Každoročne sa svetová populácia potýka s alarmujúcou realitou: milióny životov sú predčasne ukončené v dôsledku konzumácie alkoholu a fajčenia. Tieto dve rozšírené závislosti, hoci často vnímané ako súčasť spoločenského života alebo osobná voľba, predstavujú zásadné ohrozenie verejného zdravia a ekonomiky. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) neustále upozorňuje na vážnosť situácie, pričom najnovšie správy poukazujú na priamy vplyv priemyselných odvetví na tieto tragické štatistiky.
Globálny Dopad Konzumácie Alkoholu
Celosvetovo zomierajú každoročne takmer tri milióny ľudí na následky konzumácie alkoholu. Hoci úmrtnosť v posledných rokoch mierne klesla, je stále "neprijateľne vysoká". Z týchto údajov vyplýva, že asi 2,6 milióna úmrtí ročne možno pripísať konzumácii alkoholu, čo predstavuje 4,7 percenta všetkých úmrtí. Takmer tri štvrtiny obetí boli muži. Podľa WHO alkohol každoročne zapríčiňuje globálne takmer jedno z 20 úmrtí. Generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus zdôraznil: „Pitie alkoholu výrazne poškodzuje zdravie, zvyšuje riziko chronických chorôb a duševných porúch a vedie k miliónom úmrtí, ktorým sa dá každoročne predísť.“
Štatistiky WHO tiež odhaľujú znepokojivý trend: neúmerne sú postihnutí mladší ľudia. V roku 2019 bol najvyšší podiel úmrtí súvisiacich s alkoholom na celkovom počte úmrtí zaznamenaný v skupine osôb vo veku 20 - 39 rokov. Podľa odhadov WHO má na celom svete problémy s alkoholom 237 miliónov mužov a 46 miliónov žien. Najvýraznejšie sa to týka Európy, Severnej i Južnej Ameriky, pričom poruchy vyvolané konzumáciou alkoholu sú častejšie v bohatších krajinách.
Zo všetkých úmrtí, ktoré možno pripísať alkoholu, 28 percent bolo kvôli zraneniam - pri dopravných nehodách, sebapoškodzovaní a medziľudskom násilí. Ďalších 21 percent úmrtí bolo kvôli zažívacím problémom a 19 percent kvôli srdcovocievnym chorobám, ako sú infarkt myokardu alebo cievna mozgová príhoda. V súčasnosti celosvetovo požíva alkohol 2,3 miliardy ľudí, pričom priemerná denná dávka predstavuje 33 gramov čistého alkoholu. To približne zodpovedá dvom pohárom vína, jednému veľkému pivu alebo dvom pohárikom destilátu.
Alkohol a Fajčenie na Slovensku: Nelichotivé Štatistiky
Na Slovensku sa situácia nevyvíja o nič lepšie. Až 20-tisíc Slovákov ročne zomrie zbytočne. Odborníci varujú, že obezita, ktorá je často spojená s nezdravou stravou, konzumáciou alkoholu, fajčením a nízkou fyzickou aktivitou, nie je len estetický problém, ale aj spúšťač mnohých smrteľných ochorení. Tisícky Slovákov by však nemuseli skončiť v rukách lekárov, keby zmenili životný štýl. Takmer každé druhé úmrtie možno pripísať rizikám, ako sú nezdravá strava, konzumácia alkoholu, fajčenie a nízka fyzická aktivita. Celkom zbytočne tak umrie až 20-tisíc ľudí ročne. „To znamená, že tieto úmrtia by nastali, ale neskôr v čase a už z prirodzených dôvodov, nie pre niečo, čo už dnes vieme odvrátiť alebo vyliečiť,“ vysvetľuje analytik Martin Smatana.
V roku 2019 mali nezdravé stravovacie návyky na svedomí 26 percent všetkých úmrtí na Slovensku, čo je o 9 percent viac ako priemer EÚ. „Rozsiahle epidemiologické štúdie celkom jednoznačne potvrdzujú, že medzi najvýznamnejšie faktory úmrtnosti populácie patrí obezita. Chybou je, že obezitu nevnímame ako chorobu, len ako súčasť životného štýlu, prejedáme sa a máme málo pohybu. Ukazuje sa, že najdôležitejší vplyv má spotreba cukru,“ hovorí Róbert Hatala. Slovensko sa v smutnej štatistike stalo svetovou veľmocou v spotrebe cukru, pričom od začiatku milénia vidíme zdvojnásobenie spotreby cukru na osobu. Kým v roku 2000 to bolo menej ako 40 kilogramov na osobu, v roku 2019 a 2020 to preskočilo už hodnotu 80 kilogramov na osobu. To má za následok rastúcu mieru obezity, ktorá sa za ostatné roky v kategórii mladistvých a dospievajúcich takmer zdvojnásobila.
Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie z roku 2018 slovenská priemerná spotreba alkoholu ročne predstavuje 11,5 litra na osobu, čo je vysoko nad svetovým priemerom. Spomedzi krajín EÚ sme na ôsmom mieste. Za posledné desaťročia Slováci pijú síce menej alkoholu, ale stále sme sa ešte nedostali pod svetový či európsky priemer. Pijeme veľa a čo je horšie, najviac pijú mladí a počty úmrtí spôsobených alkoholom zostávajú rovnaké. Úrad verejného zdravotníctva preto predložil vláde na schválenie nový Národný akčný plán, do ktorého zapája aj niekoľko ďalších ministerstiev. Jedným z cieľov je znížiť spotrebu alkoholu do roku 2025 o jednu desatinu. V roku 1990 priemerný Slovák vypil za jeden rok toľko čistého alkoholu, koľko je v približne 25 litroch bežne dostupného tvrdého alkoholu. „Máme stále vysokú mieru ťažkých poškodení pečene, rakoviny z alkoholu,“ dodáva Okruhlica. Štatistické dáta sú v skutočnosti o niečo vyššie, keďže do nich nie je zahrnutý alkohol vyrobený po domácky. „Rovnako alkohol ničí medziľudské vzťahy,“ dopĺňa Drobová.
Čo robí alkohol s vaším telom
Fajčenie: Druhá Najväčšia Príčina Úmrtnosti
Fajčenie zapríčiňuje úmrtie každého desiateho človeka na svete a predstavuje v poradí druhú najväčšiu príčinu úmrtnosti vo svete. Zároveň je aj štvrtým najvážnejším rizikovým faktorom chorobnosti na svete. Šesť miliónov ľudí zomiera každý rok na svete v dôsledku fajčenia, medzi nimi je aj 600 000 pasívnych fajčiarov. Ak nebudeme konať, počet obetí by do roku 2030 mohol dosiahnuť osem miliónov ľudí. V Európe na následky fajčenia zomiera ročne približne 650 000 ľudí. Desaťtisíce obyvateľov európskeho kontinentu zomierajú ročne na pasívne fajčenie.
Na Slovensku patrí Slovensku nelichotivé miesto aj v podiele fajčiarov. Škatuľku cigariet denne si dopraje štvrtina národa. Podiel silných fajčiarov sa zvýšil z 22 % zhruba na 26 %. Odborníci hovoria, že práve silných fajčiarov je ťažké presvedčiť, aby prestali. Aj preto v zahraničí sledujú, aký dosah bude mať fajčenie bezdymových alternatív s menej škodlivými účinkami. U nás je však miera používania elektronických cigariet nízka, len na úrovni 2,9 percenta. Nikotín je vysoko návyková látka. Väčšina od fajčenia v dospelosti závislých ľudí začala užívať tabakové výrobky - najčastejšie v podobe cigariet - pred dovŕšením 18. roku života. Trend skorého experimentovania s fajčením potvrdzujú mnohé prieskumy, ktoré sa uskutočnili aj na Slovensku. Najväčšia skupina ľudí začína s fajčením pred 15. rokom. Cigaretový dym obsahuje približne 4000 rôznych látok s účinkom na organizmus. Ide o pevné častice a plyny, napríklad nikotín, decht, oxid uhoľnatý, formaldehyd, kyanovodík, benzén, polónium, močovinu, voľné radikály, čpavok, nikel, arzén, kadmium a ďalšie.
Vplyv Priemyslu a Zodpovednosť Jednotlivca
Prezrádzajúce správy WHO poukazujú na to, že silné priemyselné odvetvia prispievajú k zlému zdravotnému stavu a následným predčasným úmrtiam tým, že používajú klamlivú reklamu a účinný marketing. Zasahujú tak do úsilia vlád v prevencii smrteľných chorôb ako sú rakovina, srdcové choroby a cukrovka. Fosílne palivá, tabak, alkohol a vysoko priemyselne spracované potraviny (takzvané UPF) sú zodpovedné za viac ako 7 400 úmrtí denne naprieč 53 štátmi európskeho priestoru. Celkovo tieto štyri priemyselné odvetvia spôsobujú 2,7 milióna úmrtí v Európe ročne. Čo zodpovedá zhruba štvrtine (24,5 percenta) z celkových štatistík úmrtnosti.
Správa WHO opisuje, ako „veľký priemysel“ používa zjavné aj skryté metódy na zvýšenie svojich ziskov. Snaží sa zdržiavať a mariť vznik verejných politík zameraných na zlepšenie zdravia obyvateľstva. „Neveľký počet nadnárodných korporácií má významnú moc nad politickým a právnym prostredím, v ktorom pôsobia. Braní regulácií vo verejnom záujme, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť ich zisky,“ uvádza sa v správe WHO. „Taktiky priemyslu zahŕňajú zneužívanie zraniteľných ľudí prostredníctvom cielených marketingových stratégií, zavádzaním spotrebiteľov a používaním nepravdivých tvrdení o prospešnosti jeho výrobkov alebo prospešnosti životnému prostrediu,“ uviedol regionálny riaditeľ organizácie WHO pre Európu Hans Kluge.
Analýza WHO ďalej ukazuje, že žiadna z európskych krajín nedosahuje ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja. Týchto 53 krajín spotrebuje viac alkoholu ako ktorýkoľvek iný región sveta. Napriek zdravotným rizikám len malá časť európskych krajín zakázala fajčenie na verejných miestach. Zatiaľ čo snahy o zníženie príťažlivosti škodlivých výrobkov prostredníctvom jednotných obalov, zdanenia alkoholu a jasného označovania potravín sa tiež príliš neujali.
Podľa môjho názoru, čo spája zlé štatistiky väčšiny postkomunistických krajín, je strata pocitu zodpovednosti za vlastné zdravie. To sa objavuje aj u mileniálov. Celé generácie postkomunistických krajín boli udržiavané v tom, že štát je zodpovedný a ten sa má starať. V prvom rade treba začať od seba a zmeniť svoj životný štýl k zdravšiemu. No istú úlohu môže zohrať aj štát. V zahraničí napríklad zvýšili daň zo sladených nápojov, regulujú obsah soli v potravinách alebo dotujú ovocie a zeleninu. „Pomôže daňovo zaťažiť všetky faktory, ktoré sú škodlivé pre zdravie,“ informovala agentúra Reuters.
Štúdia, ktorá spracovala stovky výskumov, tvrdí, že až 2,8 milióna predčasných úmrtí v roku 2016 má na svedomí alkohol. Tím vedcov spočítal, že riziko vývinu alebo komplikácií s jedným z 23 zdravotných problémov, ktoré skúmali, narastá pri konzumácii jedného nápoja denne počas roka o 0,5 %. V prípade rakoviny zo štúdie vyplynulo, že 27,1 % úmrtí žien nad 50 rokov, ktoré spôsobila rakovina, bolo spojených s konzumáciou alkoholu. Štúdia uvádza, že napriek populárnemu tvrdeniu, že malé množstvo alkoholu je zdraviu prospešné, najbezpečnejšie je žiadne. Hoci minimálne množstvo alkoholu môže mať pozitívny vplyv pri obrane proti srdcovým chorobám a cukrovke, negatívny vplyv výrazne prekonáva akýkoľvek pozitívny. „Je čas, aby sme začali intenzívnejšie bojovať proti tejto závažnej hrozbe pre vývoj zdravej spoločnosti. Príliš mnoho ľudí, rodín a komunít totiž trpí následkami škodlivého užívania alkoholu,“ uviedol generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom.