Cukornatosť ovocia: Od najnižšej po najvyššiu a jej význam pri výrobe destilátov

Ovocie je neodmysliteľnou súčasťou našej stravy a jeho chuť a kvalita sú ovplyvnené mnohými faktormi. Jedným z najdôležitejších je slnečné žiarenie, ktoré zohráva kľúčovú úlohu pri tvorbe cukrov v ovocí. Cukornatosť ovocia je pritom zásadná nielen pre jeho chuť, ale aj pre následné spracovanie, napríklad pri výrobe destilátov. V tomto článku sa pozrieme na to, ako slnko ovplyvňuje cukornatosť ovocia a aký to má dopad na proces kvasenia a výrobu kvalitných destilátov, pričom sa zameriame na ovocie zoradené podľa obsahu cukru od najnižšieho po najvyšší.

Slnko a fotosyntéza: Základ cukornatosti ovocia

Slnečné žiarenie je hlavným zdrojom energie pre rastliny, vrátane ovocných stromov a kríkov. Prostredníctvom fotosyntézy, procesu, pri ktorom rastliny využívajú slnečné svetlo, vodu a oxid uhličitý na výrobu glukózy (cukru) a kyslíka, sa vytvára základ pre cukornatosť ovocia. Intenzita slnečného žiarenia priamo ovplyvňuje rýchlosť a efektivitu fotosyntézy. Čím viac slnečného svetla rastlina dostane, tým viac cukru dokáže vyrobiť. Tento proces je kľúčový pre dozrievanie plodov a dosiahnutie ich plnej sladkosti.

Vplyv počasia na cukornatosť

Počasie má zásadný vplyv na proces dozrievania ovocia a jeho cukornatosť. Dostatok slnečných dní počas vegetačného obdobia zabezpečuje vyššiu produkciu cukrov v ovocí. Napríklad, "Slnečné až horúce počasie v tomto roku na dolnom Zemplíne bolo prajné pre výrobu ovocných destilátov. Tento rok bol veľmi dobrý, mal veľa slnečných dní, ovocie dozrelo na vysoký stupeň cukornatosti. Napríklad jablká pri neskorých zberoch dosahovali 14 stupňov, dule takisto," hovorí majiteľ pestovateľskej pálenice vo Veľkej Tŕni. Naopak, obdobia s nadmernými zrážkami a nedostatkom slnka môžu viesť k nižšej cukornatosti a vodnatejšiemu ovociu. Ján Kristín z Bolešova uvádza, že keď na jeseň ovocie potrebovalo slnko na dozrievanie, častejšie pršalo, preto má menej cukornatosti.

Leto so sebou prináša nielen očakávané dozrievanie ovocia, ale aj náročné podmienky pre ovocné stromy. Intenzívne slnečné žiarenie, extrémne teploty, výkyvy počasia či prívalové dažde predstavujú rizikové faktory, ktoré môžu negatívne ovplyvniť zdravotný stav rastlín aj kvalitu úrody. Jedným z hlavných stresových faktorov pre ovocné stromy je vysoká teplota a priame slnečné žiarenie. To spôsobuje znižovanie intenzity fotosyntézy, zmenšovanie prírastkov a celkové spomalenie vegetatívneho rastu, keď sa rastlina snaží aj zatvorením prieduchov brániť pred nadmerným výparom. Ešte závažnejší je však vplyv na samotné plody, ktoré môžu utrpieť úpal. Aby sme tomu predišli, je nevyhnutné zabezpečiť dostatočné tienenie a minimalizovať rezy, ktoré odhaľujú plody priamemu slnku. K základným preventívnym opatreniam patrí závlaha. Rastlina, ktorá má dostatok vody a nie je vystavená stresu, dokáže tieto extrémy zvládať omnoho lepšie. Pomôcť môžu aj prípravky ako kaolín, ktorý sa osvedčil najmä pri pestovaní jabĺk, kde je slnečný úpal najvýraznejší. Účinné je takisto nastielanie pôdy prírodnými materiálmi, ktoré pomáhajú v pôde udržať vlhkosť.

Stromy v takýchto podmienkach znižujú intenzitu fotosyntézy, obmedzujú rast a vývoj plodov. Keď sa rastlina dostane do stresu, uzatvára prieduchy na listoch, čím síce znižuje straty vody, no zároveň brzdí príjem oxidu uhličitého, nevyhnutného pre fotosyntézu. Výsledkom je stagnácia rastu a slabší vývoj ovocia. Ešte horšie je, keď priamo na plody dopadá ostré slnko, spôsobuje takzvaný úpal alebo spálenie plodov. Poškodené jablká alebo hrušky majú najskôr bledé miesta, ktoré neskôr hnednú a dužina pod šupkou mäkne. Najcitlivejšie na úpal plodov sú jablone. Aby ste predišli poškodeniu jabĺk, je potrebné dbať na kvalitnú starostlivosť o stromy počas celého roka, nech strom netrpí stresom z nedostatku živín či vlahy.

Takéto plody sú náchylnejšie na hnilobu a majú zníženú skladovateľnosť. Aby ste predišli týmto problémom a ochránili plody pred slnečným úpalom, je dôležité prijať niekoľko preventívnych opatrení. Tienenie plodov je jedným z najúčinnejších spôsobov, ako znížiť negatívny vplyv extrémneho slnečného žiarenia. Môžete využiť prirodzené tienenie stromov ponechaním časti listov alebo miernym zrezaním koruny, aby sa plody chránili pred priamym slnkom, no zároveň zostali dostatočne osvetlené. V prípade intenzívneho slnka a v extrémnych podmienkach je možné na slnečnú stranu koruny natiahnuť tieniace siete alebo netkanú textíliu, ktoré efektívne znižujú intenzitu slnečného žiarenia.

Aby ste týmto poškodeniam predišli, mali by ste sa zamerať na prevenciu. K najúčinnejším opatreniam patrí dostatočná závlaha a pravidelný, nie príliš radikálny rez. Stromy s dobrou vitalitou zvládajú stres z horúčav oveľa lepšie. Rez by mal byť vedený tak, aby do koruny vnikalo svetlo, ale zároveň nedošlo k odkrytiu plodov priamemu slnku. Na ochranu plodov možno použiť kaolín, ktorý sa nanáša formou postreku. Tento biely ílovitý prášok vytvára na povrchu plodov reflexnú vrstvu, ktorá odráža slnečné lúče. Najviac sa osvedčil pri jabloniach, kde je riziko úpalu najvyššie. Ďalšou účinnou technikou je nastielanie pôdy, napríklad slamou, čo pomáha udržať vlhkosť, obmedzuje prehrievanie koreňovej zóny a znižuje výpar vody z pôdy.

Správny režim zavlažovania je v čase extrémnych horúčav mimoriadne dôležitý. Častou chybou je, že záhradkári zalievajú stromy len sporadicky, zato veľkými dávkami vody. Táto voda však zvyčajne pretečie mimo koreňovej zóny a strom z nej veľa nezíska. Efektívnejšie je častejšie zavlažovanie v menších dávkach, aby bola pôda v okolí koreňov trvalo mierne vlhká. Dôležitý je aj typ pôdy, piesočnaté pôdy rýchlo presychajú a vyžadujú častejšiu zálievku, zatiaľ čo ťažšie ílovité pôdy zadržiavajú vlhkosť dlhšie, preto stačí zalievať hlbšie, no menej často. Ideálne je zavlažovať večer alebo skoro ráno, keď je výpar najnižší.

Niektoré odrody ovocných stromov sú prirodzene odolnejšie proti suchu či vysokým teplotám. Napriek tomu neexistuje univerzálny zoznam „suchovzdorných“ odrôd - veľa závisí od konkrétnych pôdnych a klimatických podmienok v danej oblasti. To, čo funguje v južných vinohradníckych oblastiach, nemusí byť vhodné do severnejších oblastí s ťažšími pôdami. Odporúčame preto vyberať odrody overené v konkrétnom regióne. Dôležitý je aj správny výber miesta výsadby. Je dôležité vybrať slnečné stanovište, ktoré je chránené pred silným vetrom. Stromy aj plody tu majú dostatok svetla, ktoré je nevyhnutné pre fotosyntézu a kvalitný vývoj plodov. Správne vedený rez s cieľom zabrániť úpalu a vhodná nástielka vytvárajú optimálne podmienky pre rast a vývoj plodov bez nadmerného stresu spôsobeného vysokými teplotami.

Cukornatosť ovocia: Od najnižšej po najvyššiu

Obsah cukru v ovocí sa líši v závislosti od druhu, odrody, zrelosti a podmienok pestovania. Pre výrobu destilátov je dôležité poznať orientačný obsah cukru v rôznych druhoch ovocia, aby bolo možné odhadnúť potenciálnu výťažnosť alkoholu. Následné meranie pomocou refraktometra alebo muštomeru poskytne presnejšie údaje o aktuálnom stave kvasu.

Tu je orientačný zoznam ovocia zoradeného podľa priemernej cukornatosti od najnižšej po najvyššiu:

• Citrusové plody (citróny, limetky): Obsahujú nízke množstvo cukru a sú skôr kyslé.
• Ríbezle (červené, čierne): Majú osviežujúcu kyslosť s miernym obsahom cukru.
• Jahody: Sladkosť jahôd je stredná, závisí od odrody a dozretia.
• Maliny: Podobne ako jahody, ich sladkosť kolíše, ale celkovo patria k ovociu s nižším až stredným obsahom cukru.
• Čerešne (kyslejšie odrody): Kyslejšie odrody čerešní majú menej cukru ako sladké.
• Čerešne (sladké odrody): Sladké odrody čerešní už majú výraznejší obsah cukru.
• Marhule: Marhule patria k ovociu so stredným až vyšším obsahom cukru.
• Ostružiny: Ich sladkosť je mierna, často s výraznou kyslastou stopou.
• Čučoriedky: Obsahujú stredné množstvo cukru, s jemne sladkokyslou chuťou.
• Slivky: Cukornatosť sliviek je vysoká, najmä pri prezretých plodoch.
• Hrušky: Hrušky, najmä zrelé, dosahujú vysoký obsah cukru.
• Jablká: Jablká majú široké spektrum cukornatosti, ale zrelé odrody môžu dosahovať až 14 °Bx.
• Dule: Dule sú známe svojou vysokou cukornatosťou, podobne ako prezreté jablká.
• Hrozno: Hrozno je ovocie s najvyšším obsahom cukru, čo je ideálne pre výrobu vína a destilátov. V závislosti od odrody a dozretia môže dosahovať veľmi vysoké hodnoty.
• Mirabelky: Mirabelky, malé slivky, majú často vysoký obsah cukru.

Je dôležité si uvedomiť, že tieto hodnoty sú orientačné. Napríklad, "Šípkový kvas" môže mať po pridaní cukru a vody vysokú výťažnosť, ale základná cukornatosť šípok je nižšia. Podobne, "Hroznový kvas" má prirodzene vysoký obsah cukru, ale aj tu sa môže pridávať cukor pre zvýšenie výťažnosti.

Kvasenie: Premena cukru na alkohol

Kvasenie je proces, pri ktorom kvasinky premieňajú cukry obsiahnuté v ovocí na alkohol a oxid uhličitý. Tento proces je základom pre výrobu alkoholických nápojov, ako je víno, pivo a destiláty. Cukornatosť ovocia priamo ovplyvňuje množstvo alkoholu, ktoré sa dá získať kvasením.

Faktory ovplyvňujúce kvasenie:

• Teplota: Kvalitné destiláty sa pripravujú pri teplote 16-20 °C. Ak je teplota nižšia, kvasenie sa môže zastaviť a naopak, ak je teplota vyššia, dochádza k únikom alkoholu a jeho vyparovaniu.
• Kvasinky: Kvasinky sú mikroorganizmy, ktoré premieňajú cukry na alkohol. Existujú rôzne druhy kvasiniek, ktoré sa líšia svojou účinnosťou a produkciou vedľajších produktov, ktoré ovplyvňujú chuť a arómu destilátu.
• Čistota: Čistota kvasu je veľmi dôležitá pre úspešné kvasenie. Kontaminácia kvasu plesňami alebo baktériami môže viesť k nežiaducim chutiam a vôňam v konečnom produkte. "Špinavé ovocie je potrebné od hliny a nečistôt umyť."
• Prístup vzduchu: Počas kvasenia je dôležité zamedziť prístupu vzduchu do kvasu, aby sa zabránilo rastu nežiaducich mikroorganizmov. Unikajúci CO2 vynáša na povrch časť pevného ovocia tzv. „koláč“ , ktorý chráni kvas pred zbytočnými únikmi etanolu a tepla a zamedzuje prístupu vzduchu do kvasu.

Etapy kvasenia:

Samotné kvasenie má niekoľko etáp: rozkvasenie, búrlivé kvasenie a dokvášanie. Dôležité je vedieť, že kvasenie je ukončené vtedy, keď sa spotrebuje všetok dostupný cukor. Pre bežných pestovateľov je dostačujúcim indikátorom ukončenia procesu kvasenia začatie prepadania „koláča“. "Celú dobu kvasenia kontrolujeme, z dôvodu jeho usmernenia, nakoľko samotné kvasenie musí byť riadené."

Meranie cukornatosti a pripravenosti kvasu

Pre úspešnú výrobu destilátov je nevyhnutné poznať obsah cukru v ovocí a následne v kvase. Na meranie sa používajú špeciálne prístroje ako refraktometer alebo muštomer.

Refraktometer:

Refraktometer je jednoduchý a presný prístroj, ktorý meria obsah rozpustených cukrov v kvase alebo mušte na základe lomu svetla. Vďaka nemu vieš rýchlo určiť, aký je aktuálny stav kvasenia a koľko cukru zostáva ešte premeniť na alkohol. Princíp refraktometra je založený na tom, že rôzne látky lámu svetlo odlišne. Cukor zvyšuje hustotu roztoku, a tým mení uhol lomu svetla. Refraktometer to prepočíta na hodnoty, ktoré sa bežne uvádzajú ako:

• °Bx (Brix): percentuálny obsah cukru v roztoku.
• °NM (Oechsle) alebo °KMW (Klosterneuburger Mostwaage): iné používané stupnice, často vo vinárstve.

"Pred samotným pálením nutné vedieť, koľko percent cukru obsahuje kvas. Ako už možno z nášho webu viete, refraktometer je optický prístroj, ktorý funguje na princípe indexu lomu svetla. Ku svojej práci teda nevyhnutne nepotrebuje žiadnu elektroniku (s výnimkou digitálnych refraktomerov), len veľmi presnú stupnicu, ktorú môžete vidieť pri pohľade do hľadáčika prístroja."

Problémom sa však pri optickom meraní zdá byť podiel necukrovej zložky, ktorá zistenie obsahu cukru komplikuje. Pritom množstvo čistej sacharózy v kvase je dôležitým indikátorom pripravenosti kvasu na vypálenie. Táto hodnota by totiž nemala klesnúť pod jedno percento. V opačnom prípade hrozí, že vám kvas zoctovatie a môžete ho vyliať. V takom prípade je to škoda surovín, vášho času a energie. Lenže čo s tými necukrovými látkami? Výhodou je, že tie už niekto zmeral pred nami. Ich množstvo sa líši podľa druhu ovocia. Odpočet necukrovej zložky urobíte tak, že z hodnoty nameranej refraktometrom (s jednotkami brix) - napr. 4,5 % brix pri kvase z jabĺk, musíte odpočítať 3 %. Podľa vyššie uvedenej tabuľky totiž v jablčnom kvase pripadajú 3 % na necukrové látky. Napriek tomu, že je cena refraktometra v porovnaní s cenou muštomeru mierne vyššia, výhodou je, že nameranú hodnotu vidíte okamžite (stačí len odčítať prímesi“ podľa typu ovocia) a okrem toho na jedno meranie potrebujete len pár kvapiek.

Postup merania kvasu refraktometrom:

1. Príprava prístroja: Pred prvým meraním ho nakalibruj destilovanou vodou. Na optické sklíčko nakvapkaj kvapku vody, zatvor kryt a nastav ukazovateľ na hodnotu „0“.
2. Odber vzorky: Zober malé množstvo kvasu alebo muštu, ideálne z hĺbky, nie z povrchu. Odstráň prípadné pevné čiastočky, aby nerušili meranie.
3. Meranie: Na sklíčko refraktometra nakvapkaj 1-2 kvapky kvasa. Zatvor kryt, aby sa kvapalina rovnomerne rozprestrela. Namier refraktometer proti svetlu a cez okulár odčítaj hodnotu na stupnici.
4. Vyhodnotenie výsledku: Na začiatku kvasenia (čerstvý mušt/kvas) bývajú hodnoty 18-24 °Bx. Ako kvasenie postupuje, hodnota sa znižuje, pretože cukor sa premieňa na alkohol. Pri nulovej alebo veľmi nízkej hodnote už je väčšina cukru prekvasená.

*Poznámka k presnosti pri prebiehajúcom kvasení: Pri fermentujúcom kvase sa refraktometer môže mierne skresľovať, pretože prítomnosť alkoholu ovplyvňuje lom svetla. Pre presnejšie výsledky sa používajú korekčné tabuľky alebo online kalkulačky, ktoré zohľadňujú obsah alkoholu a upravia odčítanú hodnotu.

Muštomer:

Muštomer (tiež známy ako sacharimeter alebo hydrometer) je prístroj, ktorý meria hustotu kvapaliny. Vzhľadom na to, že cukor zvyšuje hustotu vody, muštomer dokáže nepriamo určiť obsah cukru v ovocnej šťave alebo kvase. "V princípe sa jedná o sklenený plavák pozdĺžneho tvaru s definovanou hmotnosťou fungujúci na základe Archimedovho zákona. V kvapalinách s vyššou mernou hmotnosťou (koncentrovaný roztok cukru) sa muštomer potápa menej hlboko ako napríklad v kvapalinách blížiacich sa mernou hmotnosťou vode (zriedená ovocná šťava)."

Pre správnosť merania je tiež dôležitá teplota meraného roztoku. Každý aerometer je kalibrovaný na tzv. Referenčnú teplotu (spravidla uvedená na muštomere, väčšinou 15, 20 alebo 25 ° C), pri ktorej hodnota odčítaná na stupnici zodpovedá skutočnosti. Presné muštomery sú navyše vybavené korekčnou stupnicou pre rôzne teploty.

Výroba destilátov: Od kvasu po pálenku

Výroba destilátov je proces, pri ktorom sa alkohol získaný kvasením koncentruje destiláciou. Destilácia je proces, pri ktorom sa kvapalina zahrieva a pary sa následne ochladzujú a kondenzujú, čím sa oddeľujú jednotlivé zložky kvapaliny na základe ich bodu varu. V prípade výroby destilátov sa oddeľuje alkohol od vody a ďalších prchavých látok.

Cukornatosť ovocia má priamy vplyv na kvalitu destilátu. Ovocie s vyššou cukornatosťou poskytuje viac alkoholu, čo vedie k vyššej výťažnosti destilátu. Okrem toho vyššia cukornatosť prispieva k bohatšej a komplexnejšej chuti destilátu. "Nevyhnutné pre dobrú pálenku je dozreté až prezreté ovocie, nasleduje príprava správneho kvasu. To je základ, aby ten kvasný proces dokonale prebehol, nezostal tam zvyškový cukor, aby bol dozretý. Potom sa môže páliť a podľa toho je aj liehovitosť destilátov."

Proces destilácie sa vykonáva v špeciálnych zariadeniach, tzv. páleniciach. V pálenici sa kvas zahrieva v destilačnom kotli a pary alkoholu sa odvádzajú do chladiča, kde sa ochladzujú a kondenzujú na kvapalný destilát. Počas destilácie sa oddeľujú tri frakcie: úkvap, stred a dokvap. Úkvap obsahuje najľahšie prchavé látky, vrátane metanolu, ktorý je pre zdravie škodlivý a musí sa likvidovať. Stred je najkvalitnejšia frakcia, ktorá sa používa na výrobu destilátu. "Podľa neho každá je dobrá, keď je dobre urobená, keď má dobrý kvas. Z hľadiska tradícií sa u nás považuje za najlepšiu slivovica. Je to pravda z dôvodu, že má takú typickú arómu."

Faktory ovplyvňujúce kvalitu destilátu:

• Kvalita kvasu: Kvalita kvasu je základom pre kvalitný destilát. Kvas musí byť čistý, bez plesní a baktérií, a musí obsahovať dostatok kvasiniek. "Pri nekvalitnom kvase nie je ani pokroková technológia zárukou kvalitného destilátu."
• Skúsenosti páleničiara: Skúsený páleničiar dokáže správne nastaviť proces destilácie a oddeliť kvalitné frakcie od nežiaducich. "Jedna vec sú teoretické vedomosti, prečítanie obrovského množstva literatúry, starej literatúry, ktorá pojednáva o týchto veciach, a samozrejme skúsenosti, ktoré človek nadobudne jedine prácou a poctivým prístupom k tejto problematike."
• Zariadenie pálenice: Kvalitné zariadenie pálenice zabezpečuje efektívnu destiláciu a minimalizuje straty alkoholu.
• Zrenie destilátu: Zrenie destilátu v drevených sudoch môže výrazne zlepšiť jeho chuť a arómu.

Na Slovensku má výroba destilátov dlhú tradíciu. Súkromné pálenice, ktoré začali vznikať po roku 1989, sú prísne evidované, kontrolované a zaručujúce čistosť hotového produktu. Ľudská ruka do procesu výroby pálenky prakticky zasiahnuť nemôže, všetko je zablokované kontrolnými orgánmi. Hlavne Colný úrad túto komoditu ostro sleduje. Každá domácnosť môže u nás podľa zákona z pálenice dostať za výrobné obdobie 30 litrov liehu. To je 60 litrov 50-stupňovej alebo sa hovorí aj 50-percentnej pálenky.

Ovocie a zdravie: Cukor nie je vždy nepriateľ

Ovocie je neoddeliteľnou súčasťou zdravej a racionálnej výživy. Je bohaté na sacharidy, vlákninu, draslík, vitamíny a zdravie chrániace fytochemikálie. Nielenže vás zásobí vitamínmi, ale ešte vás pri vhodnom konzumovaní aj odbremení od prebytočných kilečiek. Ovocie je pre zdravé telo dôležitými látkami doslova nabité. Nájdete v ňom vitamíny, minerály, stopové prvky, enzýmy a vlákninu. Obsahuje aj veľa vody, takže Vášmu telu pomôže zvýšiť aj príjem tekutín.

Lenže pozor! Ak budete jesť výlučne ovocie, a navyše aj dlhodobo, môžu sa vám však ovocné cukry zrazu premieňať na tuky. K nižšej váhe to nepovedie. Preto jedzte ovocie v určitých intervaloch a rozhodne ho kombinujte s inou, neovocnou stravou. Ak nemôžete zohnať svoje obľúbené ovocie čerstvé, siahnite po mrazenom. Naopak, sušené ovocie a kompóty nie sú najvhodnejšie, práve kvôli vysokému obsahu cukru.

Zatiaľ, čo niektoré druhy ovocia môžu mať vysoký obsah cukru, ak ste aktívni a zdraví, nemusíte mať obavy z množstva fruktózy (ovocného cukru). Ovocie má určité zdravotné výhody, ktoré prevážia nad obsahom cukru v ňom. Ale všetky plody nie sú rovnaké v obsahu cukru. Fruktóza (ovocný cukor) má však najnižší glykemický index (GI = 19) zo všetkých prírodných cukrov a odporúča sa užívať aj u diabetikov kvôli jeho malému vplyvu na hladinu glukózy v krvi. Pre porovnanie, obyčajný stolný cukor (sacharóza) má GI = 65 a med má GI = 55!

Vzhľadom na možnosť, že nadmerná konzumácia fruktózy má vplyv na niektoré ochorenia, vrátane metabolického syndrómu a inzulínovej rezistencie, produkty s vysokým obsahom fruktózy preto môžu ľudí rovnako odradiť. Ak máte podozrenie alebo ste v ohrození ochorieť na diabetes, mali by ste si sledovať príjem ovocia, pretože jeho nadmerná konzumácia môže viesť k vysokej hladine cukru v krvi.

Zvyknete si ovocie pred konzumáciou ošúpať? Povrchová vrstva týchto chutných plodov aj zeleniny však skrýva bohaté zásoby zdravých látok. V prípade, že sa môže jesť plod so šupkou, jej odstránenie vám zbytočne zaberie čas. Stačí šupku dobre poumývať. Najviac vitamínov a minerálnych látok sa nachádza v takom jabĺčku hneď pod šupkou. Čo to znamená? Že keď jablko ošúpete, stratíte skoro polovicu antioxidantov, vlákniny, draslíka. Najviac vitamínu C sa nachádza práve v šupke a netýka sa to iba jabĺk, ale aj hrušiek. Preto je jednoznačné, že pred nádorovými a srdcovo-cievnymi chorobami najúčinnejšie chráni práve jablko v šupke. Ovocie by sa preto nemalo drhnúť. Medzi takéto dobroty patria ošúpané zemiaky alebo mrkva. Nie je to však úplná pravda. Ak si kúpite napr. už ostrúhané zemiaky v obchode, sú drahšie, ale aj rizikovejšie. Také zemiaky, ktoré sú už nachystané na predaj ošúpané, nemajú nijaký prirodzený ochranný obal, ktorý by ich chránil pred baktériami. Mrkva obsahuje až 80% užitočných látok v tenkej vonkajšej vrstve. Preto by sme ju nemali šúpať, ale jemne oškriabať a očistiť od zeme obyčajnou kefkou na zuby. Podobný prípad sú aj uhorky. Vitamíny a minerály sa nachádzajú tesne pod šupkou. Citrusové plody v sebe skrývajú dokonca éterické oleje. Používajú sa ako prísada na pečenie do koláčov a slúžia aj ako korenie. Keď sa už rozhodnete, že si ovocie olúpete, ponechajte na ňom bielu vrstvu, ktorá sa nachádza hneď pod šupkou. Aj keď je na chuť trochu trpkejšia. V šupke plodov nájdeme minerály a látky, ktoré brzdia procesy starnutia a znižujú riziko vzniku mnohých civilizačných chorôb. Samozrejme, dôležité je správne sa stravovať!

tags: #cukornatost #ovocia #zoradena #od #najnizsej #po