V posledných rokoch sa spoločnosť čoraz častejšie stretáva s problémami súvisiacimi s nadmernou konzumáciou alkoholu a nelegálnou výrobou či predajom. Tieto problémy majú nielen zdravotné a sociálne dôsledky, ale aj ekonomické dopady na štát i jednotlivcov. S cieľom zabezpečiť bezpečnosť a ochranu verejného zdravia boli prijaté rôzne pravidlá a opatrenia, ktoré sa týkajú výroby, distribúcie a konzumácie alkoholických nápojov.
Príklady nezodpovedného správania a ich dôsledky
Príbehy o vodičoch pod vplyvom alkoholu, ktorí ohrozujú seba aj ostatných účastníkov cestnej premávky, nie sú bohužiaľ výnimkou. V apríli 2021 polícia v Trenčianskom kraji zastavila 31-ročného vodiča nákladného automobilu, ktorému namerali neuveriteľné 4,04 promile alkoholu v dychu. Opakovaná skúška ukázala 3,77 promile. Okrem toho policajti zistili, že vodič mal už od roku 2018 uložený šesťročný zákaz viesť motorové vozidlá. Tento prípad ilustruje extrémne nebezpečné správanie, ktoré by mohlo mať fatálne následky. Vodič bol obvinený z prečinu ohrozovania pod vplyvom návykovej látky a marenia výkonu úradného rozhodnutia.
Podobne alarmujúce boli aj udalosti spojené s otravami metanolom, ktoré zasiahli Českú republiku. V roku 2012 zomrelo v dôsledku konzumácie jedovatého alkoholu najmenej 20 ľudí. V reakcii na túto tragédiu vyhlásilo Ministerstvo zdravotníctva zákaz predaja a nalievania destilátov s 20% a vyšším obsahom alkoholu. Táto situácia poukázala na vážne nedostatky v kontrole trhu s alkoholom a na nebezpečenstvo nelegálnej výroby.
Ďalším príkladom nezodpovednosti je prípad 30-ročného muža pri Zvolene, ktorý v roku 2009 havaroval pod vplyvom alkoholu s dodávkou, ktorú si vzal bez povolenia. V dychu mu namerali viac ako 4 promile alkoholu. Našťastie nebol zranený, ale tento incident zdôrazňuje, ako alkohol môže viesť k ďalším protiprávnym konaniam.
Legislatívne opatrenia a ich vplyv na maloletých
Snahy o reguláciu konzumácie alkoholu sa zameriavajú aj na ochranu mladistvých. V roku 2009 prijali poslanci na Slovensku novelu zákona, ktorá zakazovala osobám do 18 rokov piť alkohol pod hrozbou pokuty alebo pokarhania. Okrem toho sa maloletí do 15 rokov nesmeli po deviatej večer pohybovať sami v kluboch, baroch či reštauráciách. Tieto pravidlá vyvolali diskusiu medzi prevádzkovateľmi podnikov, ktorí poukazovali na praktické problémy pri ich uplatňovaní.
Majiteľ bratislavského Randal clubu Juraj Ryban kritizoval zákon ako "hlúposť" a poukázal na nemožnosť kontroly, či návštevník už nie je pod vplyvom alkoholu pri vstupe do podniku. Diskutovalo sa aj o tom, či by pokarhanie rodičov bolo účinné, keďže v minulosti deti pili alkohol aj spoločne s rodičmi.
Tento zákon nebol prvýkrát prijatý. V parlamente už v máji predchádzajúceho roka schválili podobné opatrenie, ktoré však prezident Ivan Gašparovič vrátil späť do parlamentu a poslanci jeho veto neprelomili. Poslankyne HZDS Katarína Tóthová a Ľudmila Mušková zdôvodnili opätovné predloženie normy tým, že dovtedajšie pravidlá boli na "mladých opilcov prikrátka" a neriešili situácie, keď sú mladí ľudia pod vplyvom alkoholu a omamných látok.
Prohibícia a jej dopady na výrobcov a predajcov
V súvislosti s otravami metanolom v Českej republike bola vyhlásená čiastočná prohibícia, ktorá zasiahla predaj a nalievanie destilátov s obsahom alkoholu nad 20%. Táto situácia mala významné ekonomické dopady na výrobcov alkoholických nápojov, vrátane známej spoločnosti Becherovka.
Čiastočné zrušenie zákazu tvrdého alkoholu v Českej republike
Management Becherovky označil plošné zakázanie predaja "silnejšieho alkoholu" za nesprávne a navrhoval iné postupy. Vznikla diskusia o tom, či by prohibícia mohla viesť k zlacneniu alebo zdraženiu alkoholu a ako by sa dal zabezpečiť kontrolný mechanizmus výroby.
Jednou z tém bola aj otázka domácej a zahraničnej produkcie. Niektorí navrhovali jednoduchšie riešenie v podobe zákazu domácej výroby a povolenia zahraničnej. Argumentovalo sa, že výrobky renomovaných domácich výrobcov podliehajú rovnako prísnej kontrole ako zahraničné. Spoločnosti ako Becherovka zdôrazňovali, že majú zavedený podrobný systém kontroly kvality a že každý výrobok je jedinečne označený a spätne dohľadateľný.
Objavili sa aj otázky týkajúce sa ochranných prvkov na fľašiach a etiketách, ktoré by sťažili prácu falšovateľom. Spoločnosti uvádzali, že fľaša a etiketa sú súčasťou ochrannej známky a ich používanie inými subjektmi je trestné. Systém označovania a spätnej kontroly bol v niektorých spoločnostiach unikátny a umožňoval identifikovať každú jednotlivú fľašu.
Kontrola kvality a boj proti čiernemu trhu
Kvalita a bezpečnosť alkoholických nápojov sú kľúčové pre ochranu verejného zdravia. Viacerí výrobcovia zdôrazňovali, že do ich výroby vstupuje alkohol len od renomovaných dodávateľov, ktorí majú zavedené prísne systémy kontroly. Každá dodávka obsahovala podrobnú analýzu zloženia alkoholu. Pred jeho použitím sa vykonávala ďalšia detailná analýza, najmä pomocou plynovej chromatografie.
Napriek prísnym kontrolám v rámci legálnej výroby, problémom zostáva čierny trh s alkoholom. Niektorí poukazovali na to, že štátny monopol na výrobu, distribúciu a predaj alkoholu za čias komunizmu zabránil úmrtiam na otravu metanolom, na rozdiel od súčasnej situácie, kde ľudia zomierali na "podnikateľský chtíč po peniazoch".
Boj proti čiernemu trhu si vyžaduje razantnejšie kroky. Unie výrobcov a distributorov lihovin (UVDL) združuje výrobcov a distribútorov, ktorí reprezentujú významnú časť českého trhu s alkoholom. V rámci tejto únie sa predkladali a predkladajú návrhy na riešenie problémov spojených s nelegálnou výrobou. Spoločnosti úzko spolupracujú so štátnymi orgánmi a mnohé z ich návrhov boli akceptované.
Diskusia sa dotkla aj problematiky malých pestovateľských páleníc. Niektorí členovia UVDL navrhovali zavedenie väčšej kontroly nad týmito prevádzkami, pretože výroba ovocného destilátu nie je jednoduchá technológia a mala by byť vykonávaná len kvalifikovanými osobami.
Existuje aj otázka, ako by sa dali zabezpečiť overené značky a zabrániť falšovaniu ich produktov. Odporúčalo sa rozlišovať medzi renomovanou značkou a overeným zdrojom. Zatiaľ čo prvé ovplyvňuje výrobca, druhé je v rukách konečných predajcov. Výrobcovia môžu kontrolovať predaj svojich výrobkov len cez nimi overených-autorizovaných predajcov a zároveň viesť kampaň informujúcu o ich zmluvných predajcoch.
Problémom sú aj ochranné kontrolné pásky, tzv. kolky. Ich obeh podlieha prísnym pravidlám a evidencii, ktorá je dokladovaná colnému úradu. Poškodené pásky sa musia nalepiť na zvláštny papier a vrátiť na colný úrad. Skladovanie kontrolných pások je zabezpečené v špeciálnom sklade pod prísnou kontrolou vrátane kamier.
Niektorí poukazovali na to, že v parlamentnej "nalejvárne" by sa mohlo uvažovať o tom, že namiesto plošného zákazu by bol lepší zákaz podomového a stánkového predaja. Kamenné obchody by mali povinnosť stiahnuť z predaja tovar dodaný z Česka po určitom dátume, s predpokladom, že metanol pochádza z novej "výroby". Zároveň by mal byť povolený predaj tovaru, kde predajca preukázateľne deklaruje dodávky priamo od overeného výrobcu.
Zodpovedná konzumácia a prevencia
Spoločnosti, ktoré sa zaoberajú výrobou alkoholických nápojov, sa aktívne venujú aj podpore zodpovedného pitia a prevencii pitia neplnoletými. Tieto aktivity sú dôležitou súčasťou ich spoločenskej zodpovednosti.
Jednou z diskutovaných tém bola aj otázka, či by sa nemalo uvažovať o zavedení nových, napríklad červených kolkov pre produkty od veľkých výrobcov, a zároveň stiahnuť staré fľaše a nechať ich výrobcami/dovozcami prekolkovať.
Čo sa týka samotného obsahu alkoholu v produktoch, napríklad Becherovka, ktorá má obsah alkoholu nad 20%, nie je považovaná za "tvrdý alkohol" v zmysle, akým sa označujú iné liehoviny. Niektorí dokonca navrhovali, aby sa Becherovka predávala aspoň v lekárňach, pretože ju považujú za nápoj s liečivými účinkami.
Dôležitým aspektom je aj to, že väčšina stopercentného liehu v Česku sa vypije vo forme piva a vína, pričom na destiláty pripadá len menšia časť. Tento fakt poukazuje na odlišné preferencie spotrebiteľov a potenciálne menšie riziko spojené s konzumáciou silnejších destilátov v porovnaní s inými alkoholickými nápojmi.
Všetky tieto aspekty - od prísnych pravidiel pre výrobu a predaj, cez legislatívne opatrenia na ochranu maloletých, až po boj proti čiernemu trhu a podporu zodpovednej konzumácie - vytvárajú komplexný rámec, ktorého cieľom je minimalizovať negatívne dopady konzumácie alkoholu na spoločnosť.