Romana sa rozhodla podeliť o svoju skúsenosť s odvykaním od alkoholu bez toho, aby niekoho poučovala alebo moralizovala. Rozhodla sa úprimne rozprávať o tom, čo prežila a čo sa počas tejto cesty naučila. Otvorene priznáva, že keď ešte pila alkohol, príbehy ľudí, ktorí prestali, ju iritovali. „Mala som pocit, že ma súdia, ale v skutočnosti to bola len moja vlastná neistota a snaha obhájiť si svoje zvyky,“ vysvetľuje.
Zdravotné riziká ako spúšťač
Romana sa počas svojej cesty za triezvosťou začala hlbšie zaujímať o zdravotné riziká spojené s pitím. Spočiatku tieto informácie brala na ľahkú váhu. „Alkohol je podľa Svetovej zdravotníckej organizácie karcinogén prvej kategórie, teda látka spôsobujúca rakovinu,“ pripomína. „Je na rovnakej úrovni ako tabak či azbest. Už len jeden pohárik denne môže zvýšiť riziko rakoviny prsníka o 5 až 15 percent.“ Romana priznáva, že podobné štatistiky ju donútili zamyslieť sa. Dovtedy považovala víno na večeru či kokteil s priateľmi za samozrejmosť. „Nikdy som sa na alkohol nepozerala ako na niečo nebezpečné.“
Emocionálna závislosť a únik
Pre Romanu však neboli rozhodujúce len zdravotné dosahy. Jej rozhodnutie vzdať sa alkoholu bolo hlboko emocionálne. V období, keď skúšala detox od cukru a spracovaných potravín, sa rozhodla obmedziť aj pitie. „Cítila som sa fyzicky oveľa lepšie. Spala som lepšie, moja pleť žiarila.“ „Problém bol v tom, že fyzické benefity ma nedokázali motivovať na dlhodobú zmenu. Pitie pre mňa predstavovalo spojenie s priateľmi, súčasť spoločenského života.“ Romana si uvedomila, že alkohol používala ako únik pred stresom či nepohodlnými emóciami. „Keď som sa necítila dobre, víno bolo akousi rýchlou náplasťou.“ Dnes už chápe, že tento vzorec správania nebol zdravý. „Pochopila som, že emócie nemôžem potláčať pohárom vína. Musela som sa naučiť čeliť im, spracovať ich a nevyhýbať sa im.“
Zásadný bod zlomu: Panický atak
Romana opisuje zážitok, ktorý sa pre ňu stal zásadným bodom zlomu. Spomína, ako si minulého leta s priateľmi naplánovali víkendový výlet spojený s oslavou. Rezervovala stôl v známom klube na svoje meno a cítila sa zodpovedná za organizáciu celého podujatia. „Neplánovala som veľa piť, chcela som mať všetko pod kontrolou a uistiť sa, že všetko prebehne hladko,“ hovorí. „Zrazu som pocítila ostrý nával paniky. Moje srdce búšilo, hrdlo sa mi stiahlo, začala som sa intenzívne potiť.“ Najväčším šokom pre Romanu však bolo, keď nedokázala dokončiť vetu. „Otočila som sa na priateľov a chcela ich požiadať o pomoc, ale nedokázala som to. Začala som hovoriť vetu, ale kým som sa dostala do polovice, stratila som myšlienku. Nedokázala som sa pohnúť dopredu ani dozadu.“ Romana sa rýchlo snažila nájsť pomoc, ale jej priatelia boli v tej chvíli preč. „Volala som im asi 34-krát. Nikto mi neodpovedal. Nemohla som ich nájsť a cítila som sa úplne opustená.“ Napokon sa jej podarilo požiadať jedného známeho o pomoc. „Ten chlapec mi chytil tvár do rúk, pozrel mi do očí a povedal: ‚Bože môj, si v poriadku? Neboj sa. Len si toho vzala príliš veľa.‘ A vtedy mi to došlo. Nebola som opitá, ani som nebrala žiadne drogy. Skupinovým brainstormingom prišli na to, že niekto omylom vypil nápoj, ktorý bol určený pre niekoho iného. „Predstavila som si, ako musel byť ten človek naštvaný, že zaplatil za drogy a nakoniec ich vypil niekto iný.“ Na druhý deň sa zobudila s pocitom hlbokého zahanbenia. „Bolo to ako pocit dna. Cítila som sa tak trápne, že som nedokázala ostať s priateľmi. Proste som vstala o 7.“
Cesta k sebapoznaniu a terapii
Aj keď sa Romana rozhodla po tomto incidente chvíľu nepiť, stále necítila, že by alkohol pre ňu predstavoval vážny problém. Po niekoľkých týždňoch bez pitia sa rozhodla ísť na oslavu priateľa a dala si pár drinkov. „Bolo to však iné. Necítila som tú istú eufóriu ako predtým.“ Romana sa rozhodla zveriť so svojím zážitkom terapeutke. V terapii odhalila, že tento incident nebol len náhodným nešťastím. V skutočnosti predstavoval spúšťač pre širšiu diskusiu o jej vzťahu k alkoholu a emocionálnemu zdraviu. „S terapeutkou sme začali rozoberať môj emocionálny svet. Pri spätnom pohľade Romana pochopila, že problémy s vyjadrovaním emócií a zvládaním citových zranení sa začali už v jej mladosti. „Kedykoľvek som vyjadrila svoje pocity, nasledovali hádky alebo rozchody. Romana si uvedomila, že alkohol jej slúžil ako prostriedok na zvládanie pocitov, ktoré nevedela spracovať inak. „Dlho som si myslela, že som vo forme a zvládam stres správne, pretože som veľa cvičila. „Ak sa ti niekedy stalo, že si pod vplyvom alkoholu kričal na niekoho alebo sa neovládol, pravdepodobne si ten pocit hanby a viny niesol ešte dlhé roky.“ Romana spomína, že po jednom z takýchto incidentov sa dokonca opýtala terapeutky, či má problém s alkoholom. „To, čo som potrebovala, nebolo prestať piť. Potrebovala som sa naučiť, ako spracovávať svoje emócie.“
Ako zvládať svoje emócie
Život naplno bez zábran
Romana sa rozhodla pre triezvosť z jediného dôvodu - chcela žiť svoj život naplno a skutočne ho prežívať bez akéhokoľvek tlmenia alebo skreslenia emócií. „Moje vzťahy sú hlbšie a autentickejšie, pretože nie sú založené na povrchných situáciách, kde sme všetci opití a zrazu najlepší priatelia,“ vysvetľuje. „Mám viac energie, viac motivácie a cítim sa oveľa menej depresívne. Som ako špongia, ktorá vstrebáva informácie a učí sa.“ Romana vníma zlepšenie nielen po fyzickej stránke, ale aj v mentálnom nastavení. „Celkovo sa cítim lepšie. Už nemám potrebu siahať po alkohole, aby som sa uvoľnila alebo zapadla do spoločnosti.“
Triezvosť ako súčasť životného štýlu
Romana tiež chápe, že triezvosť môže byť výzvou, najmä keď spoločnosť kladie na ľudí očakávania spojené s pitím. „Keď idem von, vždy si objednám perlivú vodu s limetkou. Vyzerá to ako vodka soda alebo tequilla soda a ľudia si ani nevšimnú, že nepijem.“ Podobný trik používa aj v reštauráciách. „Keď si všetci objednávajú nápoje, vždy si vyberiem niečo iné ako vodu. Napríklad nesladený ľadový čaj. Vyzerá to ako niečo špeciálne.“ Romana však zdôrazňuje, že triezvosť je viac ako len vyhýbanie sa alkoholu. Je to o budovaní životného štýlu. „Začala som robiť veci, ktoré nesúvisia s alkoholom. Našla som záľubu v aktivitách, ktoré ma skutočne napĺňajú.“ Napriek tomu pripúšťa, že jej rozhodnutie sa nie vždy stretáva s pochopením. „Stále sa na Slovensku stretávam s ľuďmi, ktorí nedokážu pochopiť, prečo nepijem. Myslia si, že som divná alebo že sa nedokážem uvoľniť.“ Romana dnes vníma triezvosť ako osobné rozhodnutie, ktoré nemusí byť správne pre každého. „Nejde o to, či niekto pije alebo nie. Dôležité je, aby bol spokojný so svojím životom.“
Alkoholizmus: Choroba, nie slabosť
Alkoholizmus je chorobný stav vznikajúci po systematickom konzumovaní alkoholu. Ak sa nelieči, môže sa rýchlo vymknúť kontrole. O chorobe hovoríme vtedy, keď popíjanie začína negatívne ovplyvňovať život človeka a spôsobuje škody. Neexistuje jeden presný vzorec na určenie, či je niekto alkoholik, alebo nie, symptómy sa často vyskytujú súčasne.
Dávid Králik, ocenený Učiteľ Slovenska, sa podelil o svoju skúsenosť s pitím, ktoré dlhé roky maskoval bežným fungovaním. „Ročne každý Slovák starší ako pätnásť rokov vypije 11,5 litra čistého alkoholu. Boli časy, keď ste vypili 150 litrov tvrdého alkoholu ročne. Ako ste zvládali takto fungovať?“ pýta sa redakcia. Dávid odpovedá: „Mám skvelý metabolizmus, večer som pil a ráno som normálne fungoval. Dokonca som ráno skúšal alkoholový tester a po alkohole žiadna stopa.“ Jeho blízki si dlho nič nevšimli, pretože to na ňom nebolo vidno. Príčiny pitia vidí v kombinácii faktorov: chuť, práca v nemocnici na detskom oddelení, internátny život a práca barmana. Napriek rozsiahlemu pitiu zvládal šoférovať a fungovať v bežnom živote, hoci pripúšťa, že mohol mnohým ublížiť nespoľahlivosťou. „Svet bol pre mňa gombičkou a ja som bol krajčírom, čo sa občas prejavilo tým, že som viac sľúbil, než splnil.“ Uvedomenie si problému nebolo okamžité. Jeho životnú filozofiu tvorí sloboda, a práve tá ho viedla k triezvosti. Napriek pitiu sa jeho fyzické zdravie nezdalo byť ohrozené, ale po ukončení pitia vďaka behu schudol desiatky kilogramov a cíti sa lepšie ako pred tridsiatimi rokmi. Dokonca dokončil maratón. Alkohol mu už vôbec nechýba, nakoľko sa venuje behu, Tai Chi, meditácii a iným aktivitám. Vzdelávanie považuje za dôležité, najmä čítanie, ktoré by rád podporil v školách. Jeho knihy, ako napríklad tá s voľbou ďalšieho postupu pre čitateľa, či príbeh o tukanovi, sú dôkazom jeho kreativity a záujmu o rozvoj mladých.
Michal: Od dna k slobode sebaprijatia
Michal, abstinujúci alkoholik a autor blogu, opisuje svoju cestu zo závislosti ako dlhé rozhodovanie. „Som presvedčený o tom, že ten, kto pije veľa, podvedome alebo v zábleskoch triezvosti vie, že pije veľa a že tiež vie, že je to deštruktívne.“ Alkohol mení vnímanie toho, čo je „normálne“. Jeho problémy začali v tridsiatich troch rokoch, keď našiel v alkohole krátkodobý únik. „Stratil som všetko, čo som predtým považoval za dôležité.“ Snažil sa prestať piť viackrát, ale vždy na želanie rodiny alebo okolia, bez skutočného vnútorného presvedčenia. Krčma sa stala jeho druhým domovom, kde lamentoval nad osudom a pohŕdal usporiadaným životom. „Za to, kde som, mohol celý svet.“ Kľúčom k úspechu bola pokora a prijatie faktu, že je alkoholik a alkohol je silnejší ako on. „Kontrolované pitie“ bolo ilúziou, ktorá ho doviedla k druhému liečeniu. „Moja posledná recidíva bola hrozivá. Bez akýchkoľvek náznakov, bez varovania, som sa zastavil cestou z roboty v okienkovom predaji alkoholu a kúpil som si ploskačku vodky, ktorú som vypil priamo na ulici za bieleho dňa.“ Dnes má za sebou 1200 dní bez alkoholu a prijal fakt, že alkohol pre neho „neexistuje“. Má obrovský rešpekt pred alkoholom, pretože vie, že jediný pohárik by ho mohol zabiť. Jeho cesta viedla cez pád na dno, ale jeho cieľom je pomôcť ostatným, ktorí riešia podobné problémy.
Jana: Vykúpenie z kruhu závislosti
Jana, ktorá pila od svojich 19 rokov, opisuje, ako ju alkohol ovládol. „Zo začiatku to bolo sebavedomie, barlička, aby som vedela komunikovať. Potom falošnú odvahu riešiť problémy. Neskôr mi robil hlavne spoločnosť.“ Pre alkohol prišla o rodinu aj partnerov. Jej detstvo bolo poznačené pitím otca, ktorý bol alkoholik a matku napadol sekerou. Napriek sľubom, že nebude piť, sa do tej istej pasce dostala aj ona. Pila od tínedžerského veku, aj keď v rodine, odkiaľ pochádzala, sa bežne nalieval alkohol aj deťom. V Anglicku, kde pracovala ako au-pairka, sa jej stav zhoršil, pridružila sa bulímia a depresie. Po návrate na Slovensko sa jej pitie stupňovalo, až musela piť pred prácou, aby zvládla abstinenčné príznaky. Opakované liečenia a sľuby partnerovi Mirkovi, s ktorým sa mala zasnúbiť, boli neúspešné. „Nemala som ani veľké depresie, vedela som, že som závislá, ale nebrala som to fatálne.“ Po potrate a prognóze, že sa nedožije viac ako päť rokov, absolvovala krátkodobé liečenie. Napriek tomu sa okamžite vrátila k pitiu. „Nemala som ani veľké depresie, vedela som, že som závislá, ale nebrala som to fatálne.“ Po ďalšom potrate a varovaní lekárov sa jej partner snažil pomôcť, ale ona pila naďalej, potajomky. Po strate práce a odcuzdení od rodiny, ktorá jej dala poslednú šancu a poslala ju na liečenie do Pezinka, sa situácia nezmenila. „Po desiatich týždňoch ma pustili a hneď v ten večer som išla piť.“ Napriek tomu, že jej rodina vnímala jej bulímiu ako „hlúposť“, ona sa snažila riešiť svoju závislosť. Dnes, po rokoch boja, si uvedomuje, že alkoholizmus je choroba, ktorá ju takmer stála život.
"Suchý január" a benefity abstinencie
Abstinencia od alkoholu prospieva psychickému aj fyzickému zdraviu. Pečeň, aj keď poškodená nadmernou konzumáciou, sa dokáže časom zotaviť. WHO upozorňuje, že alkohol každoročne prispieva k 3 miliónom úmrtí na celom svete. Alkohol je toxická, karcinogénna a psychoaktívna látka vyvolávajúca závislosť. „Suchý január“, kampaň, ktorá sa začala v roku 2013, motivuje milióny ľudí k mesačnému zrieknutiu sa alkoholu. Počas mesiaca bez alkoholu možno zaznamenať úbytok na váhe, zlepšenie metabolizmu tukov a celkovo zdravší a výkonnejší organizmus. Štúdie ukazujú, že abstinencia prospieva srdcu, normalizuje srdcový tep a znižuje riziko arytmie. Pečeň sa môže zmenšiť a zotaviť, zatiaľ čo riziko vzniku rakoviny sa znižuje. Okrem fyzických benefitov prináša mesačná abstinencia aj psychologický efekt - uvedomenie si, že bez alkoholu sa dá žiť. Aj keď január už uplynul, začať s abstinenciou sa dá kedykoľvek.
Spoločenské vnímanie a prevencia
Na Slovensku „prevláda akési nepísané spoločenské nastavenie, že ‚sa nepatrí nepiť‘.“ To vytvára nepriaznivé podmienky pre abstinentov. Slovensko patrí medzi európske krajiny s vysokou spotrebou alkoholu na obyvateľa. Odborníci zdôrazňujú, že alkoholizmus je choroba, nie len slabosť. Hoci dedičnosť môže hrať rolu, oveľa významnejšie sú „sociálne dedičstvo, návyky z detstva, to, ako problémy riešili naši rodičia.“ Prevencia by mala začať už v rodine a škole. Dôležité je naučiť deti rozpoznávať riziká a vybudovať si zdravé mechanizmy na zvládanie stresu a problémov. Pre tých, ktorí bojujú so závislosťou, je kľúčové priznať si problém a vyhľadať odbornú pomoc. „Cesta za triezvym životom nie je jednoduchá, no oplatí sa na ňu vykročiť.“ Aj keď sa mnohí obávajú recidívy, zmena postoja, práca na sebe a podpora okolia môžu viesť k plnohodnotnému životu bez alkoholu. „Ja som sa potom rozhodla, že sa pôjdem liečiť,“ hovorí jedna z respondentiek. „Po niekoľkých týždňoch vytriezvenia som si sama uvedomila, čo všetko ma to pitie stálo, a že nechcem, aby ma to stálo ešte niečo navyše.“ Zmena životného štýlu, objavenie nových záujmov a radosti z malých vecí, ako napríklad manželkin úsmev, môžu nahradiť prázdnotu po alkohole.