V lete v prírode na nás číhajú kliešte častejšie, ako si mnohí z nás uvedomujú. Hoci sa ich prítomnosť môže zdať zanedbateľná, tieto drobné parazity predstavujú vážne riziko pre zdravie človeka. Nesprávne odstránenie kliešťa môže zvýšiť pravdepodobnosť nákazy, preto je dôležité, aby sme vedeli, ako na to správne. Kliešť sa pri nevhodnom vyberaní môže viac zahryznúť do pokožky alebo vypustiť viac infekčných látok. Navyše, nie každý si uvedomuje, že kliešte môžu byť aktívne už od jari do neskorej jesene, čo znamená, že riziko kontaktu s nimi je vyššie, ako by sme čakali. Poďme sa pozrieť na to, čo sú kliešte, prečo sú nebezpečné a ako ich bezpečne odstrániť.
Čo sú kliešte?
Kliešte sú drobné parazity patriace do čeľade pavúkovcov. Ich hlavnou vlastnosťou je schopnosť sa prisať na svojho hostiteľa a živiť sa jeho krvou. Kliešť dokáže prenášať rôzne nebezpečné ochorenia, ako sú lymská borelióza a kliešťová encefalitída, čo z nich robí hrozbu nielen pre ľudí, ale aj pre zvieratá. Tento pavúkovec prechádza viacerými vývojovými štádiami - larvou, nymfou a dospelcom, pričom každé štádium potrebuje na prežitie krvný pokrm. Kliešte žijú prevažne vo vlhkých a tienistých oblastiach, kde čakajú na svojho hostiteľa, aby sa na neho prichytili. Ich malé rozmery a nenápadnosť ich robia obzvlášť nebezpečnými, pretože si ich ľudia často všimnú až po tom, čo sa prisajú a začnú sa živiť.
Telo kliešťa je malý sploštený oválny útvar, ktorý vznikol zrastením hlavy, hrude a bruška do jedného útvaru, z ktorého dopredu trčí hlavička, čo sú v podstate len ústne ústroje, bez nervových ganglií. Preto kliešť nemá hlavu, má len hlavičku. Hlavička pozostáva z tvrdej chytínovej základne, z ktorej na spodnej strane dopredu vyrastá chobôtik (hypostoma), čo v preklade znamená spodné ústa. Poslovenčili sme si to na hypostóm. Nad hypostómom sú párové chelicery, čo sú teleskopické trubice vyrastajúce zo základne hlavičky, nesúce na konci klieštiky, ktorými kliešť rozreže kožu. Spolu s hypostómom vytvárajú kanálik, ktorý ústi k ústnemu otvoru na základni hlavičky. To je vlastne kliešťov „sosák“, aj keď od sosáka hmyzu má ďaleko.
Naviac kliešte nie sú hmyz, ale roztoče príbuzné pavúkom (zoologická trieda pavúkovce). V prednej spodnej časti tela odstupujú štyri páry 6-článkovaných nôh (hmyz má len 3 páry nôh), ktoré sú zakončené blanitou prísavkou a dvomi zahnutými háčikmi, niečo ako pazúriky, ktorými sa kliešť zachytáva na hostiteľa. Na konci prvého páru nôh je umiestnený jeho zmyslový orgán, ktorým vníma teplo, pachy (najmä hostiteľmi vydychovaný kysličník uhličitý, ale aj ich exkrementy) i pohyb. Väčšina kliešťov nemá oči, ani kliešť obyčajný. Na chrbtovej strane majú kliešte tvrdý chytínový štítok, ktorý u samčeka pokrýva celé telo, u samičky a vývinových štádií siaha do polovice tela, aby nebránil zväčšovaniu sa bruška pri cicaní krvi. Po oboch stranách tela za posledným párom nôh sú umiestnené dýchacie otvory zvané stigmy.
Prečo je kliešť nebezpečný?
Samotný kliešť nie je nebezpečný kvôli svojmu zahryznutiu, ale kvôli chorobám, ktoré môže prenášať. Lymská borelióza je jednou z najčastejších infekcií, ktoré sa môžu z kliešťa preniesť na človeka. Jej príznaky môžu byť nenápadné a prejaviť sa až po niekoľkých týždňoch. Ďalším ochorením, ktoré môžu kliešte prenášať, je kliešťová encefalitída, ktorá ovplyvňuje nervový systém a môže viesť k závažným komplikáciám. Zatiaľ čo borelióza sa dá liečiť antibiotikami, kliešťová encefalitída vyžaduje skôr symptomatickú liečbu, pretože proti nej neexistuje priama liečba. Preto je dôležité vedieť, ako vybrať kliešťa čo najskôr a minimalizovať tak riziko infekcie.
Kliešť infikuje hostiteľa patogénmi, ktoré má v slinách. Čím skôr ho odstránime, tým menej zárodkov vpraví do hostiteľa, čo môžeme stihnúť ešte pred naložením kritickej infekčnej dávky. Avšak pri rôznych chorobách je to rôzne. Pri kliešťovej encefalitíde sa vírus nachádza v slinných žľazách a už pri zavŕtavaní infikuje svojho hostiteľa a záleží len na jeho imunitnej odpovedi, či sa s infekciou vyrovná, alebo to už bola nadkritická dávka. Rádovo je to niekoľko hodín, do desať. Pri bakteriálnej lymskej borelióze, čo je najčastejšia kliešťami prenášaná choroba, sú borélie v čreve kliešťa, kde majú na svojom povrchu exprimovaný povrchový antigén typu A, ktorý mu umožňuje prenikať do buniek čreva a orgánov kliešťa. Niečo podobné ako S (spike) proteín pri SARS-CoV-2. Keď sa kliešť čo len trochu napije krvi a tá sa dostane k boréliám, tie si „prezlečú“ vonkajší proteínový plášť za nový, kde je exprimovaný povrchový proteín typu C, ktorý im umožňuje prenikať do buniek hostiteľa, včítane človeka. Táto premena trvá asi 24 hodín. To znamená, že ak kliešťa infikovaného boréliami odstránime z tela do tohto kritického času, riziko infekcie boréliami je minimálne. Rozhodne nečakajme do rána, ak sme kliešťa na tele objavili večer.
Kde je riziko výskytu kliešťa najvyššie?
Najväčšie riziko výskytu kliešťov je v lesoch, na lúkach a v trávnatých oblastiach. Kliešte preferujú vlhké a tieňové prostredie, kde majú dostatok vegetácie, na ktorú sa môžu prichytiť. To znamená, že turisti, poľovníci, záhradkári či ľudia, ktorí trávia veľa času vonku, sú vystavení vyššiemu riziku. Rizikové oblasti zahŕňajú aj parky a mestské okraje, kde môže byť kliešťov menej, no stále sú prítomné. Výskyt kliešťov sa tiež zvyšuje v oblastiach s vysokou populáciou zvierat, ako sú napríklad pasúce sa dobytok alebo domáce zvieratá. Kliešte si na hostiteľa môžu sadnúť, keď prechádza cez vysokú trávu alebo kríky, pričom dokážu vycítiť jeho prítomnosť z niekoľkých metrov. Kliešte nie sú v svojom prostredí rozptýlené rovnomerne. Najviac ich je na lesných okrajoch, lesných čistinkách, na cestičkách zveri a na okrajoch chodníkov. Počas dažďov a letných horúčav sú ukryté v lesnej hrabanke a trávnej mačine. Keď sa v lete už vzduch ochladí a klesne pod 23 stupňov Celzia, vyliezajú na konce listov tráv, kvetov a vetvičky nízkeho krovia, kde čia-hajú na hostiteľa so zloženými nohami. Keď ho zacítia, natiahnu predné nohy a mávajú nimi v snahe zachytiť sa, na srsť, perie či šatstvo. Musí dôjsť ku kontaktu. Kliešte neskáču, nelietajú, nespúšťajú sa zo stromov na pavučinách. Ak ich nájdeme lezúcich na ramenách, tak to už majú za sebou niekoľko hodinovú túru po oblečení.
Vplyvom otepľovania, ale aj zmenou využívania krajiny, sa za ostatných 30-50 rokov vytvorili vhodné podmienky pre život kliešťov aj vo vyšších horských polohách. V súčasnosti kliešte v nížinách na juhu Slovenska ubúdajú pre nedostatok vlahy a na severe v karpatských kotlinách ich už bežne nachádzame vo výškach 1000 až 1200 m n. m., ojedinele aj vyššie. Doterajší najvyšší nález je 1460 m n. m. na hrebeni Veľkej Fatry. Prejavuje sa to aj v distribúcii ohnísk kliešťovej encefalitídy, ktoré sa posúvajú do vyšších polôh.
Pre dovolenkárov pri Stredozemnom mori, ktorí si so sebou berú aj domácich miláčikov psov je dobré vedieť, že pri mori sa vyskytuje kliešť psí z rodu Rhipicephalus, ktorý žije doslova na plochách zarastených nízkou vegetáciou pozdĺž pláže alebo v dunách, kde chodia túlavé psy. Markantne sme sa s tým stretli v Grécku, ojedinele v Chorvátsku a Bulharsku. Túlavé psy sú hlavnými hostiteľmi dospelých kliešťov, larvy a nymfy žijú v norách hlodavcov. Pri doprianí voľného pohybu psom na takýchto miestach si dovolenkári môžu doniesť domov neželaný darček v podobe aj desiatok kliešťov psích, ktoré sú zdrojom závažných patogénov. Človeka tento kliešť napadne zriedka. Aktívny je však na jar do konca mája a…
Na čo si dať pri výbere kliešťa pozor?
Ak už zistíte, že máte prisatého kliešťa, je dôležité zachovať pokoj a postupovať správne. Prvým krokom je ako vybrať kliešťa bezpečne. Častou chybou je pokúšať sa ho vykrúcať prstami alebo inými nevhodnými predmetmi. To môže spôsobiť, že kliešť uvoľní viac slín do vášho tela, čo zvyšuje riziko prenosu chorôb. Preto je dôležité použiť vhodné nástroje a techniku. Dôležité je kliešťa nekrútiť ani nedrviť jeho telo, čo môže viesť k tomu, že časť kliešťa zostane v koži. Nenechajte sa znepokojiť, ak nemáte hneď pinzetu po ruke, ale snažte sa kliešťa vytiahnuť čo najšetrnejšie. Ak si nie ste istí, radšej vyhľadajte odbornú pomoc, aby ste predišli zbytočným komplikáciám.
Kliešť sa pri nevhodnom vyberaní môže viac zahryznúť do pokožky alebo vypustiť viac infekčných látok. Navyše, nie každý si uvedomuje, že kliešte môžu byť aktívne už od jari do neskorej jesene, čo znamená, že riziko kontaktu s nimi je vyššie, ako by sme čakali.
Aký je správny postup pri výbere kliešťa?
Ako správne vybrať kliešťa? Potrebujete sterilnú pinzetu, ktorá má jemný a plochý úchop. Uchopte kliešťa čo najbližšie k povrchu pokožky, aby ste ho mohli vytiahnuť rovnomerným, pomalým a nekrútiacim pohybom. Vyhýbajte sa stlačeniu tela kliešťa, aby sa predišlo jeho prasknutiu. Po úspešnom odstránení miesto zahryznutia dôkladne vydezinfikujte. Okrem pinzety môžete použiť aj špeciálne nástroje, ako sú háčiky alebo karty na vyťahovanie kliešťov, ktoré sú bežne dostupné v lekárňach.
Ak sme na prístupnom mieste, môžeme si pomôcť aj s pomocou blízkeho. V takom prípade budeme potrebovať jemnú pinzetu, napríklad aj z manikúry, alebo vatový tampón. Ideálne by bolo, ak by boli v lekárničke aj špeciálne háčiky na vyberanie kliešťov.
Správne vybratý kliešť je vybratý čo najskôr. Bez ohľadu na to, či ostane celý, vylomený alebo odtrhnutý. Tá časť z kliešťa, ktorá ostane v koži už nie je spojená so slinnými žľazami, ani črevom kliešťa, ktoré sú zdrojom pôvodcov chorôb, či už vírusov, baktérií alebo jednobunkových parazitov. Dôležité je, že kliešť je už preč. Hlavičku môžeme odstrániť aj na druhý deň pri dennom svetle a s potrebnými pomôckami, alebo na pohotovosti. Koniec hypostómu v koži nevyhnisá ako trieska, ale sa v koži opúzdri a už žiadne nebezpečné riziko nehrozí. Dôležité však je miesto po kliešťovi vždy dobre vydezinfikovať, najlepšie jódovými prípravkami, napr. Betadine.
Na kliešťa s pinzetou
Kliešťa uchopíme pinzetou čo najbližšie pri koži za tvrdú hlavičku, s ktorou je pevne zrastený hypostóm, ktorým je kliešť fixovaný v koži. Najprv niekoľkokrát pootočíme pinzetou držanou kolmo proti koži striedavo na jednu a druhú stranu jednu otočku a súčasne ľahko ťaháme proti koži. Kliešť by sa mal uvoľniť. Ak stále drží, tak zatočíme viac jemne ťaháme.
Kliešte na kliešte
V lekárni dostaneme kúpiť špeciálne klieštiky na kliešte. Majú oproti bežnej pinzete dve výhody. Tenké čeľuste, do ktorých sa kliešť uchopí za hlavičku, sú pod pružinou, ktorá zabezpečí rovnaký a primeraný tlak. Držiak klieštikov je malá trubica a dobre sa otáča striedavo na obe strany. Klieštiky sa však nedajú použiť na nymfu, ktorá sa takto nedá uchytiť len za hlavičku.
Háčiky na kliešte
Ak máme poruke špeciálny háčik so zárezom (dostupný v lekárňach), kliešťa jemne podoberieme úplne pri koži tak, že jeho tvrdá hlavička sa zacvikne do zárezu háčika. Háčikom s kliešťom pootočíme najviac jednu otáčku striedavo na obe strany a jemne ťaháme proti koži. V súprave je väčší háčik na samičku a menší na nymfu. Túto pomôcku odporúčam mať vo výbave domácej lekárničky.
Jednoduchšie je to s tampónom
Malý vatový tampón jemne navlhčíme niekoľkými kvapkami vody, obtrieme o mydlo a priložíme na kliešťa a s ľahkým prítlakom jemne krúžime jedným smerom niekoľko otáčok, 4-5, kliešť by sa mal uvoľniť. Ak stále drží, krúžime ďalej a mierne pritlačíme. Keď sa uvoľní, ostane na vatovom tampóne.
Ako správne vybrať kliešťa a znížiť riziko nákazy | Typy, rady a možné riziká a chyby od A po Z |
Aké postupy pri výbere kliešťa sa neodporúčajú?
Existuje niekoľko nesprávnych metód, ktoré sa historicky používali na odstránenie kliešťa. Jednou z nich je ako vybrať kliešťa olejom alebo inými mastnými látkami. Tieto látky môžu spôsobiť, že kliešť sa začne dusiť a uvoľní do vášho tela viac infekčných látok. Ďalšou nesprávnou metódou je používanie tepla, napríklad zapálenou zápalkou, čo môže rovnako spôsobiť, že kliešť vypustí nebezpečné baktérie. Kliešte reagujú na dusenie tým, že vypúšťajú viac slín, čo zvyšuje riziko nákazy. Navyše, manipulácia s kliešťom ohňom môže spôsobiť popáleniny na pokožke alebo ešte viac zhoršiť situáciu. Ako najlepšie vybrať kliešťa? Odpoveď je vždy mechanicky, bez chemikálií alebo tepla, a čo najskôr po jeho nájdení.
Rozhodne na kliešťa nekvapkáme olej alebo ho nenatierame krémom. Infikovaný kliešť má pôvodcov chorôb najčastejšie v slinných žľazách. Počas celého procesu cicania striedavo sliní a saje krv. Sliniť začína už počas prípravy na zavŕtanie, keď na vybrané miesto vypúšťa slinami anestetikum, aby hostiteľ narezanie kože necítil a nebránil sa, ako je to napríklad u komárov. Už vtedy sa v slinách nachádzajú patogény a vnášajú sa do rany. Ak na kliešťa kvapneme olej, upcháme mu dýchacie otvory a začne sa dusiť. Snaží sa odlepiť a uvoľniť sa a výrazne zvyšuje slinenie do rany a tým sa zvyšuje aj riziko infekcie dodaním nadkritickej infekčnej dávky.
Kliešťa vytáčať v smere alebo proti smeru hodinových ručičiek je tiež fáma. Neodporúča sa ani kliešťa prilepiť leukoplastom a potom jednoducho odtrhnúť. Neodporúča sa ani vyberať kliešťa navlhčeným vatovým tampónom s jemným namydlením. Dochádza k vylomeniu kliešťa a hypostóm ostáva v koži.
Čo ak sa nepodarí kliešťa vybrať celého?
Niekedy sa stáva, že pri pokuse o odstránenie kliešťa zostane v pokožke jeho hlavička. V takom prípade je najlepšie ju opatrne odstrániť sterilnou ihlou, podobne ako pri vyťahovaní triesky. Ako vybrať hlavičku kliešťa? Dôležité je pracovať sterilnými nástrojmi a pokúsiť sa hlavičku uvoľniť, aby nedošlo k zápalu. Ak si však nie ste istí, alebo ak miesto začne červenať a opúchať, je lepšie navštíviť lekára, ktorý zhodnotí situáciu a vykoná odborné odstránenie. Nenechávajte hlavičku v pokožke príliš dlho, pretože to môže viesť k infekcii alebo vytvoreniu hnisavej rany. Ak máte po ruke dezinfekčný prostriedok, aplikujte ho aj po neúspešnom pokuse o odstránenie, aby ste znížili riziko infekcie.
Koniec hypostómu v koži nevyhnisá ako trieska, ale sa v koži opúzdri a už žiadne nebezpečné riziko nehrozí. Dôležité však je miesto po kliešťovi vždy dobre vydezinfikovať, najlepšie jódovými prípravkami, napr. Betadine.
Ak sa odtrhla hlavička, koniec kliešťa je oblý a v mieste prichytenia na koži je badateľná tmavá bodka s tými hmatadlami trčiacimi do strán. Hlavičku potom vyberieme ihlou ako triesku a je po operácii. Ranu po kliešťovi vydezinfikujeme.
Kedy navštíviť lekára?
Navštíviť lekára je nevyhnutné v prípade, že sa kliešťa nepodarí odstrániť celého alebo ak sa po jeho odstránení objavia príznaky infekcie. Medzi varovné signály patrí začervenanie pokožky, tvorba kruhovitej vyrážky (typickej pre lymskú boreliózu), horúčka, bolesť svalov alebo hlavy. Ak sa u vás tieto príznaky objavia, navštívte lekára čo najskôr. Rovnako, ak sa necítite pohodlne s odstraňovaním kliešťa, lekár alebo odborný personál vám môže pomôcť a ubezpečiť sa, že všetko bolo urobené správne. Včasné diagnostikovanie a liečba môžu výrazne ovplyvniť priebeh ochorenia, preto netreba podceňovať ani mierne príznaky. Ak máte podozrenie na infekciu, je dobré uchovať kliešťa a priniesť ho so sebou k lekárovi na laboratórnu analýzu.
Nečakajme s návštevou lekára do rána, alebo príchod niekoho z rodiny. Každé otáľanie zvyšuje riziko infekcie. Pokúsme sa ho vybrať svojpomocne, akoukoľvek dostupnou metódou, aj keď nie celkom správne, okrem tých vyslovene nevhodných spôsobov.
Pri pokuse o odstránenie kliešťa je potrebná opatrnosť, dôležité je nerozpučiť a neudusiť ho. Z tela ho treba odstrániť čo najskôr. Nemožno si pomáhať vatou, nanášať na neho tekuté mydlo a olejové prípravky. Môže totiž dôjsť k vyprázdneniu obsahu čriev kliešťa do rany, čím sa zvyšuje riziko nákazy ochoreniami, ktoré prenáša. Ak sa ho z tela nepodarí dostať celého, je vhodné vyhľadať zdravotnícku pomoc.
Lekári vlani hlásili 174 ochorení na kliešťovú encefalitídu. Minulý rok si nevyžiadala úmrtie. Na lymskú boreliózu vlani ochorelo 1105 osôb, lekári takisto nezaznamenali úmrtie. Kliešťovú encefalitídu doktori najviac diagnostikovali v Banskobystrickom kraji, najmenej v Bratislavskom.
Malý alebo veľký kliešť?
Ak sa na nás pricicia kliešť, tak je to takmer výlučne kliešť obyčajný, ktorý má tri vývinové štádiá, larvu, nymfu a dospelého kliešťa, ktorý už je oddeleného pohlavia, teda samička a samček. Krv pijú len larva, nymfa a samička. Samček kliešťa obyčajného krv nepije. My na sebe nachádzame najčastejšie nymfu, menej samičku a vôbec si nevšimneme larvu. Samička je asi 4,5 mm veľká, nájdeme ju na sebe takmer hneď pri osobnej prehliadke, prezradí ju červené bruško. Nymfa je 1,5 mm veľká a čierna. Tá je aj nebezpečnejšia, lebo uniká pozornosti a objavíme ju často až na druhý či tretí deň, keď miesto pricicania už začervenalo a opuchlo a nymfa už má veľkosť špendlíkovej hlavičky. Larva je sotva viditeľná a s obľubou sa „uhniezdi“ medzi prstami.
Kedy sa kliešť nakazí?
Keď sa kliešťová larva vyliahne z vajíčka, je väčšinou bez patogénov. Jej telo je však plné rôznych mikrobiálnych symbiontov, úloha ktorých sa skúma. Až keď sa larva prichytí na svojho prvého hostiteľa, čo sú väčšinou drobné hlodavce (myši), ale aj vtáky a jašterice, tak s krvou sa do tela kliešťa dostávajú aj patogény, ktoré istú dobu kolujú v krvi týchto zvierat. V ohniskách nákaz sa nazývajú aj rezervoárovými zvieratami. Larva pije 2-3 dni a odpadne z hostiteľa a vo vhodnom prostredí sa do mesiaca zmení (metamorfuje) na nymfu. Patogény prechádzajú do nymfy, hovoríme tomu vertikálny prenos. Ak sa táto nymfa dostane na druhého hostiteľa, pri cicaní krvi ho slinami infikuje tým, čo v nej je. Zároveň krvou dostane do tela nové patogény, ktoré kolovali v krvi druhého hostiteľa. Po metamorfóze na tretie vývinové štádium, čo už sú dospelé kliešte, sa opäť prenesú aj patogény a tak takýto dospelý kliešť môže byť nositeľom širokého spektra pôvodcov závažných chorôb. Tie v ňom vedia dlho prežívať. Kliešť však neochorie, dokonca mu prítomné patogény pomáhajú prežiť. Ak takýto kliešť napadne človeka, tak ho slinami, alebo vývržkami črevného obsahu nakazí. Našťastie, nie každý kliešť je u nás infikovaný. Pri kliešťovej encefalitíde má v sebe vírus od promile kliešťov po 1 percento, v Čechách až do 5 % a v Pobaltí sa miestami uvádza dokonca dvojciferné číslo. Pri lymskej borelióze je infikovaných rádovo 1% lariev, 10 % nýmf a 20% samíc kliešťov, avšak tieto hodnoty sa menia v čase i priestore. Spektrum patogénov prenášaných kliešťami je veľké a nie každý kliešť je potenciálnym nositeľom všetkých patogénov.
Kliešte a pôvodcovia chorôb
Všetky kliešte sú schopné prenášať vírus kliešťovej encefalitídy. Kliešť obyčajný je naviac hlavným prenášačom (vektorom) lymskej boreliózy, anaplazmózy, viacerých riketsií, babeziózy a mnohých ďalších. Pijak lužný je hlavným prenášačom pôvodcu babeziózy psov, pijak stepný u ľudí spôsobuje zápal lymfatických uzlín zvaný TIBOLA (tick-borne lymphadenopathy) alebo vyrážku vo vlasovej časti hlavy zvanú eschar, spôsobenú baktériou Rickettsia slovaca. Kliešte rodu Haemaphysalis sú považované za významné vektory viacerých vírusov a jednobunkových parazitov ľudí i zvierat (babézie, hepatozoon a i.), ich sliny vyvolávajú kliešťovú paralýzu u zvierat.
Nie je kliešť ako kliešť
Doposiaľ bolo na svete opísaných vyše 730 druhov kliešťov, medzi ktoré patrí aj „náš“ kliešť obyčajný. Sú zaradené do 12 rodov, z ktorých na Slovensku trvale žijú tri rody, s latinskými názvami Ixodes (slovensky kliešť), Dermacentor (pijak)a Haemaphysalis (kliešť). Všetky kliešte podľa toho kde, kedy a ako číhajú na hostiteľov sa delia na dve rozdielne ekologické skupiny. Tou prvou, ktorých je asi 80% druhov, sú hniezdno-norové. Už z názvu vyplýva, že žijú v hniezdach a norách svojich hostiteľov, často striktne viazané na určitý druh alebo blízku skupinu hostiteľov. Žijú skrytým životom a človek sa s nimi nestretne, ak ich priamo nevyhľadáva. Druhú skupinu tvoria externé kliešte, tiež im hovoríme pasienkové, lebo na hostiteľov číhajú na prízemnej vegetácii, na opadanom lístí, tráve, nízkom kroví. Tu patria aj všetky stredoeurópske kliešte Dermacentor a Haemaphysalis.
Externé druhy kliešťov majú vyhranenú požiadavku na biotop, čo je výsledkom evolúcie, aby si čo najmenej konkurovali. Ten im dal aj slovenské mená: lužný, stepný, lesostepný. Patria tu dva druhy pijakov, pijak lužný (Dermacentor reticulatus) a pijak stepný (D. marginatus) a tri druhy kliešťov rodu Haemaphysalis, kliešť lužný (H. concinna), kliešť stepný (H. punctata) a kliešť lesostepný (H. inermis). Len kliešť obyčajný je obyčajný, lebo sa vyskytuje obyčajne všade tam, kde aj tie ostatné externé druhy. V súčasnosti sa do ich programu bývania dostal „vírus“ a na určitých miestach ich stretávame tri aj štyri druhy, ale nie naraz. V Slovenskom krase žije dokonca všetkých 6 druhov, na stepiach dominujú tie stepné, pri riekach a jazerách zasa dva lužné, na okrajoch lesov lesostepný a v súvislých lesoch ten obyčajný.
Ako sa chrániť pred kliešťami?
Po príchode z prírody je preto vždy dôležitá dôkladná prehliadka vášho tela. Najčastejšie sa prisajú v silne prekrvených miestach, napr. do prírody noste vhodný odev, t.j. vyhýbajte sa najmä miestam s najväčšou pravdepodobnosťou výskytu kliešťov, t.j.
Na odstránenie kliešťa sa používajú rôzne pomôcky či metódy. 1. Dezinfekcia kliešťa a jeho okolia - najlepšie je použiť jódové prípravky (napr. 2. Pinzetou uchopíme kliešťa čo najbližšie pod kožu za tvrdú hlavičku a vyťahujeme kliešťa ťahom - smerom kolmo proti koži niekoľkokrát v jeho osi pootočíme, striedavo na jednu a druhú stranu do polkruhu (ak to nepôjde tak pootáčanie zväčšíme na jednu otočku 360º), a až potom opatrne ťaháme kolmo proti koži so súčasným miernym pootáčaním. 3. 4. Po jeho vybratí je potrebná kontrola rany a aj kliešťakliešťa skontrolujeme či je celý. Nezostala hlavička v rane? Sú na hlavičke vidieť klepietka a chobôtik (hypostóm)? Ak je kliešť malý pomôžeme si lupou. Vybraného a skontrolovaného kliešťa usmrtíme a uzatvoríme ho do sáčku. 5. Konečná dezinfekcia miesta vpichu- najlepšie je použiť jódové prípravky (napr.
Vhodnou prevenciou kliešťovej encefalitídy je tiež očkovanie. Pri odstraňovaní kliešťa je potrebná opatrnosť, dôležité je nerozpučiť a neudusiť ho.
Kliešte sú pre mnohých ľudí nepríjemným letným spoločníkom
Kliešte sú pre mnohých ľudí nepríjemným letným spoločníkom, najmä ak sa často pohybujú v prírode. Hoci sa ich prítomnosť môže zdať zanedbateľná, tieto drobné parazity predstavujú vážne riziko pre zdravie človeka. Správny postup pri výbere kliešťa a vedomosti o rizikách s ním spojených sú nevyhnutné na to, aby sa minimalizovalo riziko prenosu nebezpečných ochorení. Kliešte sú aktívne takmer počas celého roka, pokiaľ nie sú dlhšie trvajúce mrazy alebo súvislá snehová pokrývka. Znamená to, že kliešťa môžete chytiť aj v zimných mesiacoch, nielen počas leta. Vyťahujte ho plynulým kolmým ťahom smerom od kože, postupujte pomaly a bez točenia. Kliešťa nevykrúcajte prudko do strán, mohli by ste ho pretrhnúť. Nekvapkajte na neho olej, vtedy sa začne dusiť a vyvráti natrávenú krv späť do rany. Kliešťa po odstránení nikdy nemliaždite prstami. Po vybratí miesto prisatia hneď vydezinfikujte. Ak nie je poruke dezinfekčný prostriedok z lekárne (lieh, jódová tinktúra), použite prípravok s obsahom alkoholu. Poznačte si pre istotu dátum a pravdepodobnú lokalitu, kde ste mohli kliešťa chytiť. Ak ste ho mohli mať na tele už dlhší čas (zopár dní), poznačte si aj túto informáciu. Tieto informácie môžu byť užitočné pre vášho lekára v prípade, že sa u vás neskôr objavia príznaky, ktoré sú obvyklé v prípade infekcií prenášaných kliešťami. Nasledujúci mesiac venujte pozornosť príznakom ako vyrážka, horúčka, bolesť svalov, bolesť hlavy či opuch a bolesť kĺbov.
Správna technika a vedomosti o tom, ako vybrať kliešťa a ako sa chrániť pred kliešťami, môžu výrazne znížiť riziko vážnych zdravotných komplikácií. Prevencia, včasná reakcia a odborné odstránenie sú kľúčové faktory, ktoré vám pomôžu udržať zdravie a bezpečnosť. Pamätajte, že aj keď je kliešť drobný, riziká, ktoré môže prinášať, sú vážne, preto dbajte na správny prístup pri jeho odstraňovaní.