V súvislosti s udalosťami v Českej republike, kde došlo k tragickým úmrtiam v dôsledku otravy metylalkoholom, sa pozornosť upriamila aj na kontrolné mechanizmy predaja a distribúcie alkoholu v rámci Európskej únie. Táto situácia priniesla zmeny v legislatíve a v prístupe k označovaniu liehovín, pričom sa dotkla aj Slovenskej republiky a jej daňového systému.
Zmiernenie prohibície a návrat alkoholu na trh
Po sérii otráv metylalkoholom, ktoré si v Českej republike vyžiadali desiatky obetí a vážne zdravotné následky u ďalších osôb, bola zavedená prísna prohibícia na tvrdý alkohol. V reakcii na túto situáciu a s cieľom umožniť návrat legálneho alkoholu na pulty obchodov a do reštaurácií, české úrady pristúpili k zmierneniu pôvodných obmedzení. Kľúčovou zmenou bolo umožnenie predaja liehovín vyrobených pred 1. januárom 2012.

Pre liehoviny vyrobené v priebehu roka 2012 až do vyhlásenia zákazu predaja bol zavedený dodatočný doklad o pôvode, nazývaný "preukaz bezpečnosti". Spolu so starými kolkami a týmto preukazom sa tieto produkty mohli vrátiť na trh. Novo vyrobené liehoviny, ako aj alkohol určený na export z Českej republiky, museli spĺňať rovnaké podmienky, teda disponovať "preukazom bezpečnosti" a novým kolkom. Odhadovalo sa, že z približne 21 miliónov fľašiek liehovín na skladových zásobách by sa takto mohla do obchodnej siete vrátiť približne tretina. Preukaz bezpečnosti mal obsahovať informácie o pôvode liehovín a protokol o skúške bezpečnosti z akreditovaného laboratória.
Fľaše, ktoré boli v reštauráciách a baroch otvorené, museli byť zlikvidované. Výnimku tvorili tzv. "drahé alkoholy", ktoré si majiteľ mohol nechať otestovať na vlastné náklady. V prípade potvrdenia nezávadnosti získal certifikát o ich bezpečnosti. Predajcovia liehovín, ktoré boli v tom čase na skladoch, mali 60 dní na ich otestovanie a získanie certifikátu. Ak to nestihli, museli skladovaný tovar zlikvidovať. Za zlikvidovaný alkohol mal štát vrátiť už vybranú spotrebnú daň.
Ministerstvo vnútra ČR zverejnilo aj podobu "rodných listov" pre bezpečný alkohol. Vo formulári musel distribútor alkoholu vyplniť druh liehu a destilátu, množstvo v litroch 100-percentného etanolu, číslo šarže a dátum výroby alebo objednávky. Rodný list ďalej obsahoval protokol o skúške z akreditovaného laboratória, obsah etanolu v objemových percentách, obsah metanolu a obsah propanolu.
S postupom českej vlády pri uvoľňovaní prohibície súhlasila aj Európska komisia, čo potvrdzuje súlad prijatých opatrení s európskou legislatívou.
Vývoj kontrolných známok na Slovensku
Situácia v Českej republike mala, samozrejme, aj nepriamy vplyv na Slovenskú republiku. Hoci sa priamo netýkala slovenských spotrebiteľov, poukázala na možnú zraniteľnosť vnútorného trhu EÚ voči nekvalitným alebo nebezpečným výrobkom.

Na Slovensku sa situácia týkajúca sa kontrolných známok (kolkov) na alkohole vyvíjala postupne. Pôvodne mal koniec roka 2016 predstavovať definitívny koniec pre predaj liehovín označených starými kontrolnými známkami. Termín dopredaja sa však niekoľkokrát predlžoval. Nové kolky na alkohol a tabak sa začali používať v októbri 2014. Na väčšine fliaš s alkoholom v obchodoch sa už nachádzajú nové kontrolné známky, ktoré tlačí štátna tlačiareň Mincovňa Kremnica. Spolu s novými kolkami bol spustený aj systém na overovanie ich pravosti zo strany občanov.
Aplikácia „Superkolky“ umožňuje spotrebiteľom po naskenovaní QR kódu alebo zadaní 12-miestneho kódu zistiť, aký výrobok sa skrýva za konkrétnym kolkom. Táto funkcia je dostupná prostredníctvom mobilnej aplikácie alebo na portáli finančnej správy.
Koniec roka 2017 znamenal definitívny koniec pre staré kontrolné známky na fľašiach s alkoholom. Od januára 2018 je možné predávať už len také fľaše alkoholu, ktoré sú označené novou kontrolnou známkou. Firmy, ktoré alkohol vyrábajú, distribuujú či dovážajú, si od spustenia nových pravidiel objednali viac ako 350 miliónov kusov nových kolkov.
Finančná správa, ako orgán štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva, zohráva kľúčovú úlohu vo výbere daní a ciel s cieľom zabezpečiť príjmy do štátneho rozpočtu. Efektívny výber daní a ciel a boj proti daňovým podvodom priniesli v uplynulých rokoch do štátnej pokladnice značné prostriedky.
Legislatívne a technické aspekty kontrolných známok
Zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov upravuje označovanie spotrebiteľského balenia liehu kontrolnou známkou. Cieľom týchto známok je zabezpečiť kontrolu nad legálnym predajom a distribúciou alkoholu a chrániť spotrebiteľa pred falšovaným a nebezpečným tovarom.
Ako fungujú dychové analyzátory?
Je dôležité rozlišovať medzi pojmami "kolok" a "spotrebná daň". Kolky, alebo presnejšie kontrolné známky, sú ceniny, ktoré slúžia na kontrolné účely v prípade niektorých tovarov podliehajúcich spotrebným daniam. Nemajú nominálnu hodnotu vo výške plnej alebo časti sadzby dane. Kontrolné známky sa odoberajú za cenu polygrafického výrobku, vopred a do zásoby, aby neobmedzovali distribúciu tovaru.
Legislatíva, ako napríklad česká vyhláška č. 149/2006 Sb. a slovenské ustanovenie § 10 ods. 6 zákona č. 105/2004 Z. z., stanovuje, že lepidlo použité na nalepenie kontrolnej pásky musí mať vlastnosti zabezpečujúce, že sa kontrolná páska neodlepí bez jej porušenia. Podobne, kontrolná známka sa musí nalepiť cez miesto určené na otvorenie tak, aby pri otvorení spotrebiteľského balenia bola pretrhnutá. Tieto opatrenia majú zabrániť odlepovaniu a opätovnému použitiu kontrolných známok na nelegálne liehoviny.
Napriek zavedeným kontrolným mechanizmom je dôležité si uvedomiť, že kontrolné známky nie sú stopercentnou zárukou. Ich prítomnosť sama osebe nezaručuje obsah spotrebiteľského balenia deklarovaný na etikete a v príslušných dokladoch. Preto je nevyhnutné používať ich v kombinácii s ďalšími kontrolnými mechanizmami.
Pokiaľ nefunguje efektívna kontrola výroby, distribúcie a zúčtovania kontrolných známok, predstavujú len zbytočnú administratívnu a finančnú záťaž. V takom prípade profituje predovšetkým výrobca kontrolných známok. Význam kontrolných známok je preto preceňovaný, ak sa na ne spolieha výlučne ako na jediný kontrolný prvok.
Príčiny falšovania a pančovania alkoholu
Jedným z hlavných dôvodov falšovania a pančovania liehovín je snaha profitovať na obrovskom rozdiele medzi cenou nezdaneného a zdaneného liehu. Sadzby dane sú relatívne porovnateľné, preto by v rámci krajín EÚ nemali spôsobovať významnú "nákupnú turistiku", pokiaľ nedôjde k extrémnemu zvýšeniu sadzby dane v niektorej z krajín.

Hoci výroba, skladovanie, distribúcia a použitie liehu sú pod kontrolou štátu, stále existujú spôsoby, ako získať nezdanený lieh, buď jeho krádežou, alebo inými nelegálnymi metódami. Lieh má všestranné použitie, ale na výrobu liehovín, farmaceutík či kozmetických prostriedkov je možné použiť výlučne rafinovaný lieh.
Pod pojmom "pančovanie" sa rozumie riedenie pôvodnej tekutiny inou tekutinou. Ak je výsledný roztok prezentovaný ako pôvodná tekutina, je považovaný za menej kvalitný, až pokazený. Z právneho hľadiska ide o falšovanie. Vedomé pančovanie nápojov toxickými látkami, ako bol metylalkohol v Českej republike, možno označiť za travičstvo.
Často dochádza k použitiu syntetického liehu, kvasného liehu (nerafinovaného alebo rafinovaného, technického alebo denaturovaného) na nelegálnu výrobu liehovín. Tieto sa potom miešajú s vonnými a chuťovými látkami. Týmto spôsobom sa vyrábajú najmä bežné konzumné liehoviny ako rum, vodka či borovička, ktoré sú plnené do typizovaných fliaš s jednoduchými etiketami, ktoré sa dajú ľahko falšovať.
Nelegálnu výrobu liehovín destiláciou je ťažké dlhodobo utajiť, je náročná na čas, technológiu a suroviny. Podobne macerácia (vylúhovanie látok z rastlín pomocou liehu) je časovo a priestorovo náročná. Oba spôsoby sú finančne náročné, preto je malá pravdepodobnosť nelegálnej výroby značkových liehovín. Tieto sú často plnené do atypicky tvarovaných fliaš, ktoré sú pre neautorizované osoby nedostupné.
Terminológia a legislatíva
Je zaujímavé, že pojem "tvrdý alkohol" sa v legislatíve nevyskytuje. Existuje však pojem "liehovina", ktorý je v slovenskej legislatíve definovaný ako kvapalina obsahujúca etylalkohol s najmenej 15 objemovými percentami alkoholu (s výnimkou niektorých likérov). Tento pojem pokrýva širokú škálu nápojov, pričom nie všetky liehoviny majú vyšší obsah alkoholu ako niektoré vína.
Dôležitosť správnej terminológie a legislatívneho rámca je kľúčová pre efektívne riešenie problémov spojených s predajom a výrobou alkoholu. Nesprávne používanie pojmov v médiách či dokonca v komunikácii zo strany verejných činiteľov môže viesť k nejasnostiam a komplikáciám pri implementácii opatrení.
Celkovo možno konštatovať, že zavedenie a postupné obmieňanie kontrolných známok na alkohole je dôležitým krokom k zabezpečeniu bezpečnosti spotrebiteľov a transparentnosti trhu. Efektivita týchto opatrení však závisí od dôslednej kontroly celého dodávateľského reťazca a od informovanosti verejnosti.