Slovenské pivovarníctvo, štvrtý najvýznamnejší segment domáceho potravinárstva s ročnými tržbami presahujúcimi 400 miliónov eur, stojí na pevných základoch kvalitných surovín. Týmito kľúčovými zložkami sú predovšetkým slad a chmeľ. Zatiaľ čo sladovacie umenie s dlhou tradíciou a globálnym dosahom zastupuje spoločnosť Viking Malt, pestovanie chmeľu na Slovensku sa v posledných rokoch sústreďuje do rúk jedného významného hráča - Poľnohospodárskeho družstva (PD) Vlára Nemšová. Integrácia celého sektora výroby piva a jeho surovín do Slovenského združenia výrobcov piva a sladu, ktorého je PD Vlára Nemšová novým členom, predstavuje dôležitý krok k podpore a rozvoju tohto odvetvia.
Viking Malt: Globálny hráč s expertízou vo výrobe sladu
S viac ako 140-ročnými skúsenosťami a odbornosťou vo výrobe sladu je Viking Malt dôveryhodnou značkou sladovníctva po celom svete. Táto spoločnosť dnes predstavuje najväčšiu komerčnú sladovnícku spoločnosť v regióne Pobaltia, štvrtú najväčšiu v Európe a ôsmu na svete. Jej ročná kapacita výroby sladu dosahuje pôsobivých 625 000 ton. Viking Malt vlastní šesť sladovní rozprestretých v piatich krajinách - vo Fínsku, Švédsku, Dánsku a Litve, ako aj dva závody v Poľsku, pričom celkový počet zamestnancov dosahuje 270.
Vysokokvalitný slad sa vo Viking Malt vyrába s využitím zvedavosti, odhodlania a silnej odbornej znalosti. Experti na agronómiu a obstarávanie úzko spolupracujú s dodávateľmi jačmeňa už od fázy pestovania na poli, čím zabezpečujú kontrolu kvality a podporujú rozvoj udržateľnosti. V ich rozsiahlo portfóliu sladov nájdeme nielen klasické a obľúbené druhy ako Plzenský slad, slad Pale Ale, či slad Viedenský, ale aj špeciality ako Dextrínový slad, slad Red Ale či Pražený jačmeň. Táto šírka ponuky umožňuje pivovarom po celom svete vytvárať širokú škálu pív s rozličnými chuťovými profilmi a charakteristikami, od svetlých ležiakov až po tmavé špeciály.
PD Vlára Nemšová: Posledná bašta slovenského chmeľu
Na slovenskej scéne sa situácia v oblasti pestovania chmeľu vyvíjala dramaticky od vzniku samostatnej republiky. Zatiaľ čo v roku 1993 existovalo na Slovensku impozantných 1300 hektárov chmeľníc obhospodarovaných 34 pestovateľmi, dnes sa tento obraz scvrkol na posledné dve slovenské chmeľnice s rozlohou 37 hektárov, ktoré sa nachádzajú v Nemšovej a sú v správe Poľnohospodárskeho družstva (PD) Vlára Nemšová. Toto družstvo, okrem iných poľnohospodárskych aktivít, sa venuje rastlinnej a živočíšnej výrobe a finálnemu spracovaniu produktov na výmere 1350 hektárov.
Vstup PD Vlára Nemšová do Slovenského združenia výrobcov piva a sladu je významným míľnikom. Združenie, ktoré sa zameriava na podporu pivovarov a sladovní, tak aktuálne reprezentuje kompletne celý sektor výroby piva a jeho surovín - od sladu a chmeľu až po samotnú produkciu piva. Toto združenie združuje malých i veľkých výrobcov piva a sladu na Slovensku, ktorí spolu produkujú 96 % trhu so slovenským pivom, 100 % trhu so slovenským sladom a pokrývajú 100 % domácej produkcie chmeľu. Cieľom združenia je aktívne podporovať výrobcov, ktorí tvoria štvrtý najväčší sektor slovenského potravinárstva.
Výzvy a príležitosti v pestovaní chmeľu
Tohtoročná úroda chmeľu z PD Vlára Nemšová síce zaznamenala objemový pokles o desať až pätnásť percent v porovnaní s minulým rokom, no priniesla so sebou aj nečakanú výhodu v podobe zvýšenej kvality. Hlavnou príčinou nižšieho objemu boli krátke, ale intenzívne horúčavy, ktoré ovplyvnili rast rastlín. Napriek tomu, podľa slov predsedu PD Vlára Branislava Žideka, kvalita chmeľu výrazne stúpla. „Síce nedosahujeme úrody, ktoré sme si naplánovali, ale pozitívom je, že máme alfa-horkosť v chmeli dostatočne vysokú, nad normu. Veríme, že finalizácia a rentabilnosť bude zabezpečená,“ priblížil Židek.
Alfa-horkosť je kľúčová zložka chmeľu, ktorá určuje typickú horkosť piva. Chmeľ z Nemšovej v tomto roku vykazuje takmer dvojnásobný obsah tejto látky v porovnaní s bežnými normami, čo predstavuje významnú výhodu pre pivovary. Táto vyššia koncentrácia alfa kyselín znamená, že na dosiahnutie požadovanej horkosti piva je možné použiť menšie množstvo chmeľu, čo môže viesť k úspore nákladov. Okrem pivovarníctva nachádza chmeľ, pestovaný na špeciálnych visutých konštrukciách, čoraz širšie uplatnenie aj vo farmácii a kozmetickom priemysle.
Podpora štátu a perspektívy rozvoja
Minister pôdohospodárstva Richard Takáč zdôraznil, že Slovensko disponuje výbornými klimatickými podmienkami na pestovanie chmeľu, a vníma ho ako perspektívnu plodinu s potenciálom rastu. „Slovenská republika je z pohľadu poveternostných a klimatických podmienok úplne ideálna na pestovanie chmeľu,“ vyhlásil. Chmeľ je v rámci strategického plánu viazaných platieb najviac podporovanou plodinou, pričom dotácia na hektár predstavuje približne 700 eur. Ministerstvo aktívne hľadá všetky možné spôsoby, ako podporiť a zväčšiť výmery chmeľníc na Slovensku.
Tržby z pestovania chmeľu, v závislosti od stupňa spracovania, sa pohybujú od 14 000 do 20 000 eur na hektár. Ide o mimoriadne výnosnú plodinu, ktorá výrazne prevyšuje zisky z väčšiny tradičných plodín pestovaných na Slovensku. Táto rentabilita, spolu s rastúcim dopytom z rôznych priemyselných odvetví, vytvára priaznivé podmienky pre obnovu a rozvoj chmeľiarstva na Slovensku.
Spolupráca a budúcnosť slovenského piva
Integrácia celého dodávateľského reťazca, od pestovateľov jačmeňa a chmeľu, cez sladovne, až po výrobcov piva, prostredníctvom Slovenského združenia výrobcov piva a sladu, je kľúčová pre zabezpečenie konkurencieschopnosti a ďalšieho rozvoja slovenského pivovarnícko-sladovníckeho sektora. Cieľom je nielen vyrábať kvalitné suroviny, ale aj finalizovať produkty na Slovensku, čím sa podporí domáca ekonomika a vytvoria sa nové pracovné miesta. S rastúcou kvalitou domáceho chmeľu a neustálou snahou o inovácie v oblasti výroby sladu, má slovenské pivo svetlú budúcnosť, ktorá môže konkurovať aj medzinárodným produktom. Príkladom je aj skutočnosť, že do rebríčka 20 najlepších pív na svete sa dostalo aj obľúbené pivo Slovákov, čo potvrdzuje kvalitu a potenciál domácej produkcie.
