Dostať sa po vyliečení zo závislosti od alkoholu, drog alebo hry na automatoch späť do normálneho života nie je jednoduché. Ešte náročnejšie je to v prípade, ak ide o známu osobnosť. Aj v našej krajine máme hneď niekoľko celebrít, ktoré sa s touto situáciou museli popasovať. Alkohol je popri nikotíne ďalšou z legalizovaných drôg, ku ktorej majú prístup takmer všetci. Dostať ho prakticky vždy a všade. Preto ani nečudo, že jeho konzumácia neustále narastá. Potreba a túžba po nových zážitkoch spolu s rizikom a opojením, evokuje u mnohých ľudí realizovať sa a presadiť sa v spoločnosti. Riziko znamená pre nich neopísané čaro, ktoré zohráva vysokú hodnotu natoľko, až si sami takéto situácie vytvárajú. Málo kto považuje jeden - dva poháriky za hrozbu. Ľudia považujú za podstatnejšie jeho uvoľňujúce účinky. Tak isto zmýšľajú aj dnešní mladí ľudia. Sú veľmi náchylní rýchlo podľahnúť tomuto pokušeniu a neraz sa to končí nielen pri bolestiach hlavy, ale mnohokrát aj pri hospitalizovaní v nemocnici s diagnózou: otrava alkoholom. V dnešnej dobe sa nachádza neuveriteľný počet reklám na túto „pochutinu“. V televízii, na bildboardoch, v časopisoch…je už prakticky všade. Táto práca je motivovaná neustálym stúpajúcim číslam na grafoch pribúdajúcich alkoholikov. Cieľom a obsahom práce je spoznať a poukázať na vážnosť tohto spoločenského problému. Človek by si mal uvedomiť dôsledky a následky v prípade jeho opitosti. O negatíva sa človek nezaujíma a vie o nich len z „počutia“, ale presne ich vplyv nepozná.
Alkohol ako spoločensky tolerovaná droga
Je alkohol spoločensky tolerovaná droga? Medzi tvrdé drogy okrem alkoholu patrí aj tabak, lieky, opiáty. Hovoríme o abstinenčných príznakoch? Áno. Tvrdá droga má vždy vplyv na zdravie. Pri fajčení to je opačne. Človek si uvedomuje, že má problém, ale berie to ako zlozvyk. Neberie to ako duševnú poruchu - tým si zľahčuje svoju závislosť. V minulosti bolo pitie alkoholu považované za neprijateľné správanie a pijani boli vyháňaní z komunity, žili na okraji spoločnosti. Dnes je situácia iná.
Príbehy známych osobností: boj so závislosťou
Dostať sa po vyliečení zo závislosti od alkoholu, drog alebo hry na automatoch späť do normálneho života nie je jednoduché. Ešte náročnejšie je to v prípade, ak ide o známu osobnosť. Aj v našej krajine máme hneď niekoľko celebrít, ktoré sa s touto situáciou museli popasovať.
Tanečník Tony Moisés zažíva konečne dobré životné obdobie. Po tom, čo sa preslávil v šou Miliónový tanec, začalo sa hotové peklo. Tony prepadol gamblerstvu, z ktorého sa liečil dlhých 4 a pol roka.
Známy herec Ivan Romančík mal v minulosti veľké problémy s alkoholom a zo závislosti sa aj odborne liečil. „Je to súčasť môjho života, nemám to prečo skrývať. Bol som ešte mladý, keď som s tým začal. Mal som asi šestnásť rokov. Neskôr na filmovačkách sa vždy našla príležitosť otvoriť fľašu. Julko Satinský ma prijal do prvej ligy takýchto konzumentov, a keď som s tým sekol, prišiel za mnou a povedal mi, že som nikdy nevedel piť, ale nechcel mi to povedať, aby som na to radšej prišiel sám.“
Jednoznačne najznámejšia slovenská celebrita, ktorá mala opakovane problémy so zákonom, je Dušan Cinkota. Ten sa za mreže ocitol už dvakrát kvôli problémom s drogami. Tentokrát si dá už dúfajme konečne s nebezpečnými látkami pokoj.
Démon s názvom alkohol takmer zničil život aj talentovanému hercovi Michalovi Ďurišovi. Ten tejto návykovej látke holdoval dlhé roky, vinu však videl jedine v sebe. „Alkohol nemôže za to, že som debil,“ povedal nám kedysi, dnes už vyliečený alkoholik.
Petra Vajdová bola dlhé roky považovaná za úspešnú a nadanú herečku. Svoje renomé si však pokazila svojimi alkoholickými excesmi, kvôli ktorým prišla o prácu v divadle, seriáloch a porúčať sa musela aj z tanečnej šou Let's Dance. V jej prospech však hral fakt, že sa rozhodla dobrovoľne nastúpiť na protialkoholické liečenie. Aj brány liečebne však musela opustiť predčasne, nakoľko sa tam zaplietla so ženatým mužom, do ktorého sa zamilovala.
Krušné chvíle si prežil aj sympatický herec Ján Jackuliak, ktorý sa po psychických problémoch ocitol na krátky čas za múrmi psychiatrickej liečebne.
Meno Eva Varholíková Rezešová pozná dnes azda každý Slovák. Dcéra bývalého a už nebohého oceliarskeho magnáta si žila rozprávkový život. Až do osudnej noci, kedy svojou nezodpovednou jazdou pod vplyvom alkoholu nabúrala na maďarskej diaľnici so svojím autom do druhého vozidla, v ktorom zomreli štyria ľudia. Nasledoval neľútostný trest v budapeštianskej väznici. Po šiestich rokoch sa napokon dostala na slobodu a momentálne sa snaží opäť zaradiť do normálneho života.
Už dlhé roky bojuje s psychickými problémami herec Ján Kroner. Nie je to však prvýkrát, s démonom vo svojej hlave totiž zápasí dlhodobo s rôznymi prestávkami. Dávnejšie sa mu podarilo dokonca vrátiť na televízne obrazovky a do divadla, problémy sa však po čase vrátili v horšej forme. Dnes Janko žije v domove sociálnych služieb v Petržalke a na návrat do pracovného života to zatiaľ nevyzerá.
Nepoučiteľný a nenapraviteľný. Taký je spevák Braňo Mojsej, ktorého boj s alkoholizmom je jedna veľká jazda na hojdačke. Azda nikto v našom šoubiznise nebol na protialkoholickom liečení tak často, ako on. A azda nikto opätovne nezlyhal tak často, ako on.
Veľmi smutný príbeh je ten, ktorý sa týka života Lukyho Hoffmanna. Tento bývalý narkoman dlhé roky žil usporiadaný život, stal sa z neho príležitostný herec v televízii JOJ, poctivo cvičil a tešil sa z toho, že už nie je závislý. Pred istým časom však opätovne prepadol tejto neresti. Všetko sa to pritom začalo len obyčajnými liekmi na tíšenie bolesti.
Mudr. Milan Moskala " 1. Cesta k slobode "
Alkohol a drogy na Slovensku a v Európe: Súčasný stav
Európsky školský prieskum o alkohole a iných drogách (ESPAD) poskytuje cenné dáta o užívaní návykových látok medzi študentmi v Európe. Správy z rokov 2003, 2004, 2015 a 2019 ukazujú trendy a porovnania medzi krajinami. Napríklad, v roku 2007 správa „Alcohol and drug use among European 17-18 year old students“ poukázala na isté rozdiely. V roku 2016 bola publikovaná štúdia „‘Are the times A‐Changin’? Trends in adolescent substance use in Europe“, ktorá analyzovala zmeny v užívaní návykových látok.
Slovensko a Česko majú v mnohých ohľadoch podobnú drogovú scénu. Najčastejšou drogou na Slovensku a v Česku je pervitín. V marihuane a hašiši sa však môžeme líšiť. V Rakúsku je situácia iná, na prvom mieste je kokaín a majú inú škálu liekov. Predpisujú sa tam lieky s prítomnosťou opiátov, čo môže viesť k vyššiemu počtu predávkovaní spôsobených opiátmi.
V Česku takmer milión ľudí konzumuje alkohol spôsobom, ktorý poškodzuje ich zdravie. Súhrnná správa o závislostiach v Česku poukazuje na alarmujúce štatistiky, ktoré sa však dlhodobo neriešia. Alkohol je spoločensky tolerovaná droga.
Koncepcie a modely závislosti
Je jednoduché podľahnúť závislosti na drogy? Dôležitá je expozičná teória, či je látka dostupná. Pokiaľ ide o iné látky, v našej spoločnosti je jednoduché dostať sa k niektorým z nich. Tým pádom veľa závisí od individuálnej dispozície. Ani to nie je tak genetická predispozícia, ale skôr environmentálna. To znamená, v akom prostredí jednotlivec žije, aké má ekonomické a sociálne podmienky. Nakoniec, aká látka je k dispozícii - alkohol, tabak. Vo viacerých prípadoch dávali rodičia deťom malé množstvá drogy, alebo iných látok, aby boli pokojnejšie, spali alebo neplakali. U týchto ľudí sa v budúcnosti ľahšie vyvinie závislosť.
Na začiatku je často experimentovanie. Čím je vek styku s drogami nižší, tým je vyššie riziko závislosti v budúcnosti.
Väčšina ľudí, ktorí popierajú svoju adikciu, sa nachádza v prvej fáze závislosti. Človek neskôr sám zbadá, že prekročil hranicu. Typický je alkohol. Je u nás dostupný a každý dospelý človek vie, aké riziká obnáša, a že ho je možné konzumovať aj v závislosti. Ale, často sa vyvinie u ľudí aj závislosť na alkohol. Okolie si všimne skôr, že je človek závislý na alkohole, ako on sám. V tejto dlhotrvajúcej fáze je to pravidlo - závislý od alkoholu si myslí, že môže hocikedy prestať. Veľkú rolu v tomto hrajú mechanizmy osobnosti, ktoré fungujú na to, aby si človek zachoval pokoj a rovnováhu, čím popiera, že by mohol mať problém. Okolie to však vidí skôr ako on.
Organizmus a osobnosť pri alkoholovej a drogovej závislosti
Po psychickej stránke sa to niekedy nazýva aj ako spoluzávislosť najbližších, napríklad matiek, partneriek a podobne. Najbližší závislého trpia psychicky. To, čo je pre týchto ľudí veľmi ťažké, je že v minulosti bol medzi nimi pozitívny vzťah, no v dôsledku závislosti blízkeho sa tento vzťah výrazne naruší. Nie je v silách blízkeho to zmeniť, pretože to závisí od liečby závislého. Človek blízky závislého to nevie ovplyvniť, všetko záleží na závislom. Blízky teda trpia ťažko po psychickej stránke.
Pri tvrdých drogách, medzi ktoré patria pervitín, heroín, kokaín, teda látky, ktoré sa užívajú inhaláciou, fajčením alebo vnútrožilovo - takto následne vznikajú ochorenia ako hepatitída, a tiež krvou prenosné ochorenia. Po telesnej, ale i psychickej stránke trpí aj závislý. Ako pri fajčení, keď sa vyvinie rakovina pľúc, ktorá je z 90 % spôsobená fajčením, tak to utrpenie je potom obrovské.
Závislosť si nevyberá. Máme aj bezdomovcov, ale máme aj ľudí, ktorí nemajú problém s financiami. Takíto ľudia majú finančnú podušku, ktorou by mohli ďalej financovať svoju závislosť, ale trpia práve dôsledkami závislostí, ktoré už sú vážne. Bohatý lekár, ktorý má rodinu, zázemie, profesiu a stane sa závislým od opiátov, tak ten má silnú motiváciu, aby tento problém riešil. Ľahšie sa v rámci liečby reintegruje, má sa kam vrátiť, má profesiu a príjmy. Omnoho zložitejšie sú prípady, kedy príde závislý na pervitíne, metamfetamíne alebo heroíne a zároveň to je človek, ktorý vyrastal v detskom domove. Po dovŕšení dospelosti nemal zázemie, alebo slabé zázemie a pohybuje sa v marginálnej spoločnosti. Reintegrácia takéhoto človeka vedie k recidívam.
Liečba a resocializácia
Človek sa celý život musí vyhýbať látke, na ktorej si vyvinul závislosť. Najlepšie je vôbec nezačať. Liečba na základe skúseností a štúdií ukazuje, že potom, čo človek prestane užívať drogy, tak sa plíživo ukazujú príznaky ešte rok. Avšak po pár mesiacoch sú abstinenčné príznaky minimálne. V priebehu roka by mal byť závislý stále v kontakte s ústavom. Vtedy môžeme hovoriť o úzdrave, nie o vyliečení.
Máme tiež možnosti resocializácie, kde sa snažia ľuďom v núdzi poskytnúť prostriedky, aby sa mohli integrovať do spoločnosti, je to však na človeku, či sa tam chce vybrať. Často to však nevyužijú.
Fetal Alcohol Syndrome (FAS) a súvisiace poruchy neurovývoja
American Academy of Pediatrics v roku 2000 publikovala štúdiu „Fetal alcohol syndrome and alkohol - related neurodevelopmental disorders“, ktorá sa zaoberá problematikou fetálneho alkoholového syndrómu a alkoholom navodenými poruchami neurovývoja. Tieto poruchy môžu mať vážne a dlhodobé následky na fyzickom, kognitívnom a behaviorálnom vývoji dieťaťa. Konzumácia alkoholu počas tehotenstva predstavuje jedno z najzávažnejších ohrození pre nenarodené dieťa.
Detská kresba v diagnostike a liečbe
Práce ako „Detská kresba v diagnostike a liečbe“ od J. Pogádyho, A. Nociara a kolektívu z roku 1993 naznačujú, že aj takéto netradičné metódy môžu byť súčasťou komplexného prístupu k liečbe, najmä u detí, ktoré môžu byť ovplyvnené závislosťami v rodine alebo sami zažili traumy súvisiace s užívaním návykových látok.
Klinická psychológia a závislosti
V kontexte klinickej psychológie, ako naznačuje publikácia „Štátne z klinickej psychológie“ od O. Kondáša, sa závislosti od alkoholu a drog radia medzi závažné psychické poruchy, ktoré si vyžadujú odbornú diagnostiku a liečbu. Pochopenie osobnosti a jej mechanizmov je kľúčové pre úspešnú terapiu.
Výskum a publikácie
V oblasti výskumu závislostí na Slovensku a v Európe zohráva významnú úlohu Alojz Nociar. Jeho publikácie ako „Alkohol, drogy a osobnosť“ (2001), „Alkohol a osobnosť“ (1991) a záverečné správy z prieskumov ESPAD (napr. „Európsky školský prieskum o alkohole a iných drogách (ESPAD) v SR za rok 2015“) prispievajú k hlbšiemu porozumeniu problematiky. Jeho práca „Substance Use among European Students: East - West Comparison between 1995 and 2011“ (2016) zase poskytuje dôležité komparatívne dáta.
Mudr. Milan Moskala " 1. Cesta k slobode "
Výzvy v liečbe a reintegrácii
Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, ponúka študijné programy, ktoré sa dotýkajú problematiky závislostí. Pochopenie komplexnosti závislosti, od jej príčin až po dôsledky, je kľúčové pre efektívnu prevenciu a liečbu.
Reintegrácia osôb so skúsenosťou závislosti do spoločnosti je dlhodobý proces, ktorý si vyžaduje podporu rodiny, priateľov a spoločnosti ako celku. Príbehy známych osobností, ktoré sa s závislosťou úspešne popasovali, môžu slúžiť ako inšpirácia a dôkaz, že cesta k uzdraveniu je možná.
