Alkoholizmus predstavuje dlhodobý a vážny problém naprieč celou Európskou úniou, pričom Slovensko sa v tomto kontexte radí medzi krajiny s nadpriemernou spotrebou. Táto závislosť priamo súvisí so samovraždami, smrteľnými dopravnými nehodami a rodinnými tragédiami. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) upozorňuje, že situácia sa počas pandémie ochorenia COVID-19 celosvetovo zhoršila, a Slovensko so spotrebou 11,1 litra čistého alkoholu na obyvateľa preskočilo nielen európsky priemer, ale takmer dvojnásobne aj ten svetový. Podľa najnovších údajov z roku 2024, spotreba alkoholu v Európskej únii celkovo klesla o 0,5 litra na obyvateľa, avšak tento pokles nie je jednotný a niektoré krajiny zaznamenali nárast. V období rokov 2000 až 2020 klesla spotreba alkoholu v regióne WHO pre Európu (zahŕňajúcom 53 krajín) z 12 litrov na 9,5 litra na osobu, čo predstavuje pokles o 21 %. Napriek tomuto trendu si Európa stále udržiava najvyššiu úroveň spotreby alkoholu na obyvateľa na svete.
Slovensko a alkohol: Alarmujúce štatistiky a realita
Na Slovensku je alkohol dlhodobo vnímaný ako problém, ktorý má priame následky na verejné zdravie a spoločnosť. Ministerstvo zdravotníctva vyjadruje podporu osvetovým kampaniam, ako je napríklad „Suchý február“, ktorého cieľom nie je úplné odstránenie konzumácie alkoholu, ale skôr poukázanie na potrebu uvedomenia si vlastnej miery. Rizikovo totiž na Slovensku pije viac ako 400-tisíc ľudí. Hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre medicínu drogových závislostí, Ľubomír Okruhlica, poukazuje na alarmujúcu mieru úmrtnosti Slovákov v produktívnom veku na cirhózu pečene, ktorá je priamo spojená s včas neliečeným alkoholizmom. Ročne na zlyhanie pečene spôsobenej alkoholom zomiera viac ako 1 000 Slovákov. Národné centrum zdravotníckych informácií uvádza, že ročne sa na Slovensku pre alkoholizmus lieči približne 27-tisíc pacientov.
Okrem fyzických následkov alkohol zasahuje aj do psychiky. V roku 2021 bolo na Slovensku zaznamenaných 548 samovrážd, pričom približne tretina z nich bola spáchaná pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok. Hoci ide o najnižší počet za posledných 10 rokov, stále ide o vysoké číslo, ktoré si vyžaduje aktívny prístup zodpovedných inštitúcií. Boris Bodnár, riaditeľ Centra pre liečbu drogových závislostí v Košiciach, zdôrazňuje potrebu postupné znižovať tento počet.
Alkoholizmus sa tradične viac týka mužov, avšak vo veľkomestách narastá počet žien závislých na alkohole. Počet hospitalizácií mužov je približne trojnásobne vyšší ako u žien. Kampaň „Suchý február“ sa preto zameriava aj na otázky, či ľudia dokážu piť s mierou, alebo či vedia prestať či obmedziť pitie. Ak sú odpovede na tieto otázky negatívne, je pravdepodobné, že ide o vážny problém s alkoholom.
Alkoholizmus v Európskej únii: Širší kontext a politiky
Európska únia sa dlhodobo potýka s vysokou konzumáciou alkoholu, čo má devastujúce následky pre verejné zdravie. Od rakoviny a ochorení pečene až po zranenia v cestnej premávke a predčasné úmrtia, alkohol významne prispieva k záťaži chorôb v regióne. WHO/Europe vydala v roku 2022 Národný akčný plán pre problémy s alkoholom na roky 2021-2030, ktorý vychádza z Globálnej stratégie znižovania škodlivých účinkov alkoholu.
Jedným z kľúčových nástrojov na reguláciu spotreby alkoholu sú dane. Nová správa WHO/Europe o zdaňovaní alkoholu v regióne poukazuje na nedostatky v súčasnej politike. V roku 2022 iba 28 z 53 členských štátov EÚ vyberalo spotrebnú daň z vína, čo znamená, že značná časť spotreby zostávala nezdanená. Zatiaľ čo väčšina krajín zdaňuje pivo a liehoviny na základe obsahu alkoholu, pri víne to robia len dve krajiny. Politika nízkych daní postupne zvyšuje dostupnosť alkoholu, najmä v krajinách s vyššími príjmami.
Spotrebné dane na alkohol sú považované za jeden z najnákladnejších efektívnych nástrojov verejného zdravia. Hoci môžu zvýšiť celkové náklady na alkohol, výrazne neobmedzujú spotrebu, ak nie sú stanovené správne. Nízke ceny vedú k vyššej spotrebe, najmä medzi mladými a nadmerne pijúcimi. Mnohé vlády však váhajú s ich zavedením z obavy pred nedostatkom verejnej podpory alebo nárastom nelegálneho alkoholu. Správa WHO/Europe však nezistila priamu súvislosť medzi vyššími daňami a neregistrovanou spotrebou alkoholu.
Zdaňovanie alkoholu nie je len otázkou zdravia, ale aj príjmov a reinvestícií. Keďže dopyt po alkohole je relatívne málo pružný, zvyšovanie daní zvyčajne zvyšuje vládne príjmy. Tieto prostriedky môžu byť následne vyčlenené na zdravotnícke programy alebo sociálne služby. Severské krajiny, ako Fínsko, Island, Nórsko a Švédsko, úspešne využívajú štátne alkoholové monopoly na reguláciu cien a dostupnosti. Litva zaznamenala po zvýšení spotrebných daní v roku 2017 pokles spotreby alkoholu o 7 %.
Toto o alkohole nevie väčšina ľudí
Alkohol a zdravie: Toxické účinky a prevencia
Alkohol je toxická, psychoaktívna látka s vlastnosťami, ktoré vyvolávajú závislosť. WHO upozorňuje, že konzumácia alkoholu každoročne prispieva k 3 miliónom úmrtí na celom svete a milióny ľudí čelia invalidite a zhoršenému zdravotnému stavu. Alkohol ako omamná látka ovplyvňuje centrálny nervový systém a zvyšuje riziko úmyselných aj neúmyselných zranení. Má tiež značné toxické účinky na tráviaci a kardiovaskulárny systém. Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny klasifikuje alkoholické nápoje ako karcinogénne, keďže preukázateľne zvyšujú riziko niekoľkých typov rakoviny.
Štatistiky dopravných nehôd na Slovensku potvrdzujú vážnosť problému. V roku 2021 bolo v 424 prípadoch (takmer 10 %) prítomný alkohol u vinníka nehody s následkom na živote alebo zdraví. V prípade nehôd s usmrtením bol alkohol prítomný v 35 prípadoch (takmer 17 %). Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky spustilo v októbri 2022 kampaň „Alkohol za volantom môže zabíjať“ s cieľom predchádzať tragickým následkom.
Na Slovensku sa v roku 2024 situácia na urgentných príjmoch zhoršila. Počet návštev urgentných príjmov v súvislosti s alkoholom stúpol medzi rokmi 2019 a 2024 až o 80 percent. Odborníci poukazujú na nedostatočnú dostupnosť ambulantnej starostlivosti pre duševné choroby vrátane alkoholizmu, čo vedie k tomu, že ľudia sa často obracajú priamo na urgentný príjem.
Je vedecky potvrdené, že čím vyššia je spotreba alkoholu v spoločnosti, tým viac ľudí trpí závislosťou. Druh konzumovaného alkoholu tiež hrá rolu - liehoviny majú napríklad rýchlejší negatívny účinok. Poisťovne zaznamenávajú rast nákladov na liečbu alkoholizmu. Žiadna úroveň konzumácie alkoholu nie je pre naše zdravie bezpečná.
Alkohol a ekonomika EÚ: Export a daňové príjmy
Európska únia je významným exportérom alkoholických nápojov. V roku 2024 vyviezli členské štáty EÚ alkoholické nápoje v hodnote 29,8 miliardy eur, čo predstavuje nárast o 10,9 percenta od roku 2019. Dominovalo víno z čerstvého hrozna (56,2 %), nasledované liehovinami a likérmi (29,7 %) a pivom (11,5 %). Hlavným exportérom bol Francúzsko, ktoré vyviezlo alkohol v hodnote 12,1 miliardy eur, predovšetkým víno a liehoviny. Taliansko zaznamenalo export v hodnote šesť miliárd eur, prevažne víno.
Hlavnými importérmi alkoholu z EÚ boli v roku 2024 Spojené štáty americké (30 % celkového počtu) a Spojené kráľovstvo (17 %). Európania vyviezli do USA alkohol za 8,9 miliardy eur, pričom najviac tvorilo víno a liehoviny. Spojené kráľovstvo doviezlo alkoholické nápoje za 4,9 miliardy eur, prevažne víno.
Zdaňovanie alkoholu môže zároveň zvýšiť vládne príjmy. Tieto finančné prostriedky možno vyčleniť na zdravotnícke programy alebo sociálne služby, čím sa maximalizuje návratnosť investícií. Napriek dôkazom a medzinárodným záväzkom je však zmena politík v oblasti zdaňovania alkoholu pomalá. Zdaňovanie alkoholu je na zozname rýchlych opatrení WHO/Europe - politík s vysokým vplyvom, ktoré sú lacné na implementáciu a prinášajú výsledky do piatich rokov. Je to jediný politický nástroj, ktorý zároveň znižuje škody, zvyšuje príjmy a podporuje rovnosť v zdraví.
Alkohol a vzdelanie: Vplyv na nadmerné pitie
Správa WHO poukazuje na dôležitosť úrovne vzdelania pri nadmernom pití. Alkohol je dostupnejší pre ľudí s vyšším vzdelaním a vyššími príjmami. Mnohé európske krajiny zaviedli opatrenia na obmedzenie konzumácie alkoholu, ako zdaňovanie, obmedzenia dostupnosti a zákazy reklamy. Alkohol predávaný v EÚ by mal byť označený varovaním o súvislosti medzi jeho konzumáciou a vznikom rakoviny. WHO uviedla, že spotreba alkoholu na obyvateľa v EÚ za rok 2019 bola dvakrát vyššia ako svetový priemer. Európania starší ako 15 rokov spotrebovali 9,2 litra čistého alkoholu na obyvateľa, čo výrazne prevyšuje celosvetový priemer 5,5 litra. V Európe zomrie ročne približne 800 000 ľudí na príčiny súvisiace s alkoholom, čo je takmer 2200 osôb denne.
tags: #alkoholizmus #europska #unia