraničnom trhu.

Ilustračná fotografia plodov borievky obyčajnej

Korene v Spišskom regióne: Od 18. storočia po súčasnosť

Spiš sa už od 18. storočia hrdí tým, že ľuďom priniesol jedno z najväčších bohatstiev regiónu - borovičku. Ovocie z miestnych lúk a lesov akoby samo dobrovoľne skákalo do sudov, čo by bol hriech nevyužiť. Pálenka z borievok je preto už dlhé roky prirodzene spätá so Spišom. Jej nezameniteľná aróma láka ľudí aj po práci. Spišská borovička sa na Spiši vyrába viac ako dvesto rokov. Prvé zmienky o borovičke môžeme hľadať v oblasti slovenských veľhôr, v Tatrách. Už na začiatku 19. storočia sa tu borovička pálila v medených hrncoch takmer v každej domácnosti. Čo vás však možno prekvapí je, že umeniu pálenia borovičky sa venovalo viac žien ako mužov.

Šebastián Laur, ktorý v druhej polovici osemnásteho storočia ako prvý pálil z plodov borievky borovičku, veľmi dobre vedel, čo robí. Jeho amatérsky pokus v kôlni na Spiši nakoniec spôsobil vznik nápoja, ktorý sa stal symbolom regiónu. V súčasnosti je výrobcom, exportérom a autorom technickej špecifikácie Spišskej borovičky spoločnosť GAS Familia, s.r.o. so sídlom v Starej Ľubovni. Spoločnosť GAS Familia v meste Stará Ľubovňa vyrába aj Original Spišská Borovička KOSHER, čím historicky nadviazala na recept destilátov siahaúci do roku 1797.

Mapa regiónu Spiš

Tajomstvo výroby: Od plodov borievky k čistej destilácii

Základom tohto výnimočného produktu tvorí borovičkový destilát vyrobený z vybraných plodov borievky obyčajnej (Juniperus communis), vysoko kvalitný obilný lieh a voda. „Borovička je Európskou úniou uznaná ako slovenský národný alkoholický nápoj a nech už by sa borievky pálili kdekoľvek inde, iba destiláty od nás sa môžu hrdo označovať týmto zemepisným označením,“ hovorí Prof. PhDr. Marta Botíková, CSc., vedúca Katedry etnológie a muzeológie Univerzity Komenského.

Proces výroby Spišskej borovičky sa drží pôvodnej receptúry pochádzajúcej z druhej polovice 18. storočia. „Výroba borovičky pozostáva zo zbierania borievky, jej čistenia, zomletia a následnej fermentácie,“ približuje proces výroby Štefan Zima, konateľ spoločnosti Gas Familia. Veľmi dôležitou technologickou operáciou je destilácia. „Počas destilácie borievkovej zápary vzniká ako vedľajší produkt borievková silica, ktorú je nevyhnutné odlúčiť od borovičkového destilátu,“ vysvetlil. Ďalším krokom je rektifikácia, čiže opakovanie destilácie. Výsledným produktom je potom čistý borovičkový destilát s koncentráciou alkoholu asi 70 percent. Ten sa v určitom pomere pridá do liehu a vznikne borovička.

Presnú receptúru však poznajú len samotní výrobcovia. „Základom kvalitnej borovičky je borievkový destilát, ktorý je vyrobený z jej plodov,“ dodáva Prof. Botíková. Samozrejme, tie najlacnejšie borovičky borievkový destilát ani len nevideli.

Liečivé účinky a ľudové označenia: Viac ako len nápoj

Plody borievky nie sú len základom pre lahodný nápoj, ale majú aj svoje priaznivé účinky. Podporujú látkovú premenu a majú antioxidačný účinok. Viažu tuk v čreve a pomáhajú pri chudnutí. Obsahujú éterický olej, cukor, pektín, organické kyseliny a horký glykozid juniperín.

Slováci tento nápoj milujú a dávajú mu rôzne ľudové označenia. Okrem nárečových výrazov ako borovec či jalovec, bobinka či bohorodička, ste už určite počuli aj slovné spojenie „pomsta z lesa“. Borovička je mimoriadne aromatická a silná a zvyčajne má podiel alkoholu viac ako 40%.

V minulosti bolo bežné pridávanie koreňov liečivého horca. Takúto verziu borovičky nájdete aj v dnešnej dobe, napríklad Domovina Borovička s Horcom. Zaznamenané sú aj spojenia ako „Frndžalica“, mýtický nápoj zbojníka Pacha z Hybe, či „Borôvka od Pacha Matrtaja“, ktorá podľa ľudového podania „vypáli červíka, skántri v čreve všetku pliagu a pomáha vraj aj pri zapečení a nadúvaní“.

Spišská borovička v srdci Slovenska a na medzinárodnej scéne

Spišská borovička je celá - od hrdla až po dno fľaše - jednoznačne a neodmysliteľne spätá so Spišom. Vyrába sa exkluzívne vo vymedzenom regióne Spiša a všetky starostlivo vybrané suroviny, počnúc spracovanými bobuľami borievky obyčajnej a končiac kvalitným obilným liehom, pochádzajú z tejto rázovitej slovenskej oblasti.

Spiš sa môže okrem krásnej prírody pochváliť aj množstvom historických pamiatok, ako je už spomínaný Spišský hrad, ktorý je aj na Zozname Svetového dedičstva UNESCO, či nádherné Spišské podhradie so zachovalými meštianskymi domami. Pre milovníkov borovičky patria medzi povinné zastávky Spišská Belá, v ktorej kvalitu tunajšej borovičky označovali za jednu z najlepších v celom Uhorsku. Zachovalo sa o tom aj viacero unikátnych písomných záznamov a dostala sa až do Uhorského Almanachu, čo je niečo ako hospodársko-geografický tovarový lexikón.

Okrem Spiša má svoju tradíciu aj Trenčín, ktorý sa hrdí jednou z najstarších značiek akostnej borovičky Juniperus, ktorá sa vyrába už od roku 1905. Pod hradom Matúša Čáka vznikla prvá trenčianska borovičková továreň už v roku 1933. Za prvej republiky bol tento nápoj exportovaný aj do USA s príznačným reklamným sloganom: „Pravá trenčianska medicinálna borovička. Nepostrádateľný liečivý nápoj. Pri chorobe žalúdka, čriev, pri zimných nákazlivých chorobách.“

Fotografia Spišského hradu

Návrat ku tradíciám a budúcnosť kvality

V posledných rokoch, predovšetkým vďaka väčšej uvedomelosti spotrebiteľov a ich následnom dopyte po kvalite zo Slovenska, vidíme nárast počtu malých výrobcov, ktorí skvalitňujú tradičné slovenské produkty. „Registrovali sme silný dopyt zo strany konzumenta, ktorý vyústil do niekoľkomesačného procesu vývoja tejto borovičky, čo nám umožnili práve naše rozsiahle skúsenosti s výrobou ovocných destilátov,“ hovorí Ľubomír Flašík, majiteľ rodinnej destilérky, ktorá vyvinula prvú slovenskú borovičku destilát bez pridaného liehu, umelých aróm, farbív alebo dochucovadiel. „Borievky, ktoré používame na výrobu, sú ručne zbierané na pomedzí Gemera a Spiša, ktorý je historicky regiónom borovičky.“

S veľkým záujmom sa sleduje situácia na slovenskom trhu a správanie bežného konzumenta. Naše produkty sú čoraz lepšie, mnohé dokonca dokážu úspešne reprezentovať naše malé Slovensko aj v zahraničí.

  1. júna pripadá medzinárodný deň borovičky, ktorý je ideálnou príležitosťou pripomenúť si a osláviť tento tradičný slovenský nápoj. Číra aj s príchuťami, klasika alebo v darčekovom balení - výber je na vás. Objavujte a vychutnávajte.

tags: #ako #da #niekedy #vyrabala #borovicka