Martin, mesto s bohatou históriou varenia piva, sa nachádza na križovatke minulosti a budúcnosti. Kedysi pulzujúci srdcom pivovarníctva, dnes čelí búraniu svojho legendárneho pivovaru Martiner, aby uvoľnil miesto modernému developerskému projektu. Tento článok sa ponorí do bohatej histórie martinského pivovarníctva, preskúma dedičstvo pivovaru Martiner a zároveň sa pozrie na jeho premenu na rozsiahly bytový komplex.
Korene pivovarníctva v Martine
História varenia piva v Turci siaha hlboko do minulosti, až do 17. storočia. Koncom 18. storočia sa v Martine nachádzali až tri pivovary, čo svedčí o významnej pivovarníckej tradícii regiónu. Korene súčasného pivovaru siahajú až do konca 19. storočia. V roku 1893 bola na iniciatívu turčianskeho rodáka Jozefa Capku založená akciová spoločnosť - Turčiansky pivovar, účastinný spolok. Výstavba začala okamžite a už vo februári 1894 bola vykonaná kolaudácia. V apríli toho istého roku bolo vystavené prvé pivo.
Úspechy nového pivovaru na seba nenechali dlho čakať. Už v roku 1895 získalo martinské pivo prvú cenu na Národopisnej výstave v Prahe. V tom čase sa varili tri druhy piva: Kráľovské pivo, Brezniak a Granát. V obchodnom roku 1895-1896 sa vyrobilo 8 000 hl piva. Pivovar však od začiatku čelil problémom s predajom na území Slovenska. Dôvodom bolo jeho časté navštevovanie významnými slovenskými národnými dejateľmi, ako boli Škultéty, Vajanský, Kmeť a Kukučín. Vtedajšie mocenské orgány v tom videli formovanie úsilia Slovákov proti maďarizácii, čo viedlo k hľadaniu odbytíšť v zahraničí. Pivovar úspešne vyvážal pivo dokonca až do Ameriky až do prvej svetovej vojny.
Vypuknutie vojny ochromilo výrobu. V roku 1920 začal pivovar využívať elektrickú energiu na pohon strojov a výrobu chladu. Po vojne, v obchodnom roku 1918-1919, sa v martinskom pivovare vyrábalo len 3 200 hl piva. Už o dva roky neskôr však výstav stúpol na 13 000 hl a v roku 1929 dosiahol 18 000 hl. Ďalší priaznivý vývoj opäť zastavila hospodárska kríza v 30. rokoch. V tomto období sa v pivovare varili známe druhy piva ako Svätomartinské pivo, Martinský Porter a Martinský zdroj. Zaujímavosťou bolo zdravotné 12° pivo Granát, propagované ako bavorská špecialita pre chudokrvných a rekonvalescentov.
Modernizácia a rozvoj v polovici 20. storočia
V rokoch 1939-1943 bola v pivovare nainštalovaná na tú dobu najmodernejšia fľaškovacia linka, ktorá naplnila za hodinu 6000 fliaš. Bolo zakúpené nové zariadenie varne, chladiarenské zariadenie, rozšírené ležiacke pivnice a postavená nová stáčiareň piva do sudov. V jubilejnom roku 1943 bolo vyrobených už 84 000 hl piva. Počas bojov v Slovenskom národnom povstaní sa podarilo zachrániť strojové zariadenia a suroviny, a pivovar neutrpel väčšie škody. Po vojne vyrábal až 35 % všetkého piva na Slovensku.
V roku 1948, v rámci znárodnenia, bola majetková podstata Turčianskeho pivovaru ú.s. predisponovaná na novozaložené Stredoslovenské pivovary n.p. Martin, kde bol pivovar pričlenený ako závod. Výmerom Ministerstva potravinárskeho priemyslu vznikol v roku 1953 Martinský pivovar n.p. Martin. Ďalšia reorganizácia v roku 1958 začlenila pivovar do celoslovenského podniku Pivovary a sladovne n.p. Bratislava ako samostatný závod. V týchto rokoch došlo k podstatnému zvýšeniu výroby, pričom v roku 1957 bol ročný výstav až 231 704 hl piva. Vyrábalo sa 7 %, 10 % a 12 % pivo a od roku 1957 sa začalo variť aj 14 % svetlé pivo Martinský špeciál.
V roku 1960 vznikli Stredoslovenské pivovary n.p. Martin, kde bol martinský pivovar znovu začlenený ako závod. Kapacita pivovaru pre zastarané strojné zariadenie už nestačila, a preto v druhej polovici 60. rokov bola vykonaná rozsiahla rekonštrukcia, ktorá sa však pretiahla až do roku 1974. V priebehu roku 1970 začali v pivovare vyrábať 10 % čierne pivo a 20 % Martinský porter, čím nadviazali na dlhodobú tradíciu výroby tohto piva. Od roku 1974 sa začalo aj s exportom piva do Poľska, neskôr do Maďarska, ZSSR a Rumunska.
Výrobné kapacity v 80. rokoch sa neúmerne preťažovali oproti výrobným možnostiam, čo sa nepriamo prejavilo v kvalite vystavovaných pív. V roku 1983 bolo vyrobených napríklad až 382 689 hl piva (súčasná kapacita pivovaru je 380 000 hl). V roku 1988 sa začalo vyrábať čierne fľaškové pivo Dominik, ktorého výroba však netrvala dlho.
Privatizácia a koniec éry Martineru
V rámci spoločenských zmien patril martinský pivovar od roku 1991 Pivovar, štátny podnik Martin. V júni 1992 ho v rámci privatizácie odkúpil od Fondu národného majetku SR podnikateľ Karol Konárik a stal sa súčasťou KK Company - Pivovary s.r.o. V tomto období došlo k modernizácii fľaškovacej linky. V roku 1993 bola zakúpená linka na pivo balené v plechovkách a bola spustená aj linka na plnenie sudov KEG. Martinské pivo sa začalo znovu uplatňovať aj na zahraničných trhoch a vyvážalo sa do Veľkej Británie, Nemecka, Argentíny, Ruska, USA a ďalších štátov. V roku 1999 vzniká akciová spoločnosť Martiner a.s.
Napriek dlhej a bohatej histórii, éra legendárneho pivovaru Martiner sa chýlila ku koncu. V roku 2003 sa spoločnosť Heineken, ktorá v tom čase pivovar vlastnila, rozhodla ukončiť jeho prevádzku. Bývalý zamestnanec martinského pivovaru pre portál MY Turiec uviedol, že sa ukončeniu výroby nedalo zabrániť. Pivovar v Martine stál 129 rokov.
NEMECKO A JEHO PIVO 🍻 Veľké pivovarníctvo | Celý dokument
Zrod nového pivovaru Martíns a developerský projekt
V roku 2015 vznikol v Martine nový pivovar s názvom Martíns. Tento rodinný pivovar s dlhou tradíciou varenia piva, ktorý by podľa svojej vízie oslávil o 95 rokov 100 rokov od svojho založenia, vznikol ako logická reakcia na neprijateľnú chuťovosť ponúkaných pív v turčianskej metropole Martin. Pivovar Martíns sa zaraďuje medzi najväčšie minipivovary v krajine a stavil na osvedčenú klasiku - ležiak. Základom jeho ponuky je trojica pív tohto druhu. V jeho ponuke nenájdete vrchne kvasené pivá.
Súčasný pivovar Martíns prevzala v roku 2015 rodina Pilková od rodiny Pilko, ktorá investovala do úplne novej technológie, pričom využíva mimoriadne kvalitný martinský vodný zdroj. Kľúčovými surovinami sú slad výhradne vyrobený zo sladovníckeho jačmeňa (bez kukurice, ryže, zemiakového škrobu) a tekuté kvasnice s príchuťou jemne chlebovej zrelosti. Pivá, ktoré ponúka pivovar Martíns, ako napríklad Tmavý ležiak 11° a Svetlý ležiak 12°, sú charakteristické svojou jedinečnou chuťou a arómou, ktorá vychádza z tradičných surovín a martinskej vody.
Medzitým, na pozemku bývalého legendárneho pivovaru Martiner, sa začal realizovať rozsiahly developerský projekt. Budovy takmer 130-ročného pivovaru boli zbúrané, aby uvoľnili miesto pre výstavbu až 248 bytov v deviatich bytových domoch, 30 vilových domov a 21 rodinných domov. Celkové náklady tohto developerského projektu dosahujú až 36 miliónov eur bez DPH. Tento projekt predstavuje radikálnu premenu historického územia na moderné bývanie, čo vyvoláva diskusie o zachovaní priemyselného dedičstva a jeho integrácii do súčasného urbanizmu.
Pivo MARTINS: Chuť s históriou a moderným nádychom
Pivovar Martíns sa pýši tým, že ich pivu MARTINS dodáva nezameniteľnú chuť práve martinská voda v spojení tých najkvalitnejších tradičných surovín ako slad, chmeľ a kvasinky, bez pridania iných látok a prísad. Ich sládkovia starostlivo dohliadajú na proces výroby, čím zabezpečujú vysokú kvalitu piva.
Medzi ich ponuku patria rôzne druhy piva, ktoré sa vyznačujú originálnymi popisnými charakteristikami:
- Tmavý ležiak 11°: Jeho farebný prejav vychádza z jasne uhľovo-čierneho spektra a postupne končí ako uhľovo čierna. Aróma zachytáva počiatočné nežné hvozdenie jačmenných zŕn končiace zúrivým pražením už mierne hysteriózneho sladu, výsledkom čoho je surrealistická dymová aróma.
- Svetlý ležiak 12°: Vo farbe je citeľná vrcholiaca splnitosť agátovej medovice, ktorá sa vo svetle prejaví výrazne jantárovo-eliptickou oblosťou, kde iskrivosť piva vychádza z teplých tónov slnka končiaceho obzorom Sulina.
Pivovar kladie dôraz na kvalitu surovín. Výhradne sa používa sladovnícky jačmeň, bez pridania kukurice, ryže či zemiakového škrobu. Cukor sa rovnako nepridáva. Proces kontroly kvality, aj keď s humorným nádychom, ilustruje ich prístup k výrobe: inštalatér upečie chlieb zo sladovníckeho jačmeňa a nechá ho dozrieť tri dni, sládok si uvarí a vypije čaj z chmeľu a počká 10 minút, a pomocník sládka zje 50 gramov kvasníc. Tieto netradičné "kontroly" podčiarkujú ich dôraz na autenticitu a tradičné metódy, avšak v skutočnosti ide o metaforický popis starostlivého prístupu k výrobe.
Pivovar Martíns, hoci vznikol v roku 2015, nesie v sebe ducha dlhoročnej tradície martinského pivovarníctva, pričom nadväzuje na odkaz svojich predchodcov a zároveň prináša moderný prístup k výrobe piva. Svoju kapacitou sa zaraďuje medzi najväčšie minipivovary v krajine a ponúka pivo pre všetkých milovníkov dobrého a kvalitného piva.
Pivovar Martíns je ľahko dostupný verejnou dopravou. Linky 07, 10, 12, 15, 20, 21, 22, 23, 24, 27, 55 stoja na zastávke Košúty, odkiaľ je to k pivovaru už len 5 minút chôdze.
Pivovar Martíns, aj keď je relatívne nový, má ambíciu stať sa významným hráčom na slovenskej pivnej scéne, pričom sa opiera o bohatú históriu a tradíciu martinského pivovarníctva. Jeho vznik predstavuje pokračovanie odkazu pivovarov, ktoré v Martine stáli po stáročia, a zároveň prináša novú energiu a inovácie do tohto odvetvia. Zatiaľ čo developerský projekt na mieste starého pivovaru symbolizuje koniec jednej éry, vznik nového pivovaru Martíns naznačuje, že tradícia varenia piva v Martine bude naďalej žiť.