Fenomén neškoleného výtvarného prejavu, známy ako Art Brut, prešiel fascinujúcou cestou od okrajových kruhov spoločnosti až do centra pozornosti umelcov, historikov umenia a širokej verejnosti. Jeho podstata spočíva v autenticite, originalite a spontánnosti, ktoré sa vzpierajú tradičným kategóriám a definíciám. Táto výstava v Galérii Slovenského rozhlasu prináša pohľad na Art Brut v kontexte krajín Vyšehradskej štvorky, pričom otvára dvere k pochopeniu tohto jedinečného umenia.
Zrod Pojmu a Jeho Význam
Pojem "Art Brut" zaviedol francúzsky maliar a zberateľ Jean Dubuffet v roku 1945. S Antoni Tapièsom a André Bretonom založil Spoločnosť pre pôvodné umenie (Société d'Art Brut) a vybudoval rozsiahlu zbierku neškolených autorov, ktorá je dnes známa ako Collection de l'Art Brut v Lausanne. Dubuffet vnímal Art Brut ako "pôvodné, prirodzené umenie, v ktorom sa schopnosť invencie a tvorby, ktorá existuje v každom človeku… a prejavuje sa celkom bezprostredne, bez zámernosti". Dôležité je, že sa nevyčleňovala izolovaná kategória umenia duševne chorých a relativizoval sa pojem "normálnosti". Art Brut sa tak stal synonymom pre umenie vytvorené bez vplyvu umeleckých škôl a akadémií, umenie, ktoré pramení priamo z vnútra tvorcu.
V širšom zmysle sa pod Art Brut radia formy umenia, ktoré boli donedávna považované za okrajové: umenie prírodných národov, ľudové umenie, naivné umenie, umenie outsiderov, umenie psychicky handicapovaných jedincov či detí. Spájajúcou črtou je absencia formálneho výtvarného školenia a mimoriadna spontánnosť tvorby. Tieto prejavy sa stali inšpiračným zdrojom pre mnohé smery a umelecké programy, a to nielen v minulosti, ale aj v súčasnosti.
Historické Korene a Vplyvy
Záujem o tvorbu neškolených autorov nebol úplne novým javom. Už v roku 1922 vydal nemecký psychiater a kunsthistorik Hans Prinzhorn svoj vplyvný spis "Bildnerei der Geisteskranken" (Tvorba duševne chorých), ktorý poukázal na umeleckú hodnotu diel ľudí s psychickými problémami. Tieto práce často vyjadrovali hlboké vnútorné prežívanie svojich tvorcov a ponúkali jedinečný pohľad na svet, ktorý sa líšil od bežnej reality.
Prieniky medzi neškoleným prejavom a profesionálnou výtvarnou scénou boli badateľné už koncom 19. a v prvej polovici 20. storočia. Tieto interakcie prispeli k integrácii a kanonizácii niektorých autodidaktov, ako napríklad Henri Rousseau, Tivadar Kostka Csontváry či Adolf Wölfli, ktorých diela dnes patria k svetovému umeleckému dedičstvu.
Na Slovensku má Art Brut nepriame nadväznosti na dlhú tradíciu tzv. insitného umenia, ktorého autorom pojmu je Štefan Tkáč. Insitné umenie bolo od 60. rokov 20. storočia pravidelne prezentované na medzinárodných trienále v Slovenskej národnej galérii, čím si získalo medzinárodné uznanie.
Art Brut v Krajinách V4: Reprezentatívny Výber
Aktuálna výstava "ART BRUT v krajinách V4" mapuje tento fascinujúci fenomén v kontexte Slovenska, Českej republiky, Poľska a Maďarska. Projekt, ktorý sa koná pod záštitou prezidentky Zuzany Čaputovej, je výsledkom spolupráce organizátorov a odborníkov z jednotlivých krajín.
Za slovenskú stranu pripravili reprezentatívny výber diel výtvarníci Vladimír Kordoš a Dušan Nágel, ktorí čerpali z existujúcich súkromných archívov, zbierok Občianskeho združenia Krídla a Ústavu Karola Matulaya. Okrem autorských prác výstava po prvýkrát predstavuje aj metodiku práce s neškolenými autormi, čo je cenný príspevok k pochopeniu tohto špecifického umeleckého prístupu.
V českej časti kolekciu diel pripravili Atelier KreAt v Brne a Atelier Radostné tvorby v Prahe. Maďarskú prezentáciu zastupuje budapeštianska galéria Art Brut (BAB) spravovaná Moravcsikovou nadáciou. Poľskú stranu reprezentujú diela z výberu Stacji Badawczej Outsider Art v Krakove, Sliezskeho múzea v Katoviciach a súkromných zberateľov z Plocku.
Charakteristiky a Vnímanie Art Brut
Ako výstava ukazuje, fenomén Art Brut zastrešuje širokú škálu výtvarných názorov a prístupov, ktoré sa vzpierajú jednoduchým kategorizáciám. Ich podstatnou črtou je vysoká miera autenticity a originality autorských rukopisov. Diela často nenapodobňujú vonkajší svet, ale skôr vyjadrujú vnútorné prežívanie svojho tvorcu. Autori Art Brut sa často sami nepovažujú za umelcov v tradičnom slova zmysle a ich tvorba môže byť formou komunikácie, ktorá nahrádza verbálnu reč.
Na vystavené diela sa dá nahliadať z rôznych perspektív: histórie umenia, arteterapie či psychiatrie. Pre účely aktuálnej výstavy bol zvolený predovšetkým výtvarný prístup s dôrazom na kvalitu diel. Tieto práce tak môžu slúžiť ako inšpirácia pre svet profesionálnej scény aj pre bežného diváka, ktorý hľadá nové a nekonvenčné umelecké zážitky.
Medzi vystavujúcimi umelcami nájdeme Daniela Horáka s dielom "Tori Amos - za klavírom, 2010" či Zuzanu Ebringerovú s dielom "Bez názvu, okolo 2015". Tieto práce ilustrujú rozmanitosť prejavu v rámci Art Brut.
Význam Art Brut pre Spoločnosť
Art Brut prináša do umenia svieži a nekompromisný pohľad. Jeho autori, často žijúci na okraji spoločnosti, ponúkajú autentické vyjadrenie svojho vnútorného sveta, ktoré môže byť pre mnohých divákov prekvapivé a obohacujúce. Výstava v Galérii Slovenského rozhlasu, ktorá trvá do piatku 22. septembra, je preto jedinečnou príležitosťou stretnúť sa s umením, ktoré vychádza z hlbokých ľudských zdrojov a prelamuje bariéry bežného vnímania.
Dlhodobým cieľom profesionálnych výtvarníkov, psychológov a psychiatrov združených okolo Ligy za duševné zdravie je podchytiť, viesť a podporiť talentovaných autorov s neškoleným prejavom v ich autentickej činnosti a ponúknuť im možnosť prezentovať svoju tvorbu verejnosti. Výstava Art Brut na Slovensku je vyústením týchto iniciatív a ukazuje, že umenie môže byť silným nástrojom sebavyjadrenia a integrácie.
Jadro prezentácie na Slovensku tvorí zbierka Galérie Nezábudka, fungujúcej pri Lige za duševné zdravie. Táto galéria, ako aj výtvarný arteterapeutický ateliér v jej rámci, vznikli z iniciatívy psychiatra Petra Breiera, ktorý k spolupráci prizval výtvarníkov Vladimíra Kordoša a Dušana Nágela. Každý z autorov zastúpených na výstave je svojbytnou osobnosťou s vlastným individuálnym rukopisom, odlišným vzdelaním, sociálnym pôvodom a kultúrnym zázemím. Ich spoločným menovateľom je osobitosť, autenticita a formálna i obsahová originalita, ktoré sú typické pre umenie označené ako Art Brut.
Svetoznámy český kritik a teoretik umenia Karel Teige preložil tento termín ako "umenie v surovom stave", čo dokonale vystihuje jeho podstatu - čistú, nefalšovanú a priamu formu tvorby.