Alkoholizmus, často označovaný ako závislosť od alkoholu, predstavuje komplexný problém, ktorý zasahuje do všetkých aspektov života jednotlivca a jeho blízkych. Hoci je téma často spájaná s negatívnymi stereotypmi, moderný výskum a odborné poznatky odhaľujú jeho hlbšie korene, progresívnu povahu a zložité dynamiky, ktoré ovplyvňujú nielen samotného závislého, ale aj jeho rodinné a sociálne okolie. Tento článok sa zameriava na rozbor alkoholizmu z rôznych uhlov pohľadu, vrátane jeho genetických predispozícií, psychologických spúšťačov, sociálnych aspektov a špecifických výziev, ktorým čelia rodinní príslušníci závislých.
Alkoholizmus ako Progresívna Choroba
Pitie alkoholu je progresívna choroba. Po čase sa pitie dostáva alkoholikovi stále viac mimo kontrolu. Bez ohľadu na to, či si to uvedomuje alebo nie, jeho pitie sa postupne ujíma kontroly nad jeho životom. Alkoholici si môžu myslieť, že „to majú pod kontrolou“ alebo že môžu túto chorobu ovládať, no v skutočnosti je to celkom naopak - choroba alkoholizmu a závislosť kontrolujú ich. Je možné, aby si alkoholik dlhodobo udržal rovnaký stupeň pitia, no nakoniec sa stane to, že bude potrebovať piť stále viac, aby otupil svoje stresujúce myšlienky a bolesť. Tento návyk sa postupne prepracuje do každého aspektu alkoholikovho života. Táto progresívna prirodzenosť pitia je dôvodom, prečo mnohí alkoholici idú na liečenie alebo chodia na stretnutia. Možno narazili na dno, prežívali „okná“ (blackouty), dostali sa do problémov so zákonom, mali diagnostikovanú nejakú chorobu alebo si zničili svoje vzťahy, kariéru či financie - a to sme vymenovali len niekoľko problémov.
Alkohol pomerne rýchlo zmierňuje alebo potláča stavy úzkosti a z krátkodobého hľadiska pôsobí pri určitom množstve na človeka euforizujúco. Z dlhodobého však zhoršuje, prípadne aj vyvoláva depresívne stavy, dokonca zvyšuje riziko samovraždy. Lekár psychiatrického oddelenia levočskej nemocnice Anton Ľubocký upozorňuje, že pitie významnou mierou ohrozuje človeka nielen po psychickej, ale tiež po fyzickej stránke. „Alkohol je najlepšie rozpúšťadlo, rozpustí vzťahy, pracovné príležitosti, telesné a psychické schopnosti, dochádza pri ňom k poškodeniu vyšších citov," skonštatoval. Lekári poznajú aj diagnózu patická opitosť, pri ktorej dochádza k rozkladu osobnosti s možnými poruchami správania s ohrozovaním seba a okolia už po minimálnom požití alkoholu.
Genetické Predispozície a Vplyv Prostredia
Všeobecne sa myslí, že veľa ľudí má genetické predispozície na alkoholizmus a preto je pre nich ťažšie s touto chorobou bojovať. No alkoholizmus je jedinečný v tom zmysle, že šanca človeka na úplné uzdravenie môže byť veľmi ovplyvnená prispôsobovaním sa jeho prostrediu a osobným rozhodnutiam na rozdiel od iných ochorení, akými je napr. Alzheimer alebo rakovina.
„Každý z nás má genetické dedičstvo po našich rodičoch. Samozrejme, že výchova má obrovský vplyv na vývin človeka, a to hlavne v ranom veku. Vo familiárnych štúdiách bol však preukázaný šesťkrát vyšší výskyt alkoholizmu, ak bol už v predchádzajúcich generáciách. Toto naznačuje, že kombinácia genetických faktorov a prostredia zohráva kľúčovú úlohu pri vzniku a rozvoji alkoholizmu.
Vplyv Alkoholizmu na Rodinu a Sociálny Rozvoj
Alkoholizmus môže zásadne ovplyvniť aj vzťahy v rodine. Veľmi zle vplýva na psycho-sociálny rozvoj dieťaťa a patrí tiež medzi druhú najčastejšiu príčinu rozvodovosti. „Alkohol pomerne rýchlo devastuje osobnosť človeka. Prvé otupí vyššie city a ak aj alkoholik ešte funguje v mnohých oblastiach, v rodine vie byť bezcitný, drsný, krutý, zlý, násilný,“ priblížila terapeutka LDZ Jolana Kusá. Upozornila, že rodina často dlho dúfa, že sa situácia zmení. Deti, vyrastajúce v takýchto rodinách, podľa nej roky znášajú nadmernú záťaž či veku neprimerané zážitky hrubosti a ohrozenia. LDZ považuje v dnešnej dobe za nevyhnutné otvoriť dialóg o tomto probléme a spoločne hľadať riešenia. „Nestačí biť na poplach, treba zmeniť životný štýl a začať v rodinách, kde sa odovzdávajú kultúrne vzory, hodnoty deťom. V istých štruktúrach mládeže už existujú pravidlá, že oslavy sú nealko, že sa miešajú drinky, mixujú smoothies z ovocia a zeleniny.“
Zuzana Kamendy z Centra pre liečbu drogových závislostí (CPLDZ) Bratislava podotkla, že pitie alkoholu je na Slovensku silno zakorenené až normalizované. „Neraz sú deti zvyknuté aj z rodín, že alkohol patrí k bežnému rodinnému posedeniu, k večeri, oslave a tak,“ skonštatovala s tým, že deti sa často učia modelovým učením. „Teda keď vidia, že niečo povedzme rodičia bežne robia, tak majú tendenciu to opakovať,“ vysvetlila.
Definícia Závislosti a Identifikácia Zlomového Bodu
Definícia závislosti od alkoholu nie je jednoduchá. Charakteristickými príznakmi sú nekontrolovateľná túžba po alkohole a strata sebakontroly, ktorá vedie k neschopnosti prestať piť, aj keď sa začína len s jedným malým pivom. Identifikácia zlomového bodu, kedy sa človek stáva alkoholikom, je zložitá. Závislosť sa môže objaviť po prvom vypitom drinku alebo nikdy, aj keď človek pije veľa. Závislosť je možné chápať ako neschopnosť prestať piť napriek negatívnym dopadom na zdravie, sociálne a rodinné životy. Prípadne, keď potrebujeme urobiť niečo neodkladné a vieme o tom dopredu, no poháriku neodoláme.
Alkoholizmus u Starších a Mladších Ľudí: Nové Perspektívy
V našej spoločnosti sa často stretávame s predstavou, že alkoholizmus postihuje prevažne staršiu generáciu. Nová štúdia z University of Southern Denmark poskytuje hlbší pohľad na túto problematiku. Podľa výskumu existuje názor, že alkoholizmus u starších ľudí je nevyliečiteľný a že presviedčať dôchodcov, aby prestali piť a vyhľadali pomoc, je zbytočné. Tento pohľad sa objavuje nielen medzi odborníkmi, ale aj v širokej verejnosti. Nový výskum však ukázal, že aj obmedzenie alkoholu u ľudí v zrelšom veku môže významne zlepšiť ich kvalitu života, bez nutnosti úplnej abstinencie.
Záverom treba povedať, že niečo podobné môžeme očakávať aj u mladších ľudí, ktorí keď obmedzia konzumáciu alkoholu, tak pocítia benefity vo svojom živote. Štúdia z Washingtonskej univerzity v Seattli poukazuje na to, že alkohol je škodlivý a jeho pitie nemá pre mladých ľudí žiadne zdravotné výhody. Občasné pitie malého množstva alkoholu môže prospievať iba ľuďom nad 39 rokov. Najhoršie sú na tom ľudia vo veku 15 - 39 rokov. V tomto veku bolo až 59 percent z tých, ktorí pili škodlivé množstvá a boli nadmerne vystavení zdravotným rizikám vrátane zranení, dopravných nehôd, samovrážd alebo vrážd. Vedci ako štandardný nápoj brali deciliter červeného vína alebo 375 ml piva. Ľudia vo veku 40 - 64 rokov môžu za bezpečnú konzumáciu považovať dva štandardné nápoje denne.
Ako alkohol ovplyvňuje naše telo a mozog (celé video)
Štádiá Alkoholizmu a Potreba Prelomiť Cyklus
Mnohí alkoholici prechádzajú rovnakými štádiami alkoholizmu. Po čase sa však pitie stane naliehavejšie. Alkoholik už pitie potrebuje. Môže sa snažiť prestať s tým a pohybuje sa medzi pitím a nepitím. Môže mať ranné triašky a jeho vzťahy a práca začnú trpieť. Zhoršuje sa depresia, pitie a úzkosť. Keď sa nakoniec pitie rozvinie naplno, alkoholik si môže začať všímať zdravotné problémy. Môže slabnúť fyzicky aj emocionálne a prežívať úzkosť, strach a depresiu, v dôsledku čoho nemusí byť schopný starať sa o príbuzných, o deti alebo vykonávať prácu.
Aby tento cyklus závislosti prelomil, musí zámerne zmeniť existujúce vzorce fungovania a myslenia. Aby to dosiahol, musí najprv priznať, že uviazol v pasci závislosti a musí byť ochotný s tým prestať. Pamätaj, že alkoholizmus sa zhoršuje a bez vynaloženia úsilia prestať sa to časom nezlepší. No bez pomoci sa to ťažko podarí. Keď sa choroba stane neznesiteľnou, tí, ktorí sa rozhodnú vyhľadať pomoc, zvyšujú svoje šance na uzdravenie. Pre mnohých táto pomoc prichádza vo forme podporných skupín. Pre iných si vyžaduje hospitalizáciu či iný konkrétny druh liečby.
Nebezpečenstvo Náhleho Vysadenia Alkoholu
Nebezpečné je pritom nielen pitie, ale aj náhle vysadenie alkoholu. „Pri dlhodobej konzumácii a náhlom vysadení dochádza často k rôznym závažným psychickým poruchám v zmysle halucinácií, bludných presvedčení, dezorientácii a podobne. Závažným, život ohrozujúcim stavom je delírium tremens, prípadne alkoholická halucinóza. Alkohol pôsobí zhubne na mozog a poškodzuje pamäť s rizikom rozvoja alkoholovej demencie," vysvetlil lekár Anton Ľubocký.
Spoluzávislosť: Rodinná Reakcia na Alkoholizmus
Závislosť od alkoholu je choroba, ktorá svojím priebehom a prejavmi postihuje v najväčšej miere najbližších príbuzných závislého jedinca. Cítia za závislého zodpovední a jeho pitie sa často stáva jediným zdrojom ich pocitov. Príspevok sa zaoberá problematikou spoluzávislosti ako špecifického chorobného stavu, ktorým rodina reaguje na alkoholizmus svojho člena.
Spoluzávislosť - kodependencia (z angl. codependency) je multidimenzionálny stav (fyzický, mentálny, emocionálny a duchovný), prejavujúci sa pri akomkoľvek utrpení alebo dysfunkcii, ktorá sa spája alebo vzniká zameriavaním sa na potreby a správanie druhých. Spoluzávislý človek je ten, kto sa dáva ovplyvňovať správaním druhého človeka a cíti nutkanie kontrolovať jeho správania. Súčasne hovorí o spoluzávislosti ako o partnerstve v závislosti. V kontexte závislosti od alkoholu je nám táto definícia najbližšia. Podstata vyššie uvedených definícií však ostáva rovnaká - spoluzávislý jedinec má blízky vzťah k osobe s problémom závislosti, pričom jeho emócie, prežívanie, správanie, postoje a vzťahy k iným ľuďom sú jednoznačným spôsobom (i keď často nepriamo) ovplyvňované správaním, prežívaním a postojmi osobou, ktorá je závislá.
Podľa niektorých odborníkov spoluzávislí chcú a potrebujú okolo seba chorých ľudí preto, aby mohli byť šťastní nedravým spôsobom. Nebezpečenstvo spoluzávislosti spočíva najmä v tom, že príbuzní závislého jedinca strácajú postupne svoju osobnú identitu. V zameraní sa na potreby závislého zanedbávajú samých seba, berú problémy závislého za svoje problémy, preberajú za neho zodpovednosť, a tým mu umožňujú a dovoľujú unikať pred jeho vlastnou zodpovednosťou a pred následkami jeho pitia. U spoluzávislých sa časom vytráca nielen ich osobná identita, ale znižuje sa ich vlastné sebavedomie, skresľuje sa realita a pre mnohé rodiny je charakteristické úplné popretie výskytu problému a existencie závislosti.
V praxi sa často stretávame s príbuznými závislých, ktorí svojich blízkych nielen chránia v zmysle popierania ich problému, ale pitie svojho blízkeho (manžela, manželky, dieťaťa) racionalizujú, ba dokonca obhajujú. Častokrát rodinní príslušníci preberajú na seba pocity svojho závislého člena rodiny, stávajú sa jeho citovým zrkadlom, balansujú medzi potrebou pomôcť a potrebou odlúčiť sa. Tieto myšlienky u nich spätne vyvolávajú najmä pocity viny, napätia, strachu. Oni sami sa dostávajú do bludného kruhu, z ktorého bez pomoci odborníkov veľakrát nevedia odísť.
Ako uvádza Žiaková (2005), na linkách dôvery nie je nezvyčajné tvrdenie ženy, že „popri manželovom pití ešte aj ja som ochorela“, pričom volajúca opisovala svoje subjektívne prežívané telesné ťažkosti. Nezriedka sa teda stáva, že v dôsledku psychického vyčerpania a depresií sami siahajú po alkohole alebo liekoch. „Pravda je taká, že alkoholici, ktorí sú sami obeťami choroby, majú negatívny vplyv na ľudí z najbližšej ale aj vzdialenej rodiny, teda na tých, s ktorými žijú. Príbuzní a priatelia alkoholika ho často ospravedlňujú, dlho kryjú, lebo paradoxne veria, že sa polepší, aj keď neraz sklamal a permanentne klame“ (Mariani, 2009).
Spoluzávislé osoby sa snažia robiť zmeny, ktoré by (podľa ich názoru) situáciu zmenili, napravili, ale to, čo robia, v skutočnosti situáciu v rodine len zhoršuje. Nevedome a nechtiac tak podporujú pretrvávanie problému a stávajú sa súčasťou choroby. Väčšiu pravdepodobnosť stať sa spoluzávislým majú osoby, ktoré boli vychovávané v dysfunkčnej rodine a nemajú vzory správania sa dobrej a zdravej rodiny. Kredátus (2004) poukazuje na emocionálnu a materiálnu závislosť, slabé postavenie ženy v domácnosti, izoláciu rodiny, prípadne spoločenský tlak na udržanie manželstva za každú cenu. Nemenej dôležitá je aj pracovná a spoločenská pozícia členov rodiny, tlak verejnej mienky - názor prostredia, v ktorom rodina žije.
Fázy Spoluzávislosti
Cieľom kvalitatívneho výskumu bolo zistiť a analyzovať priebeh spoluzávislosti rodinných príslušníkov závislého od alkoholu. Na základe analýz údajov z rozhovorov s participantmi výskumu uvádzame jednotlivé fázy spoluzávislosti a ich špecifický priebeh so zameraním na prežívanie a správanie sa spoluzávislej osoby vo vzťahu k alkoholovo závislému členovi rodiny.
Fáza Popretie
Je charakteristická intenzívnym popieraním reality, ktorou je alkoholová závislosť blízkeho člena rodiny. Jewettová (In Beattieová, 2006) uvádza, že „popieranie reality je vedomá alebo nevedomá obrana, ktorú používame, aby sme sa vyhli úzkosti, keď sa cítime ohrození. Ignorujeme veci, ktorých uvedomenie si by porušilo našu duševnú rovnováhu.“ Popretie predstavuje fázu šoku, v ktorej sa spoluzávislá osoba snaží sama sebe nahovoriť, že sa nič vážne nedeje. Už v tejto fáze nastupujú obranné mechanizmy, ktorými sa spoluzávislá osoba chráni pred skutočnosťou. Spolieha sa na sľuby alkoholika, verí im a hoci jej zdravý rozum hovorí, že so správaním sa závislého nie je niečo v poriadku, svoje skutočné pocity skrýva a vyhýba sa nepríjemným témam, príp. odmieta komunikovať s okolím. Bagatelizácia, t.j. minimalizovanie a skresľovanie rozsahu a závažnosti problému, ako napr: „…ešte som si hovorila, že veď keď si dá v robote 2 dcl vínka s kolegyňami, na tom nie je predsa nič zlé, veď je to normálne.“ Tieto obrany sa v priebehu ďalšieho rozvoja spoluzávislosti posilňujú, obmieňajú a opakovane vracajú v dôsledku narastajúcich pocitov viny, ľútosti a nízkeho sebavedomia.
Fáza Hnevu
Keď spoluzávislá osoba prestane popierať vzniknutú situáciu, nastupuje fáza hnevu. Hnev, ktorý pociťuje, môže byť neoprávnený alebo oprávnený. V prvom prípade obviňuje nielen seba, ale aj Boha, prípadne iných ľudí a je charakterizovaný výrokmi typu: „Dlho som sa hnevala najskôr na Boha a potom na seba, že som ju zle vychovala.“ alebo: „Potom som sa hnevala sama na seba, že som sa nerozviedla, ešte keď bol malý, aby nevidel, aký opitý chodil domov otec.“ V určitých momentoch však začne spoluzávislá osoba pociťovať oprávnený hnev na správanie sa závislého, pretože si začína uvedomovať, že alkoholik často klame, neplní si povinnosti, nedodržuje sľuby a začína manipulovať s ostatnými členmi rodiny. Vtedy môže mať spoluzávislá osoba pocit, že alkoholikovi na nej nezáleží a má potrebu úder vrátiť a nejakým spôsobom alkoholika potrestať za bolesť, ktorú jej spôsobil.
Fáza Zachraňovanie
Má najdlhší priebeh a veľa spoluzávislých, napriek úsiliu zmeniť nielen závislého, ale aj svoj život, zotrváva v tejto fáze celý život. Pre toto obdobie je charakteristické striedanie pomoci závislému s tzv. umožňovaním, čiže podporovaním jeho problémového správania. Spoluzávislá osoba sa stáva akýmisi záchrancom alkoholika, chráni ho pred následkami jeho pitia a dostáva sa do postavenia človeka, ktorý je za alkoholika zodpovedný. Dôsledkom takého správanie je „pohodlie alkoholika“, ktorý nemá žiadny dôvod a motiváciu na zmenu osobnosti, pretože spoluzávislá osoba mu vytrvalo dokazuje, že zaňho preberá zodpovednosť tým, že sa stará o všetky jeho potreby. Keď nastane zhoršenie situácie a spoluzávislá osoba vidí, čo svojím umožňovaním spôsobila, čoraz intenzívnejšie pocity viny spôsobujú opätovné umožňovanie. Príklady priameho podporovania závislého správania: „…pomohla som jej so sťahovaním, aby mohla začať odznova a tu, doma, v bezpečí.“ Zdanlivá ľahostajnosť: „Teraz sa tvárim, že sa nič nedeje…“, alebo „Teraz je mi to už skoro jedno. Syn má vlastnú rodinu, ja som celý deň v práci a mám svoj vlastný život.“
Fáza Odporu
V oblasti emócií dochádza v tejto fáze k náhlym obratom a zmenám. Táto fáza nadväzuje na predchádzajúcu, je s ňou úzko spojená, pričom spoluzávislá osoba môže často prechádzať z jednej fázy do druhej a naopak. V tejto fáze si spoluzávislý uvedomuje svoju bezmocnosť a pripúšťa, že na závislosť svojho blízkeho nemá žiadny vplyv. Hnev, zachraňovanie, smútok, dlhodobé pocity strachu, ľútosti, hanby a nespracované pocity viny spôsobujú, že spoluzávislá osoba začne cítiť voči závislému odpor a v krajnom prípade nenávisť. O intenzívnych pocitoch nenávisti svedčia nasledovné výroky: „…nenávidím ju za to, že zničila zdravie mojich rodičov…“, ale aj „…nenávidela som ju za to, čo urobila svojim deťom,…“. Tieto pocity sa nevyvíjajú u každého rovnako, takisto ich intenzita a dĺžka trvania je individuálna. Nenávisť je špecifická najmä u tých spoluzávislých, ktorí sú dlhé roky svedkami toho, ako alkoholik postupne deštruuje vzťahy v rodine a jeho správanie sa odráža predovšetkým na zdraví ďalších rodinných príslušníkov.
Fáza Zmierenie
Predstavuje prispôsobenie, vyrovnanie sa so situáciou, prijatie reality a zameranie pozornosti na seba a svoje potreby. Terapia spoluzávislosti je dlhodobý proces, ktorý spočíva v sebaobjavovaní a postupnom raste osobnosti spoluzávislého člena rodiny. Nakoľko nie je akceptovaná v diagnostických manuáloch MKCH-10, poisťovne nepreplácajú jej terapiu. Využitie prvkov podpornej liečby (vedenie si denníka, pravidelný kontakt s jedným alebo viacerými dôveryhodnými ľuďmi) je dôležité. V praxi však samotné uzdravovanie prebieha prevažne formou pravidelných návštev spomínaných svojpomocných skupín pre rodinných príslušníkov závislých a súčasne formou individuálnej terapie s cieľom odpútať sa od správania závislého člena takým spôsobom, aby neblokoval proces uzdravovania. Tento proces si vyžaduje aktívnu spoluprácu spoluzávislého a terapeuta a spočíva v poskytovaní konzultácií o spôsoboch, ako si zachovať zdravie a rozhodnutie pre seba a svoje deti.
Sociálna Práca a Podpora v Boji s Alkoholizmom
Sociálna práca ako samostatný vedný odbor má možnosť uplatniť svoje pôsobenie aj v oblasti závislosti predovšetkým prostredníctvom sociálneho poradenstva na všetkých úrovniach - základnej, odbornej a špecializovanej. Rodina často nevie, ako sa má správať voči závislému členovi pred liečbou, akým spôsobom ho môže motivovať na liečbu, ako sa má správať voči abstinujúcemu po liečbe a práve tento fakt môže byť jedným z príčin recidívy a opakujúcich sa liečení závislého jedinca.
V našich podmienkach je systém pomoci nastavený najmä na pomoc závislému, jeho rodine stále nie je venovaná adekvátna podpora. U príbuzných (najmä v dôsledku rozvoja spoluzávislosti) prevládajú pocity bezmocnosti, úzkosti, strachu a snahy situáciu čo najrýchlejšie vyriešiť a sú vo väčšine prípadov odkázaní na to, ako a či sa podarí ústavná protialkoholická liečba ich závislého člena. Nemotivuje ich to k práci na sebe samých a navyše im nie je poskytovaná pomoc pri riešení prípadných problémov, ktoré mohli vzniknúť v dôsledku dlhoročného spolužitia s alkoholikom. Cieľom je poukázať na neefektívnosť ich „pomoci“ a snahy kontrolovať závislého a pomôcť im tak pracovať na potlačení všetkých foriem kontroly a jej prejavov (napr. podporovať abstinujúceho závislého v čase doliečovania pri prevencii recidív).
Spoluzávislosť je špecifický chorobný stav, ktorým rodina reaguje na alkoholizmus svojho člena, pričom môžeme konštatovať, že má progresívnu tendenciu. Čím hlbšie sa chorý člen rodiny prepadáva do alkoholovej závislosti, tým intenzívnejšie reagujú ľudia v jeho okolí. Pomoc rodine s alkoholovo závislým členom predstavuje proces, ktorý si v prvom rade vyžaduje pochopiť priebeh spoluzávislosti, jej dynamiku a sebadeštruktívne formy správania sa spoluzávislých vo vzťahu k závislému. Táto pomoc by sa mala odvíjať od aktuálneho stavu, v ktorom sa blízki alkoholovo závislého člena rodiny nachádzajú.
Odpustenie ako Kľúč k Zotaveniu Rodiny
V rodine, v ktorej je jeden člen závislý od alkoholu, ostatní členovia rodiny trpia mnohými zraneniami z jeho strany. Tieto zranenia môžu byť psychické, fyzické, ale aj mierne, no vysoko negatívne prežívané. Manželka alkoholika môže mať napríklad pocit, že manželovi, ktorý sa po práci pravidelne zastaví v hostinci, záleží viac na alkohole ako na vlastnej rodine. Tento vzťah alkoholika s pitím môže byť niekedy vnímaný ako nevera vo vzťahu, kde však alkohol nemôže byť priamo konfrontovaný. Túto neveru môžu prežívať aj deti, vnímaním, že ich rodičovi na nich nezáleží. V rodinách, v ktorých je alkoholizmus jedného člena na dennom poriadku, sa môže u ostatných členov rodiny rozvinúť strach, hnev, obviňovanie a zášť voči závislému. Členovia rodiny sa môžu cítiť zahanbene pred svojimi blízkymi a môžu prežívať významnú stigmatizáciu.
Aj u dospelého, ktorý so závislým viac nežije v spoločnej domácnosti, môžu byť zranenia a spomienky na zranenia sprítomňované prostredníctvom ruminácií (tzn. opakovaných, nepríjemných myšlienok) hnevu, strachu alebo intruzívnych ruminácií, ktoré udržiavajú hnev, zášť a trpkosť „nažive“. V priebehu času sa tak práve situačný hnev a strach môžu zmeniť na pretrvávajúce pocity zášte, hostility, nenávisti, hlbokého hnevu a strachu, ktoré tvoria neodpustenie; a práve kombinácia týchto pocitov môže byť viac toxická ako prežívanie aktuálneho hnevu alebo strachu v určitej konkrétnej situácii. Takéto neodpustenie pôsobí ako stresová reakcia, ktorá negatívne vplýva na psychické a fyzické zdravie človeka. Ukazuje sa, že odpustenie má, na druhej strane potenciál zmierniť hnev a ostatné negatívne emócie prežívané v dôsledku zranenia, ako aj zlepšiť psychický stav odpúšťajúceho, či niektoré aspekty fyzického zdravia.
Odpustenie závislému členovi rodiny je špecificky náročné, vzhľadom na častú pokračujúcu povahu previnení, neuvedomenie si povahy a rozsahu previnení na strane závislého voči ostatným rodinným príslušníkom, a teda aj neposkytnutie ospravedlnenia, prosby o odpustenie či trvalej zmeny správania. Dospelé dieťa alkoholika môže byť s dôsledkami zranení zo strany rodiča konfrontované denne. Niektoré výskumy naznačujú, že odpustenie môže prispieť k zlepšeniu osobnej pohody a psychického prežívania rodinných príslušníkov závislých. Odpustenie môže byť pre príbuzných závislého veľmi náročné.
tags: #alkoholizmus #vrodeny #vyskum