Pivovar Poprad: Minulosť, súčasnosť a (ne)istá budúcnosť

Slovensko má dlhoročnú tradíciu varenia piva, ktorá siaha hlboko do minulosti. Avšak, po roku 1989 prešiel priemyselný pivovarnícky sektor na Slovensku výraznými zmenami. Mnohé z kedysi prosperujúcich pivovarov zanikli, ďalšie sa stali súčasťou nadnárodných koncernov, pričom sa často menila ich identita a produkcia sa unifikovala. V tomto kontexte sa pozrieme na situáciu v Pivovare Poprad, ktorý v posledných rokoch čelil vážnym výzvam a jeho budúcnosť zostáva neistá.

Historické okno do slovenského pivovarníctva

Pred rokom 1989 bolo na Slovensku pomerne stabilné množstvo priemyselných pivovarov. Podľa dostupných grafov sa ich počet pohyboval v rozmedzí 13 až 16. V roku 1950 varilo pivo 12 priemyselných pivovarov, v roku 1960 to bolo 14, v roku 1970 tiež 14, v roku 1980 dokonca 16 a v roku 1990 sa počet mierne znížil na 15. Nasledujúce desaťročie prinieslo postupný pokles. V roku 2000 fungovalo ešte 13 pivovarov, v roku 2007 ich počet klesol na 8 a v roku 2008 už len na 7. Do roku 2008 bol ešte započítaný Poprad, no nemecký pivovar v tom čase nebol do štatistík zahrnutý.

Tento pokles odráža širšie ekonomické a spoločenské zmeny po rozdelení Československa. Privatizácia, vstup zahraničného kapitálu a snaha o zefektívnenie výroby viedli k tomu, že menšie a menej konkurencieschopné pivovary postupne zanikali. Mnohé z nich mali silné lokálne značky, ktoré boli nahradené unifikovanými "Eurobeermi" produkovanými nadnárodnými gigantmi. Tento trend sa nevyhol ani Pivovaru Šariš, ktorý patrí pod krídla spoločnosti SABMiller. Pivovary ako Šariš a Topoľčany, ktoré boli akvizíciou SABMilleru, sa vyznačujú práve veľkou unifikovanosťou svojich produktov.

Mapa Slovenska s vyznačenými historickými pivovarmi

Pivovar Poprad: Kríza a nádej na obnovu

Pivovar v Poprade sa v istom stave "klinickej smrti" nachádza od konca roka 2007. Vtedy prerušil svoju výrobu kvôli rekonštrukcii. Podobný osud postihol aj pivovar Podhájska. V prípade Popradu sa pivo zatiaľ varí v obmedzenom sortimente v niektorom z poľských pivovarov.

Pôvodne sa v Poprade varilo pivo značiek ako Popper a Palatín, ktoré boli podľa viacerých zdrojov a svedectiev návštevníkov "veľmi dobré" a získali si aj viacero ocenení. Skepticizmus ohľadom obnovenia výroby v Poprade je však v súčasnosti pomerne rozšírený. Dôvodom je zrejme dlhodobé prerušenie prevádzky a nejasná budúcnosť vlastníckych vzťahov či strategického smerovania.

Situácia v Poprade nie je ojedinelá. Viaceré slovenské priemyselné pivovary ukončili svoju činnosť. Napríklad pivovar Stein v Bratislave, kedysi známy kvalitným pivom, je dnes minulosťou. Jeho produkcia sa po rozdelení spoločného štátu výrazne ovplyvnila a väčšina produkcie (až 70% zo 100 tis. hl ročne) smerovala na Ukrajinu. Po uzatvorení bratislavského pivovaru sa značka Stein varí v pivovare Vyhne.

Steiger Vyhne: Zahraničný kapitál a kolísavá kvalita

Pivovar Steiger vo Vyhniach, pôvodne vlastnený slovenským kapitálom, zaznamenal vstup zahraničného kapitálu. Do pivovaru vstúpila anglická firma Endemit spolu s českou pivovarníckou skupinou PMS Přerov. V súčasnosti pivovar varí aj pivo značky Stein, čím čiastočne prebral štafetu po uzatvorenom bratislavskom pivovare. Kvalitu piva Steiger však niektorí hodnotia ako "veľmi kývavú", od špičkovej až po "veľmi podivnú". V pivovare sa produkujú značky Steiger, Hell, Sitňan, Kachelman a licenčne Stein a Grošák.

Hurbanovo: Úspešný Deň otvorených dverí a podpora komunity

Na druhej strane spektra stojí Pivovar Hurbanovo, ktorý je súčasťou koncernu HEINEKEN Slovensko. Tento pivovar úspešne zorganizoval Deň otvorených dverí, ktorý prilákal 1200 návštevníkov. Podujatie ponúklo prehliadky výrobného procesu, kde skúsení pivovarníci vysvetľovali každý krok varenia piva. Návštevníci mali možnosť nahliadnuť za brány pivovaru a dozvedieť sa viac o výrobe svojho obľúbeného nápoja.

Ilustrácia procesu výroby piva

Program bol obohatený o vystúpenia miestnych umelcov, bubnový workshop, tanečnú show a aktivity pre najmenších, vrátane divadielka a kúzelníka. Pouličná estráda MORKADELLA zabezpečila veselú atmosféru. Pivovar tiež ponúkol možnosť vytvoriť si zábavné fotografie vo fotobúdke. Deň otvorených dverí v Hurbanove bol ukážkou úspešného podujatia, ktoré spojilo zábavu, pivo a nezabudnuteľné zážitky.

Pivovar Hurbanovo sa tiež aktívne podieľa na podpore lokálnej komunity prostredníctvom grantového programu. Tento program umožňuje miestnym ľuďom realizovať svoje nápady a projekty, čo je príkladom úspešnej spolupráce medzi súkromným sektorom a komunitou. HEINEKEN Slovensko je zároveň významným zamestnávateľom v regióne.

Pivovar Šariš: Odolnosť voči kríze a snaha o uhlíkovú neutralitu

Pivovar Šariš, so sídlom vo Veľkom Šariši, ukázal pozoruhodnú odolnosť počas roka 2020, ktorý bol napriek pandémii koronavírusu tretím najlepším v histórii z hľadiska uvareného objemu piva. Kríza sa vo výrobe neprejavila a podarilo sa udržať všetkých zamestnancov. Pivovar fungoval v celodennej prevádzke 24 hodín denne, sedem dní v týždni, s výnimkou technologických prestávok.

V jednej várke, ktorá trvá osem až desať hodín, pivovar vyprodukuje zvyčajne 600 hektolitrov piva. Za 24 hodín dokáže navariť maximálne desať várok, čo predstavuje 6 000 hektolitrov piva. Obchodný riaditeľ Martin Grygařík zdôraznil, že pivovar dokázal rýchlo reagovať na obmedzenia v HoReCa sektore a predaji čapovaného piva, pričom plynule prešiel na stáčanie do prenosných obalov.

Prioritou v roku 2020 bola aj ochrana zdravia a udržanie zamestnanosti. Z vyše 300 zamestnancov nikto nebol prepustený ani neznížené platy. Zamestnancom boli vyplatené dohodnuté bonusy a tí v prvej línii získali príspevok nad rámec kolektívnej zmluvy. Táto zmluva platí od 1. januára 2020 do 31. decembra 2021.

historie piva 1

Pivovar Šariš sa tiež snaží o uhlíkovú neutralitu. Znižuje spotrebu energie na výrobu piva, pričom za posledných šesť rokov ide o takmer 20-percentný pokles. V oblasti spotreby vody dosiahol pivovar v roku 2020 hodnotu 2,77 hektolitra vody na hektoliter piva, s cieľom dostať sa do roku 2030 na úroveň 2,75.

Pivovar pokračoval aj v grantovom projekte "Šariš ľuďom", v rámci ktorého rozdelil 32-tisíc eur pre 11 víťazných projektov. Príspevky boli zamerané na podporu turizmu, obnovu komunitného života, pamiatok, slovenského folklóru a symbolov Prešovského kraja.

Pandémia však po 23 rokoch neumožnila pivovaru zorganizovať tradičný Deň otvorených dverí, ktorý v roku 2019 navštívilo 16-tisíc ľudí. Pivovar Šariš zamestnáva viac ako 300 ľudí. V apríli 2019 uviedol do prevádzky modernizovanú plechovkovú linku za 2,1 milióna eur, čím sa kapacita zvýšila o tretinu na 22-tisíc hektolitrov týždenne. Inováciou prešli aj linky na stáčanie fliaš a nová filtračná linka. Celková investícia predstavovala 4,4 milióna eur.

Realita slovenského pivovarníctva: Smutná bilancia

Celkovo sa situácia na slovenskej priemyselnej pivovarníckej scéne javí ako "viac ako smutná". Charakterizuje ju prakticky nulová možnosť výberu, fádnosť chutí a značiek, a posilňovanie gigantov na úkor menších pivovarov. Táto realita je predmetom diskusie medzi pivármi, ktorí si uvedomujú rozdiel medzi skutočným pivárom a bežným konzumentom, ktorému je jedno, čo pije, pokiaľ sa "hlava točí".

Budúcnosť slovenského pivovarníctva, najmä v kontexte priemyselných pivovarov, zostáva neistá. Zatiaľ čo niektoré veľké pivovary ako Šariš a Hurbanovo demonštrujú schopnosť adaptácie a snahu o spoločenskú zodpovednosť, osud iných, ako napríklad Pivovar Poprad, je stále zahalený tajomstvom. Nádej na oživenie tradičných značiek a diverzifikáciu trhu sa tak v súčasnosti upiera skôr k rozvíjajúcej sa scéne minipivovarov, aj keď ani tu nie sú ilúzie na mieste.

Články v časopise Pivné Hobby z rokov 2011 až 2016 naznačujú, že situácia v minipivovaroch nebola vždy ružová a ich počet bol relatívne nízky, čo naznačuje pretrvávajúce výzvy aj v tomto segmente. Napriek tomu, že v niektorých diskusiách zaznieva skepsa, potenciál pre rast a inovácie existuje, čo potvrdzuje aj úspešný Deň otvorených dverí v Hurbanove a snaha Pivovaru Šariš o udržateľnosť.

tags: #den #otvorenych #dveri #pivovar #poprad