Devín, kedysi známy ako významné centrum vinohradníctva s vychýreným vínom, prešiel dlhú cestu od starovekých koreňov až po modernú renesanciu, ktorej dominuje fenomén ríbezľového vína. Táto oblasť, obdarená výnimočnými prírodnými podmienkami, ako je vhodné podložie a ideálna juhozápadná orientácia svahov Devínskej Kobyly, bola už v minulosti predurčená na pestovanie viniča. Dnes sa tradícia oživuje a prináša nielen nostalgické spomienky, ale aj inovatívne produkty, ktoré si získavajú medzinárodné uznanie.
Staroveké Korene a Vinohradníctvo v Dobách Minulých
História vinohradníctva v Devíne siaha hlboko do minulosti, dokonca predchádza príchod Slovanov. Archeologické nálezy nádob na víno a nástrojov na pestovanie viniča pochádzajú ešte z čias Keltov, presnejšie z 2. storočia pred Kristom. Najviac dôkazov o vinohradníctve však pochádza z obdobia staroslovanského osídlenia v 9. až 10. storočí, keď osada niesla názov Dowina. V neskorších obdobiach bol Devín, ktorý do svojho chotára zahŕňal aj dnešnú Karlovu Ves, z hľadiska vinárstva významnejší než blízka Bratislava. Toto bohatstvo vinohradov bolo často zachytené na dobových rytinách a maľbách, ktoré zobrazovali mestečko s hradom a kostolom pod rozsiahlymi svahmi pokrytými viničom.
Potvrdzujú to aj historické záznamy, podľa ktorých bolo vinohradníctvo v minulosti jednou z hlavných činností devínčanov. Devínske víno vraj bolo výnimočne dobré a vychýrené, natoľko, že v roku 1688 cisár Leopold dovolil predávať ho v sudoch pod ochrannou známkou. Zaslúžili sa o to najmä výborné prírodné podmienky - veľmi vhodné podložie a ideálna orientácia svahov Devínskej Kobyly na juhozápad. Tieto lokality, ako napríklad Devín, boli v minulosti nielen jedným z "hlavných miest Veľkej Moravy", ale azda aj "hlavným mestom" vinárstva v našom regióne.
Prechod k Ríbezliam: Od Fyloxéry k Novodobej Tradícii
Začiatkom 20. storočia sa v Devíne začala písať novodobá vinárska tradícia, tentoraz spojená s ríbezľami. Ríbezle sa vraj v Devíne začali vo väčšom rozsahu vysádzať po tom, ako koncom 19. storočia ničivá choroba viniča, známa ako fyloxéra, zničila rozsiahle vinice v celej Európe. V Devíne v tom čase existovali rozľahlé ovocné sady, najmä s ríbezľami a marhuľami, ktoré sa denne loďami vyvážali do Viedne až do zániku Rakúsko-Uhorska v roku 1918, keď boli hranice uzavreté.
V roku 1922 položil miestny obyvateľ, pán Alois Sonntag, základy pre veľkovýrobu ríbezľového vína. Vlastnil vlastné ríbezľové sady, ale ríbezle predovšetkým skupoval od miestnych pestovateľov, čím sa im opäť vyplatilo venovať sa ich pestovaniu. Na Slovensku mal pán Sonntag desiatky odberateľov - reštaurácií a krčiem, a ríbezľové víno vraj vyvážal aj do zahraničia. Okrem ríbezľového vína vyrábal aj ríbezľový vermut, ktorý získal zlatú medailu na výstave v Paríži. Odvtedy sa devínsky ríbezlák stal fenoménom, známym široko-ďaleko. Krátke spomienky na tieto časy spísala Rudolfína Solíková, vnučka Aloisa Sonntaga.
Obdobie Kolektivizácie a Zrod Nového Spolku
Katastrofou pre vinice boli obe svetové vojny, najmä obdobie rokov 1938-1945, keď Devín patril k Nemeckej ríši. K čiastočnej obnove vinohradníctva došlo až po roku 1949, keď vzniklo devínske poľnohospodárske družstvo (JRD Karlová Ves - Devín). S kolektivizáciou však de facto vymreli poslední miestni vinári a vinohradníci. JRD prevzalo štafetu výroby devínskeho ríbezláku a predávalo ho vo svojich viechach v Karlovej Vsi a na Obchodnej ulici, ktoré si pamätajú najmä študenti STU.
Symbolicky, na sviatok sv. Urbana, bol v roku 2007 založený Devínsky spolok vinárov a vinohradníkov. Členovia spolku si zobrali za cieľ obnoviť vinárske a vinohradnícke tradície v Devíne. Ich zámerom je záchrana a oživenie vinohradov, pivníc a viech v Devíne, zviditeľnenie a zachovanie Devína ako vinárskeho mestečka. Možnosť vychutnať si tradičný devínsky ríbezlák majú návštevníci Devína aj priamo pod hradom, v Devínskej vieche sv. Vínko, ktorá ponúka príjemne zadymenú arómu s vôňou nespoznaných zámorských diaľok.
Víno Mrázik: Obnova Tradície a Inovácia
Firma Víno Mrázik sa dnes pýši širokou ponukou ríbezľových vín, ktoré reflektujú ako bohatú minulosť, tak aj moderné trendy vo vinárstve. Po období útlmu, kedy produkcia ríbezľového vína v Devíne poklesla, prišiel zlom v roku 2006. Vtedy 13 vinárov založilo Devínsky spolok, ktorého cieľom bolo obnoviť a pozdvihnúť výrobu ríbezľového vína na pôvodnú, vysokú úroveň. Medzi nimi sa výrazne presadila prevádzka Víno Mrázik, ktorá sa stala synonymom pre obnovenú tradíciu a kvalitu.
Vedúci výroby, Sali Salihi, zdôrazňuje, že ríbezľové víno má v Devíne tradíciu už od roku 1922 a vinár Alois Sonntag ho dokonca vyvážal do Viedne. Veľkú popularitu si víno získalo predajom vo viechach v Karlovej Vsi a na Obchodnej ulici. Firma Víno Mrázik nadväzuje na túto tradíciu a vyrába víno z vlastnoručne dopestovaných ríbezlí tradičným postupom s využitím moderných technologických zariadení. Všetko sa robí so zodpovednosťou k zachovaniu biologicky hodnotných látok a s vedomím si konzumácie vínka rodinami, susedmi a známymi.
Sortiment a Inovácie: Od Tradičného po Moderné
Firma Víno Mrázik ponúka rozmanitý sortiment ríbezľových vín, ktoré oslovujú rôzne chute a príležitosti:
- Tradičný Devínsky Ríbezlák: Verná replika pôvodného devínskeho ríbezláku. Tento nápoj je charakteristický špecifickým pomerom čierneho a červeného ríbezlia, ktorý mu dodáva jedinečnú chuť a arómu. Vyrába sa ako polosladké víno, evokujúce nostalgické spomienky. Jeho sladkosť a osviežujúci charakter ho predurčujú aj pre mladšiu generáciu a je obľúbený u študentov a žien.
- Čierny Sv. Urban: Suché víno vyrobené výlučne z čiernych ríbezlí so zostatkovým cukrom pod 4 g/liter. Je dôkazom toho, že ríbezľák nemusí byť len sladký. Jeho chuť a nádherná aróma pozitívne prekvapia aj tých, ktorí k ríbezľovému vínu inak neinklinujú.
- Zlatý Sv. Urban: Menej známe, no o to vzácnejšie víno z čisto bielych ríbezlí. Biele ríbezle sú na svete pomerne vzácne, a preto aj víno z nich vyrobené má exkluzívny charakter. Zlatý Sv. Urban sa pýši prekrásnou jantárovou farbou a jemnou, delikátnou chuťou.
- Devínsky Sv.: Víno, ktoré získava svoju špecifickú chuť zrením v barikových sudoch. Tento proces dodáva vínu komplexnosť, eleganciu a jemné tóny.
- Starodevínsky Ríbezlák: Vznikol ako reakcia na dopyt po ešte sladšom víne a na nostalgické spomienky na pôvodný devínsky recept (liter šťavy, kilo cukru, dva litre vody). Toto víno je odpoveďou na túžbu po intenzívnej sladkosti a tradičnom, takmer sirupovitom ríbezľáku, s najmenším obsahom kyselín, ideálne pre mládež a študentov.
JAK se VYRÁBÍ VÍNO 🍇 | PROCES VÝROBY ve FABRICE 🏭
Medzinárodné Úspechy a Uznanie
Devínsky ríbezlák, a najmä vína z dielne Víno Mrázik, si získali medzinárodné uznanie na prestížnych súťažiach. Medzinárodná degustátorka Edita Ďurčová predpovedala, že vinársky svet bude hľadať nové a nepoznané chute, čo sa napĺňa aj v prípade ríbezľového vína.
- Izrael a USA: Na medzinárodnej súťaži v Izraeli získal Mrázik dve veľké zlaté medaily, čím sa stal jedným z najúspešnejších slovenských, moravských a českých vinárov. Jeho ríbezľové vína sa stali raritou a prekvapili porotcov svojou kvalitou. Devínske ríbezľové víno čierne polosladké 2014 sa v marci na súťaži v USA stalo držiteľom jedinej zlatej medaily v kategórii vín z čiernych ríbezlí, čím bolo neoficiálne označené za najlepšie ríbezľové víno sveta.
- Dvojité Zlato: Prekvapením bol suchý ríbezlák Čierny sv. Urban, ktorý si z medzinárodnej súťaže odniesol dvojité zlato. Rovnako aj novinka Starodevínsky ríbezlák, ktorý vznikol ako reakcia na dopyt po sladšom víne, získal v Izraeli dvojité zlato.
- Terravino: Z medzinárodnej súťaže Terravino si Devínske ríbezľové víno čierne polosladké prinieslo striebornú medailu.
Tieto úspechy potvrdzujú, že devínsky ríbezlák nie je len nápojom s historickým pozadím, ale moderným, vysoko kvalitným produktom, ktorý dokáže konkurovať aj tým najlepším hroznovým vínam.
Vlastnosti a Prínosy Ríbezľového Vína
Ríbezľové víno, a najmä to z Devína, sa často spája s pozitívnymi účinkami na zdravie. V minulosti sa zdôrazňoval najmä vysoký podiel železa v ríbezliach, čo robilo z ríbezľáku aj liečivý nápoj. Dnes sa okrem toho oceňuje aj jeho osviežujúci charakter a potenciálne antioxidačné vlastnosti, ktoré sú spojené s vysokým obsahom vitamínov a iných prospešných látok v ríbezliach.
Sali Salihi zhrnul úspech ríbezľového vína jednoducho: "Je zdravý a veselý." Táto veta vystihuje nielen jeho vnímanie ako nápoja pre dobrú náladu, ale aj jeho potenciálne pozitívne účinky na organizmus. Mnohí milovníci vína, ktorí navštívia Malokarpatskú vínnu cestu, už objavili čaro devínskeho ríbezľáku. Jeho jedinečná chuť, ktorá je svojím charakterom najbližšie hroznovým vínam spomedzi ovocných vín, si získava čoraz viac priaznivcov.
Vínny Majster Sali Salihi a Jeho Filozofia
Za úspechmi firmy Víno Mrázik stojí aj osobnosť Saliho Salihiho, srdečného Macedónčana, ktorý sa na Slovensku usadil takmer pred dvadsiatimi rokmi. Spolu s manželkou a dvoma dcérami tvoria tím, ktorý s vášňou a nasadením pracuje na výrobe kvalitných ríbezľových vín. Salihi, známy svojou žoviálnou povahou, vkladá do výroby nielen svoje skúsenosti, ale aj lásku k remeslu. Jeho prístup je založený na jednoduchých princípoch: rešpekt k tradícii, snaha o inovácie a predovšetkým radosť z tvorenia niečoho výnimočného.
Mrázik, majiteľ firmy, sa napriek úspechom prezentuje skromne: „Do súťaže som poslal iba tri vína, a všetky zabodovali vysoko. Stále tomu neverím a ustavične rozmýšľam, ako sa to mohlo stať. Vôbec sa nepovažujem za veľkého vinára.“ Táto pokora, spojená s neustálou snahou o zlepšenie, je jedným z kľúčových faktorov úspechu.
Budúcnosť Ríbezľového Vína: Renesancia a Nové Možnosti
Devínsky ríbezlák, kedysi vnímaný ako nápoj pre "chudobných študentov", dnes zažíva renesanciu. Vďaka úsiliu vinárov ako Víno Mrázik a podpore miestnych spolkov, sa táto tradícia nielen obnovuje, ale aj posúva na novú úroveň. Medzinárodné ocenenia, rastúci záujem spotrebiteľov a inovatívny prístup k výrobe naznačujú, že ríbezľové víno má pred sebou žiarivú budúcnosť. Jeho potenciál osloviť široké spektrum milovníkov vína, od tých, ktorí hľadajú tradičné chute, až po tých, ktorí túžia po nových a nepoznaných zážitkoch, je obrovský.
Vína z červených aj čiernych ríbezlí, džemy, sirupy, bublanina a ďalšie ríbezľové špeciality si môžete vychutnať napríklad na podujatí Ríbezľový Devín. Okrem vinárov pod starým hradom sa tu stretávajú velocipedisti na historických bicykloch, piknikujúci džentlmeni a dámy v dobových kostýmoch, skvelí hudobníci aj farmári a remeselníci. Ríbezľový Devín je kulinárske podujatie, ktoré propaguje pestovanie ríbezlí a tradíciu výroby kvalitného ríbezľového vína v Devíne. Bratislavský okrášľovací spolok ako spoluorganizátor prispieva k obnove tradície vytvorením dobovej atmosféry, často s odporúčaným dress-codom pre piknikujúcich v období prvej ČSR. Cestovanie v čase zabezpečuje aj medzinárodné stretnutie velocipedistov na historických bicykloch. Okrem degustácie devínskych vín sú hosťom k dispozícii aj Shisha stan, orientálna čajovňa či pojazdné kaviarne. "Staré dobré časy" pripomínajú kvalitné farmárske produkty a remeselné výrobky.
Devín má bohatú vinársku históriu, ktorá siaha ešte pred príchod Slovanov, ku Keltom, a dnešná obnova tradícií, najmä v oblasti ríbezľového vína, potvrdzuje jeho trvalé miesto na mape slovenského vinárstva.