Alkoholizmus predstavuje na Slovensku závažný sociálny problém s rozsiahlymi dopadmi na jednotlivcov, rodiny a celú spoločnosť. Problémy s alkoholom má na Slovensku okolo 400-tisíc ľudí. Konzumácia alkoholu je hlboko zakorenená v slovenskej kultúre a spoločnosti, čo prispieva k jej vysokej tolerancii a bagatelizovaniu rizík s ňou spojených. Táto skutočnosť sa odráža v alarmujúcich štatistikách, ktoré poukazujú na rastúci počet konzumentov, nárazové pitie a nízku mieru vyhľadávania odbornej pomoci.
Rastúca konzumácia alkoholu a jej riziká
Počet Slovákov, ktorí konzumujú alkohol, za posledných desať rokov stúpol. Podľa správy Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) v roku 2019 pilo alkohol 74 percent Slovákov nad 15 rokov, čo predstavuje osempercentný nárast v porovnaní s rokom 2014. Alkoholu pritom holdujú viac muži ako ženy. Zo štatistík vyplýva, že pije osem z desiatich mužov nad 15 rokov (82 percent). U žien je počet o niečo nižší (66 percent), avšak v čase tiež stúpa.
Hoci v prepočte na čistý alkohol vypije každý Slovák 10,5 litra ročne, kým pred desiatimi rokmi to bolo takmer 12 litrov, nie je dôvod na optimizmus. V rámci Európy síce ide o priemernú hodnotu, no z hľadiska priamych úmrtí v dôsledku pitia alkoholu patrí Slovensku nelichotivé šieste miesto. „Takmer osem percent úmrtí je spôsobených vplyvom alkoholu. Patria sem tragické nehody, zranenia či utopenia v dôsledku pitia alkoholu, ale aj alkoholická choroba pečene a intoxikácie,“ zhodnotil riaditeľ Centra pre liečbu drogových závislostí a hlavný odborník ministerstva zdravotníctva na závislosti Ľubomír Okruhlica.
Nárazové pitie a preferencia liehovín
K alarmujúcim štatistikám prispieva aj fakt, že Slováci preferujú tzv. nárazové pitie, teda konzumáciu veľkého množstva alkoholu za krátky čas. Takzvané nárazové pitie (v angličtine bing drinking) je, keď dotyčný vypije veľké množstvo alkoholu za krátky čas. Poškodenie pri bing drinking sa prirovnáva ku poškodeniu pri chronickom alkoholizme.
K nárazovému pitiu na Slovensku prispieva aj fakt, že Slováci preferujú liehoviny. Nízka miera vyhľadávania odbornej pomoci. Slovensko tiež patrí medzi krajiny, v ktorých alkohol najviac prispieva k znižovaniu rokov života prežitých v zdraví. Odbornú pomoc pritom vyhľadá len zlomok ľudí, ktorí majú problém s alkoholom - jeden z desiatich (10 percent). V roku 2022 bolo v psychiatrických ambulanciách vyšetrených 28 854 osôb, hospitalizovaných bolo 10 570 ľudí. Dlhodobo dominujú hospitalizácie na poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním alkoholu, ktoré v priebehu sledovaných rokov 2014 až 2022 tvorili od 80 do 84 percent z chorôb zapríčinených alkoholom. Viac ako polovicu (54,3 percenta) predstavovali hospitalizácie na syndróm závislosti (diagnóza F10.2), ktorého liečba si vyžiadala priemernú dĺžku ošetrovania takmer 37 dní. V roku 2022 bolo na syndróm závislosti liečených necelých 74 percent osôb z celkového počtu pacientov vyšetrených na poruchy psychiky a správania zapríčinených užívaním alkoholu.
Závislosť je v medicíne podľa WHO choroba definovaná ako duševný, prípadne aj telesný stav, charakterizovaný prítomnosťou naliehavej túžby alebo nepremožiteľnej potreby opakovane a periodicky privádzať do svojho tela príslušnú látku. V žiadnom prípade teda nejde o prejav slabého charakteru či nedostatku pevnej vôle, ako to na Slovensku zvykne „interpretovať“ časť laickej verejnosti. Faktom tiež zostáva, že konzumácia alkoholu stále patrí k spoločensky akceptovanej forme užívania návykovej látky.
Alkohol a mladiství: Kultúrne predsudky a ich ničivé následky
Alkohol je na Slovensku dlhodobo problémom. Hoci najnovšie údaje Národného centra zdravotníckych informácii (NCZI) ukazujú, že závislých od alkoholu pribudlo na Slovensku najmenej za sledované obdobie, hospitalizácií v dôsledku požitia alkoholu ubúda a klesá aj počet prípadov alkoholovej cirhózy pečene, alkohol je na Slovensku dlhodobo problém. Alkohol je najčastejšou príčinou hospitalizácií na psychiatrických oddeleniach. Podpísal sa takmer pod tretinu samovrážd. Od alkoholu sú podľa najnovších údajov Národného centra zdravotníckych informácii závislé už aj deti, ktoré ešte nemajú ani pätnásť rokov.
Šesťdesiat percent 15-ročných slovenských tínedžerov má skúsenosť s alkoholom. Práve v týchto dňoch sa k alkoholu dostanú často aj doma. Mnohí z nich si pritom neuvedomujú riziká, akými sú vytvorenie závislosti, rôzne choroby, či dokonca smrť. Podľa svetovej zdravotníckej organizácie až tri štvrtiny populácie v priebehu roka pije alkohol. Táto skupina na Slovensku vypije v priemere 17 litrov čistého alkoholu na osobu. Podľa odborných štatistík vzniká problém už v mladom veku. Skúsenosť s alkoholom má až 10 percent 11-ročných. U 15-ročných sú to už dokonca dve tretiny. Najčastejšie sa k alkoholu dostanú v partii s kamarátmi, ale aj doma. Napríklad aj počas osláv Vianoc, či príchodu nového roka.
Česká psychologička Ilona Preslová sa dlhodobo venuje aj prevencii užívania alkoholu u detí a dospievajúcich. „Alkohol má u nás veľkú tradíciu, je legálny a všeobecne veľmi tolerovaný. Mnohí rodičia sa boja, aby sa ich deti nedostali k drogám, ale alkohol pred deťmi nikto neskrýva. Rodičia, ale aj učitelia sa naozaj najviac desia toho, aby dieťa neprepadlo drogám, a alkohol nevnímajú ako až také veľké zlo. Myslím si, že Česko aj Slovensko sú si v tomto ohľade veľmi podobné. Alkohol má u nás veľkú tradíciu, je legálny a všeobecne veľmi tolerovaný. A špecifické pre naše krajiny je aj to, že sme veľmi tolerantní k užívaniu alkoholu u detí a mladistvých. Žiaľ, nie je to tak len v rodinách, ale aj v školách. Napríklad keď deti idú na školský výlet alebo na lyžovačku, bežne sa stáva, že sa tam opijú. Aká je potom častá reakcia rodičov? „Jasné, je to zlé, ale hlavne, že tam neboli žiadne drogy!“ Lenže to je veľký omyl. Prečo vlastne u nás tolerujeme pitie u dospievajúcich? Súvisí to s našou kultúrou, tradíciami alebo so vzťahom dospelých k alkoholu? To by bolo na veľkú štúdiu, ale myslím si, že v tom hrá významnú rolu aj to, že alkohol je veľmi tradičná látka, ktorá sa v našej spoločnosti dlhodobo užíva a zneužíva. Rodičia a iné prirodzené autority stále málo upozorňujú dospievajúce deti na riziká alkoholu. Bežne si napríklad môžeme prečítať o našich vrcholných predstaviteľoch a ľuďoch zo šoubiznisu, ako sa niekde opili. Vy ste v jednom článku spomínali, že alkohol v Česku bežne ochutnajú už 11-ročné deti. Predpokladám, že na Slovensku to bude podobné. Myslím si, že áno, a treba povedať, že tá hranica sa príliš nemení. Aj keď máme zákonom stanovené, že sa alkohol nesmie predávať osobám mladším 18 rokov, stále je pre deti relatívne ľahké kúpiť si alebo niekde zohnať fľašu alkoholu. Aj na rodinných oslavách sa deťom bežne naleje trochu alkoholu - „veď ochutnať“, „ťukni si s nami“. Samozrejme, ten jeden hlt ešte nemusí ohroziť život dieťaťa, teda pokiaľ nejde o veľmi malé dieťa, no napríklad aj dieťa v puberte tým dostáva informáciu, že je to v poriadku, že to nie je nič nebezpečné.
Je to aj tým, že ani samotní rodičia si niekedy neuvedomujú možné dôsledky? Keď v rámci prednášok pre dospelých hovorím o tom, aké je to rizikové, keď dieťa začne popíjať alkohol už v dvanástich rokoch, často sú veľmi prekvapení. Hovorím im, že vek, keď dieťa začne pravidelne popíjať alkohol - pozor, nie opíjať sa, zatiaľ hovoríme o relatívne malom množstve -, je jedným z faktorov, ktorý môže uskoriť a uľahčiť nielen riziko vzniku závislosti, ale aj riziko všetkých negatívnych dôsledkov spojených s alkoholizmom. Je naozaj veľký rozdiel, keď popíja dieťa a keď popíja dospelý. Deťom vlastne často stačí len pozorovať rodičov, aby si zvykli na to, že alkohol je bežná vec. Rodičia sa dnes skôr zdráhajú pred deťmi fajčiť, ale s pohárom vína alebo s pivom v ruke ich deti vidia celkom bežne. Všetci vedome a často aj nevedome napodobňujeme niečo, čo sme opakovane videli u svojich rodičov. A to platí o dobrom aj o zlom. Keď vidím, že pre mojich rodičov nie je problém užiť si pekný sobotný večer alebo dovolenku bez alkoholu, tak sa podvedome učím určitému spôsobu trávenia voľného času. A rovnako je to vtedy, keď vidím, ako rodič v situácii, keď je otrávený, nespokojný, lebo sa mu niečo nedarí, hneď siahne po alkohole. Ak sa to udeje raz, ešte to nemusí byť nič strašné, ale keď sa tento vzorec opakuje, dieťa sa učí spôsobu, ako riešiť zlú náladu, neúspech, nepohodu. Je to model sociálneho učenia, ktorý platí pre nás všetkých: od svojich rodičov preberáme ich postoje, ich schopnosť tešiť sa alebo zvládať ťažkosti.
Vplyv alkoholu na mozog dospievajúcich
Genetická predispozícia a rodinné vzorce: Dve strany mince
Ak hovoríme o predispozícii na závislosť, nakoľko významný je vplyv genetiky a nakoľko práve tento vzor, ktorý preberáme od svojich rodičov? S problémom alkoholizmu sa u nás stretávame dlhodobo a treba povedať, že zásadný vplyv naň nemá ani politické zriadenie. Protialkoholické liečebne tu vznikali už pred viac ako 100 rokmi, takže pravdepodobne tu ten problém bol už dávno. Aj vďaka tomu vieme, že existuje určitá dedičná dispozícia, teda sklon k alkoholizmu, ktorý sa častejšie prejavuje v rodinách, kde už s ním bojovali rodičia, starí rodičia alebo iní blízki príbuzní. Môžeme teda mať sklon, ale dokážeme to sami ovplyvniť tým, ako sa správame alebo ako vychovávame svoje dieťa - či mu ako rodičia pomôžeme v tom, aby svoje problémy riešilo iným spôsobom ako prostredníctvom únikov k alkoholu.
Môže sa však u dieťaťa niekedy vybudovať skôr odpor k alkoholu, ak má v rodine niekoho závislého, teda keď vidí, ako to môže dopadnúť? Iste, môže sa to stať. Lenže ja tu vidím iný zásadný problém. To, ako sa s tým dieťa popasuje, závisí od mnohých faktorov a okolností. Nielen od životaschopnosti dieťaťa, ale aj od podpory ďalších dospelých osôb, ktoré mu môžu ponúknuť iný model správania, vďaka ktorému pochopí, že to, čo sa deje doma, nie je v poriadku. Veľmi často sa však stáva, že aj keď sa dieťaťu nepáči, že jeho rodič pije, v dospelom veku môže mať samo tendenciu riešiť svoje problémy pomocou alkoholu. Samozrejme, nemusí to byť pravidlom. Niektoré deti, ktoré vyrastú v takej rodine, majú silné presvedčenie, že rodičovský model nezopakujú, a nakoniec sa im to aj podarí. Aké problémy môžu mať? Môžu mať rôzne psychické ťažkosti, problémy so sebavedomím, často majú aj problémy vo vzťahu. Keď dieťa vyrastá v rodine alkoholika, väčšinou sa mu nedostáva potrebnej pozornosti. Ak má jeden z rodičov problém s alkoholom, môže mať nevyspytateľné správanie, môže sa správať násilne. A hoci druhý z rodičov nemusí mať problém s pitím, môže byť tou situáciou zdrvený, zdeptaný a môže mať aj finančné ťažkosti, takže nemá silu ani priestor byť plnohodnotným rodičom.
Nemusí tam byť nejaký zásadný problém. Samozrejme, závisí od toho, ako dlho dieťa popíja, ako často sa to opakuje, ako sa k tomu postavia rodičia. Podstatné je, či si rodičia vôbec všimnú, že dieťa opakovane prichádza podnapité, chodí domov neskoro, pohybuje sa v zvláštnej partii. Samozrejme, vôbec to nemusí znamenať, že dopadne zle a že z neho bude alkoholik. No je to dosť dôležitý moment na to, aby si to rodičia všimli. Spomenuli ste rovesnícku partiu. Dieťa sa často v puberte nechce cítiť vylúčené z partie. Môže začať piť alkohol aj preto, aby zapadlo medzi rovesníkov? Jasné, rovesníci majú v období puberty veľmi silný vplyv. Kým v prvých rokoch života sú pre dieťa veľmi silnou autoritou rodičia a práve vtedy máme ako rodičia možnosť ovplyvniť deti v ich postojoch, hodnotách, ale aj v možnostiach trávenia voľného času, počas dospievania rodičovská autorita prirodzene slabne a začína stúpať autorita partie. Nemusí to byť nutne niečo zlé. Napríklad ak sa dieťa napojí na partiu okolo športu alebo nejakého iného koníčka. Problémová partia však znamená aj problémovú autoritu.
Prevencia a komunikácia: Kľúč k zvládaniu rizík
Kedy by sme sa mali s deťmi začať rozprávať o rizikách alkoholu? V Česku aj na Slovensku máme tú „výhodu“, že môžeme s dieťaťom hovoriť o alkohole kedykoľvek, keď sa s ním stretneme - na ulici, na oslave, v televízii, vo filme. Napríklad keď sa dieťa zaujíma, prečo sa ten pán na ulici tak zvláštne potáca, môžeme mu vysvetliť, čo robí s človekom alkohol. Takých situácií je veľa, a kedykoľvek sa o to dieťa začne zaujímať, nemali by sme to ignorovať. Vždy by sme mali hovoriť pravdu adekvátne veku dieťaťa, ale zároveň by sme nemali preháňať, lebo dieťa môže zistiť, že sme mu nepovedali pravdu. Vieme, že jednoduchý zákaz u detí nemusí fungovať. Ako teda na to? Je dobré hovoriť deťom štatistiky o alkoholizme, uvádzať konkrétne negatívne príklady? Najlepšie je dať im jasné informácie a povedať svoj jasný postoj. Ak vaša rodina nepatrí medzi presvedčených abstinentov, pokojne môžete povedať, že malé množstvo alkoholu môže byť pre dospelého človeka príjemné, ale keď pijeme často a veľa, môže nastať veľký problém. Aký? Napríklad taký, že môžeme skončiť ako ten človek, ktorého sme videli ležať vonku na chodníku. Je dobré hovoriť o konkrétnych veciach. Dieťa je prirodzene zvedavé a pýta sa. Aj v období dospievania je veľmi dôležité hovoriť deťom pravdivé informácie, pretože si to už dokážu ľahko porovnať so zdrojmi na internete a na sociálnych sieťach. Dieťaťu by sme určite mali povedať, že aj alkoholom sa dá predávkovať, hlavne ak ide o ešte nedospelý organizmus, a že alkohol môže v mnohom fungovať podobne ako drogy.
Predstavme si, že sa náš tínedžer vráti večer domov a je nám jasné, že je podnapitý. Myslím si, že v prvej fáze je dobré, ak to rodič pôjde na chvíľu predýchať a upokojiť sa. Mal by v sebe nájsť silu, aby to v tom okamihu neriešil, samozrejme, ak si najprv overí, že dieťa nevypilo priveľa a nepotrebuje rýchlu pomoc. Na ďalší deň by sme mali počkať na pokojnú situáciu a premyslieť si, ako o tom budeme s dieťaťom hovoriť, prípadne sa o tom aj poradiť s odborníkom. Rozhovor s dieťaťom je dobré začať tým, že sa s ním o tom chceme porozprávať, lebo sa oň bojíme. Záleží na veku dieťaťa. Pri starších deťoch už nie je reálne očakávať, že keď ich pustíme na večierok s kamarátmi, tak sa tam budú baviť úplne bez alkoholu. No je dobré porozprávať sa o tom, aké množstvo alkoholu je prípustné, čo robiť, aby sa neopili, a nech aspoň nepijú tvrdý alkohol. Pre veľa rodičov môže byť takáto diskusia veľmi ťažká - radiť svojmu 16-ročnému dieťaťu, že keď vypije pohár vína, tak si potom má dať pohár vody, môže byť mnohým proti srsti. Ale v skutočnosti robíme to, čo v súvislosti s drogami nazývame „harm reduction“ - znižovanie negatívnych dôsledkov.
Mohlo byť pitie alkoholu pre niektorých dospievajúcich aj spôsobom, ako uniknúť z reality počas obdobia pandémie? Dva roky pandémie boli obdobím dlhodobého stresu, ktorý je vždy veľkou záťažou. Veľmi ohrozené boli práve deti a dospievajúci, ktorí mali obmedzenú školskú dochádzku. Ako sa ukazuje, najťažšie to bolo práve pre dospievajúcich, hlavne pre druhý stupeň základnej školy. Boli dlho sami doma, bez sociálnych kontaktov, bez pravidelného režimu. Práve u nich prudko narástol výskyt psychických ochorení. A čo robíme často my dospelí, keď cítime psychickú nepohodu? Mnohí veľmi rýchlo siahnu práve po alkohole, pretože alkohol má tú vlastnosť, že nám pri depresív…
Alkohol je pravdepodobne najstaršia známa droga. Je tu s nami celé tisícročia, sprevádza nás celý život. Nezaobíde sa bez neho žiadna významná udalosť - od narodenia až po smrť. Všetci, alebo skoro všetci pijeme. Alkohol je nápoj, pochutina, potravina, ale aj droga so všetkými vlastnosťami drogy: zlepší náladu, odstráni úzkosť, strach, pomôže zabudnúť na zlé, zbližuje ľudí, ale vytvára aj telesnú a duševnú závislosť, poškodzuje zdravie, vzťahy, prináša utrpenie závislému i jeho okoliu. Alkohol je našou národnou drogou číslo jedna. Nepije ho len malé percento ľudí. Spoločnosť ho akceptuje ako svoju súčasť a myslí si, že to inak ani nemôže byť. Zatiaľ čo fajčenie sa z verejného života opatrne vytráca, alkohol a dokonca aj nadmerné pitie sa toleruje. Drienkovica bola symbolom slovenskej pohostinnosti aj na najvyššej úrovni, sme tolerantní k výstrelkom politikov - počuli ste, že by niekto nebol zvolený, aj keď je o ňom známe, že pije veľa? V našom prostredí je alkohol najrozšírenejšou, najčastejšie používanou a dosť akceptovanou psychoaktívnou látkou. Spolu s cigaretami je vo väčšine krajín látkou bežne dostupnou a propagovanou masívnymi reklamnými kampaňami, ktoré sú zamerané predovšetkým na mladých jedincov. Aj napriek svojim negatívnym až ničivým účinkom je alkohol hojne využívaný pri formálnych, neformálnych i náboženských príležitostiach. Požitie alkoholických nápojov spôsobuje zmeny v správaní, ktoré sa odvíjajú od použitého množstva, pohlavia, telesnej hmotnosti, doby uplynulej od predchádzajúcej dávky. Nižšia dávka spôsobuje zvýšenú aktivitu a nepokoj. U vyššej dávky dochádza k zhoršeniu kognitívnych, psychomotorických a percepčných funkcií. Jednotlivé spoločnosti sa líšia charakterom konzumácie aj toleranciou k alkoholu. typ stredoeurópsky - pravidelná konzumácia, preferuje pivo. abstinenti - alkohol aj v najmenšom množstve odmietajú, a tak im na uhasenie smädu aj uspokojenie svojej chute stačí akákoľvek tekutina bez alkoholu.
tags: #alkoholizmus #a #jeho #dosledok #v #spolocnosti