Slovenský vinársky svet obletela nedávno stručná, ale veľmi dôležitá správa. Na najväčšej medzinárodnej súťaži vín v Prahe, Prague Wine Trophy, slávili slovenské vína úspech. Získali desiatky zlatých a strieborných medailí. Najúspešnejšie slovenské vinárstvo Villa Vino Rača vybojovalo piatich šampiónov. Až do rozpadu spoločného štátu bolo Slovensko kľúčovým dodávateľom vína na český trh, dnes je v Česku slovenské víno popoluškou. Zmení zlatá Praha pohľad na slovenské vína nielen Čechov, ale aj samotných Slovákov?
Premeny trhu a spotrebiteľských návykov
Za posledných tridsať rokov sa všeličo zmenilo. Napríklad Česi, najväčší milovníci piva v Európe, objavili krásu vína. Jeho ročná spotreba na obyvateľa tam stúpla na 20 litrov, na Slovensku vytrvalo stagnuje okolo trinástich litrov. Pritom sa nedá povedať, že by Slovensko zabudlo vyrábať dobré víno. Paradoxne však začali nemilosrdne prichádzať o svoj tradičný česko-slovenský trh. Akoby aj nie. V Česku zrekonštruovali a rozšírili vinohrady, majú ich na ploche 20-tisíc hektárov. Slováci spadli z plochy 32-tisíc na menej ako 9-tisíc hektárov rodiacich plôch. Česi sa svojimi dvoma typickými produktmi, ako sú pivo a osobné autá Škoda, na Slovensku nielen udržali, ale stali sa mierkou pre ostatnú konkurenciu, zato slovenské víno stratilo niekdajšie dominantné postavenie tak v Česku, ako aj na domácom trhu. Sú našťastie ešte vinárstva, ktoré držia zástavu slovenského vína vysoko.
Medzinárodné súťaže ako barometre kvality
Má zmysel vôbec chodiť na medzinárodné súťaže a výstavy vín? Nestor slovenského vinárstva Ján Krampl, ktorý vedie spoločnosť Villa Vino Rača, tvrdí, že má. Villa Vino získalo za minulý rok 150 ocenení z domácich a zo zahraničných súťaží. Krampl vraví, že v čase vyostrenej konkurencie každá zmienka o úspechu slovenského vína odkazuje našincom: "Priatelia, som tu, chutím ľuďom v celej Európe. Nezabúdajte na mňa, veď som vás sprevádzalo v dobrom aj zlom po celý život."
Víno z Rače je jedným z národných pokladov Slovenska, takým, ktorému netreba vyrábať legendy. O dobrú povesť sa postarali predkovia, ktorí rozumeli pestovaniu viniča a tvorbe vína. To si naklonilo ústa najväčších hodnostárov, čo mali dosť zlatiek na to, aby mohli piť najkvalitnejšie moky. Aj posledný pražský úspech Villa Vino svedčí, že víno z račianskych úbočí nič nestratilo na svojej kráse. V Prahe sa v priamom súboji stretli vína z celého sveta, ktoré ochutnávali najlepší medzinárodní degustátori. "Ak víno človeka osloví, vždy sa zaujíma o jeho pôvod, rád sa k nemu vracia. V tom je šanca Slovenska,“ vraví Ján Krampl.
Račania v Prahe excelovali, akože ináč, s frankovkami vo všetkých podobách, aj nepísanými dvoma kráľmi bielych vín Tramínom červeným aj Rizlingom rýnskym. No neboli to len tieto odrody. Produktový zoznam je dlhý, zodpovedá rozmarnej slovenskej chuti. Keď zákazník príde do vinárstva najmä počas dní otvorených pivníc, napadne mu ochutnať od skorého voňavého Irsaia Olivera, cez Müller Thurgau, Rizling vlašský a Veltlínske zelené až po slovenské novošľachtence na čele s Devínom všetko. Račania majú celý tento repertoár k dispozícii. Vedia, že slovenský, ale aj český spotrebiteľ je ako motýľ. Raz hľadá to, raz iné víno, vždy podlieha dobovej móde. Teraz sú napríklad v kurze nové slovenské odrody Devín a Dunaj, veľa sa o nich hovorí. Možno aj preto, že nedávno sa najznámejšia slovenská šľachtiteľka Dorota Pospíšilová, stále žena sviežeho ducha, dožila deväťdesiatky. Mimochodom, v tesnom závese za Pospíšilovou oslavuje v týchto dňoch osemdesiate narodeniny aj Ján Krampl, v tejto chvíli najstarší vinársky manažér na Slovensku. Ak starí Rimania vraveli, že vo víne je okrem pravdy aj zdravie, niečo na tom bude. Potvrdzujú to z hľadiska rozvoja slovenského vinárstva ďalší dvaja výnimoční majstri vína - sedemdesiatpäťkári Miroslav Petrech zo Chateau Belá, ktorý ho oslávil vlani v novembri a šľachtiteľ Ondrej Korpás z Rúbane, ktorý sa jubilea dočká v novembri tohto roku. Toto kvarteto nemá na Slovensku obdobu.
Ján Krampl vstupuje do 62. vinárskej sezóny, v Rači pracuje od svojich osemnástich rokov. Tento muž sa nepozerá clivo dozadu, ale hľadí stále dopredu. Nie je nostalgik, všetko, čo s vínom prežil, berie ako inšpiráciu a studnicu poznania. Triumf na Prague Wine Trophy považuje za dôležitý míľnik hneď z dvoch dôvodov: po prvé, v konkurencii 2¤139 vín, ktoré sa hodnotili štvorkolovo, bola Villa Vino najúspešnejším slovenským vinárstvom. Päť vín získalo veľkú zlatú medailu, ľadová Frankovka modrá dosiahla známku z kategórie snov 96 bodov. A ružový kabernet bol najvyššie hodnoteným vínom v skupine rosé vín. "Každý rok ide naše vinárstvo do najsilnejšie obsadzovaných medzinárodných súťaží. Tituly šampiónov a zlaté medaily, ktoré tu vína získajú, hovoria o tom, že robíme vína na špičkovej úrovni."
Račianske terroir: Dar prírody a ľudského umu
Jana Baničová, manažérka obchodu, pripomína, že najlepšie víno je predané víno. Podstata vinárskeho následníctva spočíva v tom, ako sa diela zmocnia tí, čo prichádzajú po nás. Víno sa neustále vyvíja, pohľady naň sa menia, nároky stúpajú. Tak ako je vrtkavé víno, je vrtkavý aj spotrebiteľ. Francúzi, ktorí podarovali vinárskemu svetu pojem terroir, by po hlbšom preskúmaní račianske vinohradnícke svahy zrejme zaradili medzi najlepšie geologické výtvory planéty. Dobré víno sa spája s horotvornými procesmi. Tie sa vo štvrtohorách, keď sa vrásnili Malé Karpaty, postarali o to, že vinič korení na žule a rule, ktorá jeho rastu svedčí. Svahy sú od rána zaliate slnkom. Dobré víno akoby tu rástlo samo od seba.
Krampl sa narodil vo vinohradníckej rodine. Dospieval, keď v obci zakladali družstvo. Otec ho poslal na slávnu modranskú strednú odbornú vinársko-ovocinársku školu. Keď sa vrátil v roku 1958, na družstve mu zverili výrobu štepov. Pri spomienke, že račianske družstvo kedysi vyrábalo milión štepov, musí súčasník sklopiť oči. Slovensko ich vo veľkom dováža. Mladý Ján Krampl popri práci vyštudoval vysokú školu a stal sa jedným z tých, ktorí v Rači v 60. a 70. rokoch minulého storočia prebudovali pôvodné kolíkové vinohrady na širokopásmové terasové vinice. Témou jeho doktorskej práce sa stala Frankovka modrá. Zaujímal sa nielen o terroir či resveratrol, pozoruhodnú látku obsiahnutú v račianskom červenom víne, ktorá vychytáva v ľudskom tele tzv. voľné radikály spôsobujúce srdcové infarkty alebo rakovinu. Všimol si, že frankovka oprchávala, zle sa opeľovala, ale tam, kde nablízku rástol tramín, bola lepšie opelená. V Prahe excelovala frankovka aj tramíny. Ukázalo sa, že pestovanie oboch odrôd doviedli v Rači do dokonalosti a predstavili z nich originálne vína v rôznych kategóriách.
Richard Polkoráb je viac než len technológ ovládajúci svoje remeslo. Podobne ako Kramplovi mu nechýba vinársky inštinkt, cit pre hrozno. V Rači dorábajú ľahké červené vína, vynikajúce ružové, červené vyzreté v dubových sudoch a prírodne sladké. Polkoráb zopakuje známu vinársku pravdu, víno sa rodí vo vinohrade. Má na mysli rez. Nožnice rozhodujú o zaťažení viničného kra, rovnako ako zelené práce o jeho životnej pohode. Napokon ako nástroj výnimočného vína je tu prebierka, najmä vtedy, keď sa ukazuje vyššia úroda.
Račianska Frankovka a hrozno s potenciálom
Aká je račianska frankovka? Vyniká nádhernými tmavofialovými tónmi, jemnou ovocnou vôňou a škoricovou chuťou. Ale môže byť aj vínom, ktoré porodil mráz. Richard Polkoráb je jeden z najlepších tvorcov ľadových vín na Slovensku, Praha to titulom šampióna potvrdila. Ľadové víno chce tuhú zimu, preto je čoraz vzácnejšie a tiež človeka, ktorý krátko po zmrznutí bobúľ na kosť vie, čo má s nimi robiť. Ale vráťme sa od frankovky k tramínu. Ten najlepší sa rodí na honoch Žajdlík a Antal. Prvá výsadba je z roku 1968 a druhá z roku 1974. Nájsť na Slovensku polstoročné výsadby je už rarita, Krampl ich dokázal v Rači uchovať. Vraví sa, že čím staršie sú korene viniča, tým múdrejšie je víno. Tramín z oboch polôh rodí malé kompaktné strapce, žiadne riedke s veľkými bobuľami. Klon z Rače poskytuje korenisté víno s jemnou arómou čajovej ruže a prekvapujúcou mineralitou. Ako dôkaz výnimočnosti račianskych vinohradov tu máme rizlingy rýnske. Aj ony súvisia s horninou, na ktorej ležia vinice. Žula im pasuje. Keď ich v 60. rokoch ochutnali Nemci v Johannisbergu, ktorý leží nad mohutným tokom Rýna, vykúpili celú produkciu. Keď hovoríme o víne, vždy sa do popredia dávajú tzv. veľké vína, lenže tie sú zriedkavosť, ani v Bordeaux či na zlatých burgundských pahorkoch nemajú každý rok skvelé ročníky. Vedia tu však vyrobiť dobré vína, o ktoré je záujem každý rok. V tom vlastne spočíva umenie vinohradníka, poradiť si v každej situácii. Vraví sa, že víno je nápojom bohov, no dnes je to nápoj masovej spotreby, a ten musí spĺňať vysoké štandardy. Villa Vino Rača je na pultoch reťazcov, kde prebieha najtvrdší zápas o spotrebiteľa. Nedávno šéf Kauflandu na Slovensku Paul Pauls povedal, že ak pred desiatimi rokmi Slováci nakupovali najradšej víno v cene okolo jedného eura, dnes je najväčší dopyt v reťazcoch po víne v rozmedzí od 3 do 5 až 6 eur. Víno je univerzálny dorozumievací jazyk, Slovensko si to musí uvedomiť a využiť.
Kedysi Prešporok vínom preslávil Jakub Palugyay. On a jeho synovia vybudovali v 19. a na začiatku 20. storočia medzinárodne známu značku. Po rozpade rakúsko-uhorskej monarchie sa na ňu takmer zabudlo. Meno Palugyay ožilo až po revolúcii, pripomína ho Palugyayov palác, dnes sídlo ministerstva zahraničných vecí, rovnako monumentálny bratislavský hotel Carlton a čoraz viac víno. Vína značky Palugyay sú spolu s kategóriou Grand vin tou najvyššou z produkcie Villa Vino Rača. Prítomnosť vyrastá z minulosti, aj tej, ktorá sa zdala už navždy stratenou. "Slovenské víno sa musí vrátiť na druhý breh Moravy a najmä dobyť stratené pozície na vlastnom trhu,“ hovorí Ján Krampl. Obchodná riaditeľka Jana Baničová pridá, že "každý úspech vína treba zákazníkom pripomenúť. Dobre sa predáva produkt, ktorý žije v ľudskom vedomí. Podarí sa to len vtedy, keď si krajina uchová vinohrady. Tie ľuďom miznú pred očami v Rači aj v celej Malokarpatskej vinohradníckej oblasti. V roku 1992 odovzdalo družstvo reštituentom vinohrady na ploche 284 hektárov, priemerná úroda prekračovala desať ton hrozna z hektára. Súčasťou prestavby vinohradov bola ochrana územia proti búrkovým vodám. Staronoví majitelia, zväčša vnuci bývalých družstevníkov, naložili s vinohradmi po svojom. Začali ich predávať na stavebné pozemky.
Dunaj: Slovenský Novošľachtenec s Potenciálom
O slovenskom víne sa dnes veľa hovorí. Dunaj je veľmi kvalitná odroda. Dáva vína tmavočervenej farby, s výraznou chuťovou plnosťou. V chuti a vôni sú tóny prezretých čerešní a višní, ktoré prechádzajú až do veľmi zaujímavých čokoládových tónov.
Pôvod a rozšírenie: Odrodu vyšľachtila vo Výskumnom ústave vinohradníckom a vinárskom v Bratislave D. Pospíšilová. Pochádza z trojitého kríženia odrôd (Muškát Bouchet x Oporto) x Svätovavrinecké. Pestuje sa iba u nás a okrajovo v ČR. Na Slovensku tvorí 0,024 % vinohradov. Je to stredne neskorá odroda. Strapce okolo 150g, kónické, redšie. Bobule stredne veľké - 14-16 mm, okrúhle so silným voskovým povlakom. Dužina je červeno sfarbená, rozplývavá, harmonickej až slabo muškátovej chuti. Vo vinohradníckych oblastiach dozrieva koncom septembra až v októbri. Pučí pomerne neskoro, odolnosť sa uvádza ako dobrá, postačuje bežná chemická ochrana. Nemá vysoké nároky na pôdu, zvláda aj ťažšie pôdy, naopak nie je vhodná do príliš suchých pôd, ktoré znižujú jej úrodnosť.
Morfológia: List: Stredne veľký, tmavozelený, okrúhly, 5 - laločnatý so stredne hlbokými výrezmi. Spodná strana listu je husto chĺpkatá. Stopka je stredne dlhá, jemne štetinatá. Strapec: Stredne veľký, viac kónický, stredne redší. Hlavná os sa výrazne vetví a často vytvára zdvojené strapce.
Agrobiológia: Poloha a pôda: Na polohu je nenáročný. Vo vynikajúcich lokalitách však poskytuje veľmi kvalitné červené vína. Na pôdu je stredne náročný. Nie sú vhodné vyložene výsušné pôdy, ale tiež ani veľmi výživné a vodozdržné.
Rez a vedenie: Možno ho pestovať na strednom alebo vysokom vedení na ťažne. Kry sa zaťažujú 8 - 10 očkami na m2 pôdy.
Enológia: Hrozno odrody Dunaj sa často zberá v vyšších prívlastkových stupňoch. Väčšinou dosahujú veľmi dobrej fenolovej zrelosti. Hrozno potom spracovávame metódou dlhodobej macerácie s makrooxidáciou a mikrooxidáciou. Vhodné je zrenie vína v dubových sudoch. Vína majú výrazný ovocný charakter a preto je menej vhodné využitie barikových sudov. Dunaj je veľmi kvalitná odroda. Dáva vína tmavočervenej farby, s výraznou chuťovou plnosťou. V chuti a vôni sú tóny prezretých čerešní a višní, ktoré prechádzajú až do veľmi zaujímavých čokoládových tónov.
Osobné skúsenosti a hodnotenia
Moja pohnútka je však aj čisto osobná, bol som už dlhšie zvedavý, ako víno z tejto odrody obstojí v konkurencii iných vynikajúcich červených vín, ktoré dnes nie je problém zohnať. Nedávno bola moja manželka veľmi prekvapená kvalitou vína Alibernet, páčila sa jej jeho bohatá a zložitá chuť. Dnešnú ochutnávku vína Dunaj som načasoval na pomerne vhodnú príležitosť, sviatok sv. Andreja.
"Ahoj Andrej, Dunaj je výborná odroda, ktorá dáva výborne vínko, aj ja ho mám rád, rovnako aj kamaráti a rodina. Rád si vypijem aj Hron, Váh a Rudavu. Alibernet si rovnako vychutnám, aj keď je mnohými dávaný nabok, nakoľko ide o farbiarku z polovice 20-teho storočia, vyšľachtenú v ZSSR na území Ukrajiny."
"Pridávam sa, potvrdzujem! Alkohol ide u nás výnimočne, o.i. každú chvíľu treba niekam autom, ale keď máme chuť na vínko, tak sa už viac rokov naťahujeme v regáli za Dunajom - a občas zaspomíname, že je to práve "náš vynález". A aby sme ho nepili "stále", tak prestriedavame práve s Alibernetom, atď. Len nie je Dunaj ako Dunaj: v prvom rade je to odroda: a až potom to, čo kto dokáže z nej vyrobiť - alebo nedokáže. Tak ako u každého vínka. Samozrejme karty dokáže riadne zamiešať ročník."
"Som na tom rovnako, dobré vínko u nás zvykne "pocuckávať" skôr manželka na občasnom posedení so susedami, keď majú "babinec". Áno, včerajšia ochutnávka dopadla výborne :) Alkohol aj u nás ide len sviatočne, ale keď už, tak jednoznačne nejaké dobré vínko. Manželka pochádza z vinohradníckej rodiny, jej dedko ešte pred niekoľkými rokmi dorábal svoje vlastné víno v Šenkviciach a dožil sa deväťdesiatky. K nejakým enologickým znalcom však ani jeden z nás nepatrí, možno skôr k objavovateľom. A v tejto oblasti je naozaj čo nachádzať. Dunaj by som zaradil medzi top sviatočné vína, ktoré treba piť naozaj po troche. Má v sebe veľké bohatstvo chutí, ktoré vystupujú na pozadí trieslovín po odoznení prvotného, trochu drsného dojmu. Pre manželku však aj tak neprekonal spomínaný Alibernet (Chateau Topoľčianky r.2023). Kraseň je trochu iný. Zreteľnejšie cítiť lesné ovocie a ľahký kabernet. Hodnotenie odolnosti 2-3 pre Dunaj sa mi nevidí. Je odolnejší ako mnohé ušľachtilé muštové odrody, no stále je to čistá vinifera. Známkou 2 sú hodnotené najodolnejšie interšpecifické odrody."
"To som bol ja, ten optimista :) Hodnotenie odolnosti nikde nebolo presnejšie vyjadrené, spomína sa všade len, že je pomerne odolný a postačuje len bežná ochrana. Tak som to skúsil premietnuť do nejakej pomyselnej známky. Ale máš pravdu, keď konvenčný vinohradník napíše "odolný", treba si tam ešte nejaký ten stupeň odčítať. Vlastnú pestovateľskú skúsenosť s Dunajom nemám, kvôli neskorej dobe zrenia ani neplánujem, známku odolnosti som dal len ako hrubý odhad. Ešte sa vrátim k tomu porovnaniu s Kraseňom, podľa mňa je škoda, že z tejto odrody sa u nás bežne víno nerobí. No tak Dunaj je Dunaj, a Topoľčianky sú Topoľčianky :) Pokiaľ sa dá, odinakiaľ ani víno nekupujem -(aj keď teda pri takých konzumentoch ako ja by to mohli zabaliť) - preto som napísal minule "čo kto dokáže z nej (odrody) vyrobiť - alebo nedokáže ". Topoľčianky veru patria aj k mojim obľúbencom, rovnako toho vína zas veľa nepopijem, ale keď už niečo, tak nech to stojí za to. Zas ani tá Modra (Šebo Winery) sa medzi vinármi nedá zahanbiť, no ale nechcem nikomu robiť reklamu. V enológii som úplný laik, hodnotím len podľa toho, čo mi ako chutí. Je to fakt že úplná alchýmia a klobúk dolu pred každým, kto sa tomu venuje, pretože táto práca sa nedá robiť inak ako s láskou. Zvlášť v dnešnej dobe, keď na všetko, čo si spomenieš, existujú lacnejšie alternatívy a bežný človek musí vynaložiť úsilie, aby rozoznal, čo je pravé a čo fejkové."
Vinalies Internationales Paris: Slovensko na medzinárodnom piedestáli
Minulý rok sme vás informovali o fantastickom úspechu, ktorý dosiahli slovenskí vinári na súťaži Vinalies Internationales v Paríži. S veľkou radosťou vám oznamujeme, že slovenské vína na tejto prestížnej súťaži, ktorá sa uskutočnila 10. - 13. februára 2022, opäť výrazne zabodovali a dokonca predchádzajúci úspech aj prekonali. Na 28. ročníku Vinalies Internationales Paris totiž získali 12 veľkých zlatých, 30 zlatých a 39 strieborných medailí, ako aj mimoriadne ocenenie Prix VINOFED. Celkovo bolo do súťaže prihlásených 2244 vzoriek vín z 36 krajín sveta, z toho 1100 z Francúzska. Druhý najvyšší počet vzoriek (253) dodali práve slovenskí vinári, pričom zároveň išlo aj o najväčší počet slovenských vzoriek v histórii tejto súťaže. A opäť je to aj zásluhou ambasádorky slovenských vín a uznávanej medzinárodnej degustátorky - Edity Ďurčovej, ktorá sa aktívne podieľala nielen na zbieraní a doručení vzoriek do Paríža, ale aj na ich prezentácii. Slovenskú účasť finančne podporil Zväz vinohradníkov a vinárov Slovenska. Najviac medailí (81) zo všetkých zahraničných účastníkov získali práve slovenské vína.
Našim najúspešnejším účastníkom sa stalo vinárstvo Martin Pomfy - Mavín, ktoré získalo 3 veľké zlaté, 3 zlaté a 2 strieborné medaily a historicky prvú trofej Prix VINOFED v kategórii červené suché víno za CS 2 Selection (Cabernet Sauvignon) 2017. Toto víno sa stalo víťazom finálovej degustácie - master tasting-u, do ktorej postúpilo ako jedno z troch najvyššie hodnotených červených vín v celej súťaži (ziskom 96 bodov zo 100). Treba ešte dodať, že v doterajšom pôsobení slovenských vinárov na súťaži Vinalies v Paríži patrí vinárstvo Martina Pomfyho k najviac oceňovaným.
„Veľmi nás teší, že tohtoročný úspech našich vín v Paríži jednoznačne potvrdil ich minuloročné hodnotenia Frankom Smuldersom (Master of Wine).“ - povedal po zverejnení výsledkov súťaže Martin Pomfy a dodal - „Najviac si vážim prácu našich vinohradníkov a pivničných majstrov, ktorí do vín vkladajú svoj um a časť seba. Jednoznačne som pochopil, že výrazné úspechy a sny sa dajú každoročne plniť iba cez pestovanie vlastného hrozna. Ekologický režim vo vinici a prirodzený spôsob výroby vína bez používania enologických prípravkov iba umocňujú potenciál na jeho dlhodobé vyzrievanie a pozitívny dopad na ľudský organizmus. Teším sa, že touto cestou môžeme upozorniť na neustále rastúcu kvalitu slovenských vín a ich úspešné umiestnenie v ponuke skvelých reštaurácií vo svete.“
Členmi exkluzívneho klubu hodnotiteľov aj Slováci. Do 122-člennej medzinárodnej poroty tohtoročnej súťaže v Paríži zasadli okrem Edity Ďurčovej, ktorá je členkou tejto prestížnej jury už od roku 2013, po prvý raz aj ďalší slovenskí degustátori - Jaro Macik, Erika Maciková, Filip Nagy a Tomáš Dilong. Je to aj výsledok skvelej spolupráce medzi organizátormi súťaží v rámci VINOFED, ktorej členom je aj slovenská súťaž Danube Wine Challenge.
„Tento ročník bol pre mňa už desiaty a vo všetkých smeroch výnimočný." - prezradila Edita Ďurčová - „Napriek predpokladom, že vzoriek od nás bude menej, sa nám nakoniec podarilo motivovať vinárov, ktorí nakoniec poslali historicky najviac vzoriek na túto, podľa môjho názoru bezkonkurenčne najprestížnejšiu súťaž na svete. Po vlaňajšom „koronovom“ presune termínu na jún a miesta konania do Remeša, sa súťaž opäť vrátila do Paríža, v koncentrovanej verzii. Celkovo menej degustačných dní, hodnotenie aj popoludní, veľká výzva v podobe soirée slovenských vín, náročné valné zhromaždenie federácie VINOFED, prítomnosť ďalších degustátorov zo Slovenska a Čiech… Ako sa hovorí, bolo to „husté“, ale stálo to za to. Tento rok bolo na súťaži viacero noviniek: nové (vyššie) bodové limity pre prideľovanie medailí, jednotné pre všetky súťaže VINOFED, vrátane veľkej zlatej medaily po prvý raz vo Francúzsku (!) a finálová degustácia Prix VINOFED v štyroch kategóriách najvyššie hodnotených suchých vín - biele, ružové, červené tiché a šumivé bez rozdielu farby (brut). Štyri finálové komisie boli zostavené zo zástupcov jednotlivých súťaží federácie. Ja osobne som hodnotila šumivé vína a musím povedať, že vôbec nebolo jednoduché vybrať laureáta. Nakoniec sme na prvé miesto dali všetci piati jednohlasne Champagne Clin d’Oeil Grand Cru. Nesmierne ma potešilo, že finálová jury červených vín, ktorú viedol prezident Únie enológov Bordeaux, určila ako víťaza slovenský Cabernet Sauvignon od Martina Pomfyho! Ak si pozriete listinu medailových vín, zistíte, že až päť slovenských červených získalo v Paríži veľké zlaté medaily. Žeby globálne otepľovanie? Vážne, úspechy našich sladkých vín sú už skoro samozrejmosťou, ale keď zaboduje slovenský sekt alebo biele suché víno, to je naozaj skvelá správa pre všetkých milovníkov slovenských vín. Zároveň je to pozvánka pre vinárskych turistov, aby našu krajinu navštívili a ochutnali ju cez naše vína. Mnohí zahraniční návštevníci si našli cestu na Slovensko práve cez víno. Škoda, že si u nás doma málokto uvedomuje, čo môže víno urobiť pre krajinu.“
Organizátori súťaží tohto formátu sa snažia okrem hlavnej hodnotiteľskej časti súťaže vytvoriť priestor aj na prezentácie vinárskych krajín, regiónov, štýlov vína. Tento rok dali francúzski enológovia priestor našej krajine a usporiadali slovenský večer - masterclass, komentovanú degustáciu a snúbenie jedla a vína pre 130 degustátorov a pozvaných hostí za účasti veľvyslanca Slovenska v Paríži - Igora Slobodníka.
Súťaž Vinalies Internationales je členom Svetovej federácie veľkých svetových súťaží vína a destilátov VINOFED, ktorá združuje 18 súťaží v 12 krajinách na 4 kontinentoch. Jej organizátorom je Únia enológov Francúzska a koná sa pod vysokým patronátom Medzinárodnej organizácie pre vinič a víno (OIV). Tento ročník parížskych Vinalies bol významný aj tým, že sa počas neho konalo valné zhromaždenie VINOFED, zástupcovia jednotlivých súťaží boli aj členmi jury, a vo finálovej anonymnej degustácii vybrali laureátov Prix VINOFED v štyroch kategóriách. Z nich jednu získalo aj spomínané slovenské víno od Martina Pomfyho.
Zoznam ocenených slovenských vín na Vinalies Internationales 2020
VEĽKÁ ZLATÁ MEDAILA (body - vinárstvo - víno - ročník):
- 96 b. - Martin Pomfy - Mavín - CS II Selection - 2017
- 95 b. - Martin Pomfy - Mavín - Dunaj Selection - 2018
- 95 b. - Movino - Grand Cabernet Villa Chab - 2018
- 95 b. - Zámocké vinárstvo - Cabernet Sauvignon - 2017
- 94 b. - Víno Šimonovič - VlaVel - 2021
- 94 b. - Martin Pomfy - Mavín - Tramín červený - 2020
- 94 b. - Tokaj Macik Winery - Sekt Eric Furmint - 2016
- 94 b. - Vinárske závody Topolčianky - Tramín červený slamové - 2019
- 93 b. - Tokaj Macik Winery - Tokaj - 2006
- 93 b. - Villa Víno Rača - Pálava Exclusive, výber z hrozna - 2020
- 93 b. - Vinárske závody Topolčianky - Devín, slamové - 2020
- 93 b. - Zámocké vinárstvo - Cabernet Sauvignon - 2018
ZLATÁ MEDAILA:
- 91 b. - Karpatská perla - Aurélius, cibébový výber - 2018
- 90 b. - Bognár - Pálava - 2021
- 90 b. - Martin Pomfy - Mavín - Veltlínske zelené Selection - 2019
- 90 b. - Martin Pomfy - Mavín - Chardonnay Selection - 2018
- 90 b. - Vinárstvo Berta - Muškát moravský ORIGIN - 2021
- 90 b. - Vinárstvo Prédium - Rizling rýnsky - 2020
- 90 b. - Chowaniec & Krajčírovič - Müller Thurgau 2021, bobuľový výber, sladké - 2021
- 90 b. - Víno Matyšák - Veltlínske zelené - 2021
- 90 b. - Vinum Nobile Winery - Cabernet Sauvignon Rosé - 2021
- 90 b. - Zámocké vinárstvo - Rizling rýnsky 1271 - 2019
- 89 b. - Bognár - Devín - 2021
- 89 b. - Hubert J.E. - Hubert De Luxe
- 89 b. - Víno Šimonovič - Breslava - 2021
- 89 b. - Víno Šimonovič - Rizling vlašský - 2021
- 89 b. - Karpatská perla - Devín - 2021
- 89 b. - Zlatý Roh - Veltlínske zelené - 2019
- 89 b. - Martin Pomfy - Mavín - Rizling rýnsky Selection - 2019
- 89 b. - Rúbaň Vineyards - Rizling rýnsky - 2019
- 89 b. - Terra Wylak - Pálava - 2020
- 89 b. - Terra Wylak - Tramín červený - 2019
- 89 b. - Villa Víno Rača - Rizling vlašský Exclusive, neskorý zber - 2020
- 89 b. - Vinárstvo Golguz - Muškát moravský - 2021
- 89 b. - Vinárstvo Vinpera - Sauvignon blanc, premium - 2021
- 89 b. - Víno Matyšák - Muškát moravský - 2021
- 89 b. - Víno Mrva & Stanko - Cabernet Sauvignon/Syrah, rosé - 2021
- 89 b. - Víno Mrva & Stanko - Cabernet Sauvignon, rosé - 2021
- 89 b. - Vins Winery - Rizling rýnsky Egg&Oak - 2020
- 89 b. - Vins Winery - Alibernet series barrique - 2017
- 89 b. - Zámocké vinárstvo - Rizling rýnsky, polosladké - 2019
- 89 b. - Zámocké vinárstvo - Chardonnay - 2020
STRIEBORNÁ MEDAILA:
- 88 b. - Világi Winery - Pinot noir Terroir Selection - 2019
- 88 b. - Karpatská perla - Devín, hrozienkový výber - 2018
- 88 b. - Martin Pomfy - Mavín - Rizling vlašský Selection - 2019
- 88 b. - Ostrožovič - Tokajský výber 3-putňový
- 88 b. - Ostrožovič - Muškát žltý, slamové
- 88 b. - PD Čachtice - Black Elisabeth - 2018
- 88 b. - Pivnica Radošina - Pinot noir SOUL EDITION - 2018
- 88 b. - Shebo Winery - Sauvignon blanc 2021 PREMIUM - 2021
- 88 b. - Vinárske závody Topolčianky - Rizling vlašský, ľadové - 2018
- 88 b. - Vinárske závody Topolčianky - Rizling vlašský, cibebové - 2017
- 88 b. - Vinárstvo Golguz - Müller Thurgau - 2021
- 88 b. - Víno Nichta - Dunaj - 2018
- 88 b. - Zámocké vinárstvo - Frankovka modrá - 2017
- 87 b. - Hubert J.E. - Hubert L'Original, brut
- 87 b. - Karpatská perla - Muškát moravský - 2021
- 87 b. - Movino - Grand Riesling Villa Luka - 2018
- 87 b. - Movino - Pálava - 2021
- 87 b. - Shebo Winery - RUNA BIELA - 2019
- 87 b. - Shebo Winery - Devín PREMIUM - 2021
- 87 b. - Chateau Rúbaň - Svoj sen - 2020
- 87 b. - Chateau Rúbaň - Chateau Rúbaň Grand - 2017
- 87 b. - Chateau Rúbaň - Svoj sen Grand - 2020
- 87 b. - Vinárstvo Prédium - Veltlínske zelené - 2021
- 87 b. - Vinhor - Vinárstvo Horváth - SAUVIGNON BLANC - 2021
- 87 b. - Vinkor - Rizling rýnsky - 2020
- 87 b. - Víno Mrva & Stanko - WMC Chardonnay (Čachtice), neskorý zber - 2017
- 87 b. - Víno Nitra - Sekt Palffy Extra dry - 2018
- 87 b. - VPS - Vinohradníctvo PAVELKA A SYN - Paves biely, cuvée - 2017
- 86 b. - Világi Winery - Sauvignon blanc - 2021
- 86 b. - Víno Šimonovič - Mília - 2021
- 86 b. - Martin Pomfy - Mavín - Triple White Selection - 2019
- 86 b. - Slovenské vinice - Tramín červený - 2021
- 86 b. - Vinárske závody Topolčianky - Svätovavrinecké rosé - 2021
- 86 b. - Vinárstvo Rariga - Rizling rýsky, Šarkaperky - 2020
- 86 b. - Víno Ludvik - Veltlínské zelené Barrique - 2019
- 86 b. - Víno Matyšák - Rizling vlašský - 2021
- 86 b. - Zámocké vinárstvo - Pálava - 2021
- 86 b. - Zámocké vinárstvo - Rizling rýnsky - 2020
Nová Vieska - Veterný vrch, Dunaj je ďalším novošľachtencom z dielne Doroty Pospíšilovej. Je to skoro dozrievajúca odroda, ktorá sa zberá na konci septembra. V tomto období má už zvyčajne vysokú sladkosť a značné množstvo zosušených hrozienok, ktoré dávajú budúcemu vínu zaujímavý rozmer. Najlepšia lokalita na pestovanie Dunaju je teplý juh Slovenska. Strekovská oblasť je jeho súčasťou, kde sa nachádzajú aj Naše vinohrady. Z červených vín sa Dunaj v súčasnosti radí medzi najatraktívnejšie. Aj v chladnejších ročníkoch sa z tejto odrody vinárom darí produkovať vína veľmi slušnej kvality. Vína majú vysoký stupeň farebnosti, zväčša sú plné v chuti a intenzívne v aróme. Najčastejším prejavom Dunaju je čierne ovocie z čokoládovým dojazdom.
V Novej Vieske pestujeme odrodu Dunaj na hlinenom podloží s väčšou prímesou piesku. Vinica sa nachádza v strede vinohradníctva, jej poloha je mierne kopcovitá, s veľmi miernym stúpaním. Orientácia vinice je severo západná a slnko ju každodenne obdarováva veľkým množstvom slnečnej energie. Hrozno sa rodí vo veľmi slušnej kvalite, ktorá sa nespochybniteľne premieta do vína. Vo vinárstve hrozno macerujeme v nerezových vinifikátoroch pri nízkych teplotách, kde sa uvoľní čo najväčšie množstvo prirodzených aróm. Následne nastane kvasenie na šupkách, kedy sa premieňa sladkosť hrozna na alkohol, až kým sa nezrodí mladé ovocné víno. Následne cez lis oddelíme od šupiek a jadierok vykvasené mladé víno. Potom víno putuje do veľkolitrážnych francúzskych dubových sudov na pomalé a dlhé vyzrievanie. Vínam musíme dopriať určitý čas, aby v sudoch dozreli a zmäkli. Keď sú vína harmonické, je možné prejsť k plneniu do fliaš a jeho následnému putovaniu za milovníkom vína. Víno je ovocné a je možné ho piť hneď, ako sa uvedie do predaja. Ale ideál je vínko si odložiť a užívať si ho po viac ročnom nazretí vo fľaši. Avšak nesmieme zabúdať, že pre nazrievanie vín je potrebné dodržať podmienky, aby sa vína neznehodnocovali.
Tento Dunaj, ktorý pochádza z malebnej slovenskej vinárskej obce Strekov, vás zaujme krásnou rubínovou farbou s temným odtieňom. Vôňa je mohutne plná prezretého ovocia, horkej čokolády s kvapkou Mon Chéri likéru. V ústach vôbec nezaostáva a je doplnené o peknú kyselinu a jemné taníny pochádzajúce z tých najlepších sudov v našej pivnici.