Rómska komunita na Slovensku čelí dlhodobo komplexným problémom, ktoré sa prelínajú v oblasti sociálnej, zdravotnej a kultúrnej. Jedným z vážnych aspektov, ktorý významne ovplyvňuje kvalitu života a celkový rozvoj tejto minoritnej skupiny, je alkoholizmus. Tento článok sa zameriava na príčiny a dôsledky alkoholizmu v rómskych komunitách, pričom vychádza z rozsiahleho výskumu a hĺbkovej analýzy dostupných dát.
Historické pozadie a formovanie rómskej problematiky
Na Slovensku žije etnikum, ktoré sa od ostatného obyvateľstva odlišuje antropologickými znakmi, spôsobom života, temperamentom a jazykom - Rómovia. Ich zdravotné aj iné problémy sú svedectvom negatívnych dopadov vývoja počas celého storočia. Tam, kde sú najhoršie životné podmienky, nezdravá výživa ako dôsledok sociálnej biedy, sú aj najvýraznejšie negatívne prejavy súvisiace s kvalitou rómskej populácie. Výsledkom mnohých antropologických výskumov je zistenie, že rómska populácia je kvalitatívne odlišná. Táto skutočnosť bez poznania širších historických súvislostí môže poslúžiť tým skupinám, ktorých cieľom je prezentovať Rómov ako „zlú rasu“ a evokovať tým tendencie k rasizmu.
Súčasná Slovenská republika patrí etnickou skladbou k najviac heterogénnym krajinám v Európe. Multietnický charakter dokumentuje minimálne 20% podiel iného ako slovenského obyvateľstva. Zároveň sa svojou rómskou minoritou zaraďuje na prvé miesta v jej absolútnej početnosti (spolu s Rumunskom a Maďarskom). Problémy Rómov v postkomunistických krajinách sú v mnohom podobné.
V Československej republike neboli Rómovia evidovaní ako národnosť. Ich postavenie riešil zákon o potulných Cigánoch z roku 1927. Ale aj za prvej republiky boli Rómovia prenasledovaní, o čom svedčí viacero historických svedectiev. Getizácia narušila tradičné etické normy. Príkladom je svadba medzi príbuznými. Najťažší hriech u slovenských Rómov bol partnerský vzťah medzi bratrancom a sesternicou.
Po roku 1945 identifikujeme v bývalom Československu jednotlivé etapy rôznych foriem asimilačnej politiky voči Rómom. Ich podstatou je neakceptovanie etnickej odlišnosti Rómov a popretie ich vlastného etnokultúrneho a etnoemancipačného rozvoja. Aj keď sa v počiatkoch koncipovania socialistickej národnostnej politiky o týchto otázkach búrlivo diskutovalo, ideologické dogmy a marxistické politické prístupy k téme sa nedali prekročiť. Komunistický režim predpokladal, že ak dôjde k vyrovnaniu životnej úrovne Rómov s priemernou životnou úrovňou ostatných, bude odstránená príčina ich odlišností.
Malo sa to uskutočňovať prostredníctvom rozptylu Rómov v rámci Slovenska i zo Slovenska do Čiech, rozkladom prirodzených rómskych komunít, sťahovania Rómov z vidieka do miest, necitlivého a násilného prideľovania bytov Rómom zo sociálne znevýhodneného prostredia (Rómovia dostávali byty prednostne, chatrče im vypaľovali), donútenia k plneniu všeobecnej pracovnej povinnosti pod hrozbou odňatia slobody, vynucovanej povinnosti dochádzky detí do škôl a povinnej účasti Rómov na zdravotnej prevencii. Tieto zdanlivo pozitívne výsledky boli dosahované násilnou formou, bez participácie a akceptácie samotných Rómov. Komunistický režim zabezpečil prisposobenie sa nátlakom, neuvažoval o symetrickom systéme integrácie, tak vo sfére práce, ako aj v oblasti vzdelávania. V dôsledku toho si Rómovia postupne zvykli na štátny paternalizmus, ktorý nahradil tradičnú rodinnú solidaritu.
Súčasná situácia a prejavy alkoholizmu
V súčasnosti sú Rómovia druhou najpočetnejšou menšinou na Slovensku. V roku 1991 sa k rómskej menšine prihlásilo 75 802 obyvateľov, v roku 2001 sa prihlásilo 89 920 obyvateľov, v súčasnosti ich na našom území žije okolo 400 000. Odlišná kultúra rómskej menšiny a celkový spôsob života Rómov sú majoritnou populáciou vnímané väčšinou negatívne. Vzťahy a súdržnosť v rómskej rodine v posledných generáciách výrazne zoslabli.
Medzi sociálno-patologické javy, ktoré sa v rómskych komunitách prejavujú výraznejšie, patrí aj alkoholizmus. Táto závislosť často korení v komplexnej súhre sociálnych, ekonomických a psychologických faktorov. Dlhodobá nezamestnanosť, chudoba, nízka úroveň vzdelania a nedostatočné možnosti sebarealizácie môžu viesť k frustrácii, strate nádeje a hľadaniu úniku v alkohole.
Predčasná sexuálna aktivita, pôrody mladých dievčat a žien do 18 rokov, neschopnosť mnohých rodín starať sa o svoje deti, neúplné rodiny alebo naopak, mnohopočetné rodiny žijúce v nevyhovujúcich podmienkach - to všetko sú faktory, ktoré môžu prispievať k rozvoju závislostí, vrátane alkoholizmu. V takomto prostredí rastie kriminalita, prostitúcia a drogové dílerstvo. Nízka pracovná mobilita, nedostatočné vzdelanie, nezáujem presadiť sa na trhu práce… napokon vedie jednotlivcov aj celé skupiny do situácie, že strácajú schopnosť a motiváciu hľadať si prácu. Uvedené negatívne okolnosti potláčajú až zabraňujú vnútornej motivácii na zmenu vlastného života.
Sociálna patológia je odvetvie sociológie, ktoré sa zaoberá skúmaním abnormálnych a „nezdravých“ podmienok a ich vplyvu na priebeh sociálnych procesov. Je to súhrnný pojem pre označenie chorých, nemorálnych, všeobecne nežiaducich spoločenských javov. Po roku 1989 zmenou sociálnych pomerov v spoločnosti sa začínajú výraznejšie prejavovať aj sociálno-patologické javy ako nezamestnanosť, chudoba, kriminalita, drogové závislosti, prostitúcia, … a preto je veľmi dôležité, aby sa o nich hovorilo a zároveň sa hľadali účinné nástroje, ako tieto negatívne javy eliminovať.
Dôsledky alkoholizmu na jednotlivca a komunitu
Dôsledky alkoholizmu sú devastujúce nielen pre jednotlivca, ale aj pre celú rodinu a komunitu. U alkoholikov dochádza k fyzickému a psychickému úpadku, strate zamestnania, rozpadu rodinných vzťahov a sociálnej izolácii. V rómskych komunitách, kde sú rodinné a komunitné väzby tradične silné, má alkoholizmus obzvlášť deštruktívny vplyv.
Mladá rómska matka si často nevytvorí vzťah k svojmu novonarodenému dieťaťu a nechá ho v pôrodnici. Dieťa sa dostane do detského domova a získa rovnaký defekt. Ide o sociálnu dedičnosť. Percento rómskych detí v detských domovoch sa každoročne mnohonásobne zvyšuje, v niektorých domovoch dosahuje až 70%. Ak porovnávame súčasný stav s predchádzajúcimi skúsenosťami s rómskymi matkami, ktoré len s problémami nechali svoje dieťa v nemocnici, ide o nečakaný jav. Prax však odhaľuje nový fenomén; fenomén odkladania rómskych detí do nemocnice. Čoraz častejšie sa stretávame s prípadmi nezáujmu rómskych matiek o svoje deti. Počas hospitalizácie ich nenavštevujú a po vyliečení pacienta je problém s navrátením dieťaťa do domáceho prostredia. Často tieto prípady riešime prostredníctvom sociálnych sestier alebo v prípade úplného nezáujmu aj umiestnením rómskych detí do dojčenských ústavov, prípadne detských domovov. Problémom môže byť chýbanie osvety v zdravotníckej oblasti u týchto problémových komunít. V pediatrii túto úlohu v minulosti plnili detské terénne sestry, ktoré zistili a eliminovali množstvo problémov hneď pri ich zrode. Zánikom terénnych sestier zanikla i prevencia a do ambulancií prichádzajú rodičia s deťmi neraz až v život ohrozujúcom stave.
Dlhodobá nezamestnanosť, závislosť od sociálnej pomoci a vysoká pôrodnosť udržujú závislosť Rómov od spoločnosti. Napriek všetkým formám pomoci poskytovanej štátom sú podmienky ich života nevyhovujúce, v mnohých prípadoch zdravie, ba až život ohrozujúce. Podmienky, v ktorých Rómovia žijú, nesú so sebou bremeno ochorení, ktoré sú zodpovedné za značný počet predčasných úmrtí nielen dospelej rómskej populácie, ale aj detí.
Alkoholické rodiny verzus narcistické rodiny
Alkoholizmus tiež prispieva k zhoršovaniu už aj tak zlej situácii v oblasti vzdelávania. Deti z rodín, kde je prítomný alkoholizmus, často zaostávajú v telesnom a duševnom vývine, zanedbávajú starostlivosť o ne, čo sa premieta do ich slabších výsledkov v škole a vyššej miery predčasného ukončenia školskej dochádzky. Zaostávanie rómskych detí v telesnom a duševnom vývine, zanedbávanie starostlivosti, pôrodnosť maloletých rodičiek, lokálna endogamia, vysoký výskyt vrodených vývojových vád sú len časťou mnohých problémov súhrnne zoskupených pod pojmom tzv. rómsky problém.
Zvýšený výskyt kriminality, najmä majetkovej a násilnej trestnej činnosti, je ďalším negatívnym dôsledkom alkoholizmu. V súvislosti s alkoholizmom sa často spomína aj prostitúcia a obchodovanie s ľuďmi, ktoré sú vážnymi sociálnymi problémami s ďalekosiahlymi dôsledkami. Mravnostná trestná činnosť, predovšetkým znásilnenia, pohlavné zneužitie a u dievčat najmä prostitúcia, kde motívom konania je predovšetkým majetkový zisk, sú často sprevádzané majetkovou, násilnou i mravnostnou trestnou činnosťou. V súvislosti s prostitúciou narastala aj trestná činnosť ako sekundárny následok prostitúcie, najmä „obchod s bielym mäsom“. Nelegálne obchodovanie so ženami a deťmi, ktoré skončia na sekundárnom trhu ako otroci nútenej prostitúcie, je novým fenoménom 21. storočia.
Príčiny a hľadanie riešení
Ak máme diskutovať o tom, čo je príčinou zlej situácie v rómskych rodinách, musíme si položiť otázku, či príčinou zlých sociálnych pomerov v rómskych rodinách je zmena kultúrnych pomerov v rómskom etniku, alebo je zmena kultúrnych pomerov príčinou zlej sociálnej situácie Rómov. Mnoho odborníkov rieši problém, čo spôsobilo zmenu tradičnej rómskej kultúry. Bola to len násilná asimilácia Rómov, ktorá paradoxne mala zlepšiť život Rómov? Alebo to bola séria mnohých nesprávnych krokov v dlhej histórii sociálnej starostlivosti o Rómov? Ak je to tak, potom je reálny predpoklad, že aj celkové zlepšenie postavenia Rómov na Slovensku možno očakávať až o niekoľko desaťročí.
Rómsky problém je problém mnohonárodný a nadnárodný. História si pamätá mnohé asimilačné tlaky voči Rómom. Ich výsledkom bola zväčša len deformácia funkčného sociokultúrneho systému Rómov. Aj keď snahou takýchto aktivít bolo pozdvihnúť Rómov na vyššiu spoločenskú úroveň, výsledok bol vo väčšine prípadov kontraproduktívny.
Najdôležitejšou úlohou bude nájsť účinné opatrenia zamerané na pomoc rómskej populácii. Ide hlavne o vytváranie podmienok pre rozvoj rómskych komunít v tých oblastiach, v ktorých je situácia kritická. Pozitívne zobrazovanie Rómov a ich problémov má podľa výskumníkov vplyv na ich lepšiu integráciu do spoločnosti. Každoročne preto monitorujú stav v médiách vo svojom výskume. Aj tento rok v ňom zaznamenali pozitívny trend. Vykresľovanie sociálne vylúčených komunít v médiách má podľa ľudí z občianskeho združenia Romano Kher - Rómsky dom, ktorí spolu s výskumníkmi z Newton Media a Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť pripravili analýzu o zobrazovaní Rómov v médiách, výrazný vplyv na zmenu ich vnímania aj integráciu do masovej verejnosti.
Aj keď sa v počiatkoch koncipovania socialistickej národnostnej politiky o týchto otázkach búrlivo diskutovalo, ideologické dogmy a marxistické politické prístupy k téme sa nedali prekročiť. Komunistický režim predpokladal, že ak dojde k vyrovnaniu životnej úrovne Rómov s priemernou životnou úrovňou ostatných, bude odstránená príčina ich odlišností.
Z výskumu vyplýva, že médiá sa pri Rómoch najviac venujú kultúre, najmenej problematike chudoby. „Patologické javy v rómskej komunite - úžerníctvo, dlhodobá nezamestnanosť, alkoholizmus, to, že deti nemajú vzory, že vzdelanie nemá žiadnu hodnotu, pretože rodičia nevedia oceniť jeho hodnotu - to je otázka chudoby. Je smutné, keď chudoba nadobúda etnický rozmer, zovšeobecňuje sa a povie sa, že Rómovia… Nepovie sa však, že bez úžerníka by nemohli existovať, lebo by nemali ani čo jesť,“ zhodnotila Agnes Horváthová zo združenia Romano Kher.
Je potrebné zamerať sa na komplexnú prevenciu a liečbu alkoholizmu, ktorá by zohľadňovala špecifické podmienky a kultúrne zázemie rómskych komunít. Dôležitá je osveta o rizikách alkoholizmu, podpora rodinných a komunitných hodnôt, ako aj vytváranie podmienok pre zamestnanosť a vzdelávanie. Riešenie rómskej problematiky, vrátane alkoholizmu, si vyžaduje dlhodobý, trpezlivý a predovšetkým komplexný prístup, ktorý bude vychádzať z porozumenia a rešpektu k odlišnostiam, a zároveň bude smerovať k plnohodnotnej integrácii tejto minoritnej skupiny do spoločnosti.
tags: #alkoholizmus #v #romskej #komunite