Grécko, krajina s bohatou históriou, slnkom zaliatymi plážami a lahodnou kuchyňou, sa pomaly, ale isto stáva aj cieľovou destináciou pre milovníkov piva. Hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že grécka pivná scéna je skromná, opak je pravdou. Pod povrchom tradičných a široko dostupných značiek sa skrýva dynamicky sa rozvíjajúci svet remeselného piva, ktorý ponúka prekvapivé objavy pre náročnejších pivárov.
Grécka pivná scéna: Viac než len Alfa a Mythos
Je pravda, že na slovenskom trhu sa mnoho gréckych pív bežne nevyskytuje, čo je značná škoda vzhľadom na pokrok, ktorý tamojšia pivná scéna zaznamenala. V posledných rokoch prežíva zlaté časy, kde sa pivovary predbiehajú v inováciách a vytváraní zaujímavých produktov s nevšednými etiketami. Len v samotných Aténach existuje niekoľko mikropivovarov a tzv. kočovných pivovarov, ktoré síce nemajú vlastné priestory, ale svoje pivo varia v prenajatých zariadeniach. V centre mesta nájdeme podniky, ktoré sa špecializujú na ponuku pív z malých, lokálnych pivovarov.
V mnohých prípadoch sa jedná o ponuku iba fľaškových pív, avšak objavujú sa aj bary s viacerými čapmi. Príkladom je jeden podnik, kde sa čapuje výlučne produkcia BrewDogu, zatiaľ čo iný čap vyhradí pre miestne grécke značky. Pre menej náročných sú k dispozícii aj korporátne ležiaky či dokonca Guinness. Sympatickým miestom sa javí podnik s názvom Beertime, nielen kvôli akcii "happy hour" (1+1 zdarma), ale aj vďaka možnosti posedieť si priamo na námestíčku Iroon Square a pozorovať ruch veľkomesta. Treba sa však pripraviť na ceny od šesť až sedem eur za malé pivo. Alternatívou pre menej solventných, no odvážnych, je pivný obchod Ermou Spirits pri námestí Monastiraki. Tento netradičný kríženec diskotéky a diskontu ponúka v chladničkách nielen grécke pivá.
Septem Microbrewery: Pivo na každý deň
Jedným z najznámejších a najviditeľnejších gréckych remeselných pivovarov je Septem Microbrewery. Tento pivovar okrem rôznych špeciálov a klasík priniesol aj zaujímavú sériu pív určených na každý deň v týždni. Pre pondelok je to ležiak, streda patrí pšeničnému IPE (India Pale Ale), štvrtok Red Ale, piatok Pale Ale, v sobotu by ste mali mať chuť na Porter a v nedeľu na Honey Golden Ale.
Hoci nebol štvrtok, bolo potrebné niečo zjesť, a tak prišla na rad ochutnávka. Ľahký, nevtieravý ejl, jemne nahorklý so stopami karamelu, s 4,5 % alkoholu. Následne prišiel rad na silne chmeľový až medovo nasladlý Pale Ale. Obsah alkoholu len 4,7 % bol napriek tomu citeľný. Išlo o slušne poprekladaný kúsok. Pri varení boli použité chmele Mosaic, Citra a Simcoe, vďaka čomu sa pivo podarilo vyskladať na jednotku s piatimi hviezdičkami.
Ďalším objavom bola výrazne voňavá, ovocná, až "bázová" IPA. Pri siedmich percentách alkoholu sa dá polemizovať, či už nejde o double IPA. Spomienky na prvé várky Punk IPY od Brewdogu vyvolali v ústach podobné pocity, no toto pivo bolo ešte o úroveň vyššie. A to zďaleka nebol jediný remeselný pivovar.
Nasledoval "džús s dužinou", drzo horký a zároveň prudko sladký. Vybalansovaná šťavnatá chuť po citrusoch, predovšetkým grapefruitoch, s horkosťou pretrvávajúcou v ústach ešte dlho po dopití. Nasledovalo skutočne zvláštne pivo jantárovej farby. Jemná ovocná aróma sa bil s údeným sladom, čo bolo pre niektorých až príliš údené, a navyše po napití nastalo v hrdle nepríjemné sucho.
Vrcholom ponuky bol jedenásťpercentný Imperial Stout zrejúci v sudoch od bourbonu, temný ako "satanova duša". Bourbon v ňom neštípal do očí ako pri iných podobných pivách. Bolo to veľmi statné pivo, doslova tekutý dezert, so silnou chuťou po čokoláde, ale predovšetkým po čerešniach - mocný zážitok! Nezabudnuteľný bol aj 7% Unholy Belgian Dark Ale, skutočne "nesväté" belgické pivo s chuťou horkej čokolády a vyšším řízom.
Tradičné grécke pivá: Alfa, Mythos a Pils Hellas
V drvivej väčšine bežných podnikov a obchodov, ktoré sa nešpecializujú na pivo, nájdete skôr fľaše či plechovky obsahujúce rôzne napodobeniny známych značiek. Alfa, Mythos alebo Pils Hellas však možno nájsť v každom novinovom stánku, podobne ako je to aj u nás s niektorými značkami.
Alfa je Hellenic lager. Bol to zaujímavý objav na pláži, a zároveň to najzaujímavejšie, čo tam vtedy bolo k dispozícii. Typický predstaviteľ "silného" ležiaku z veľkého pivovaru, ktorý si k vyššej rezkosti pomohol akýmsi sirupovým prídavkom. Chuť bola cítiť len krátko, rýchlo prišla a rovnako rýchlo aj odišla. Celkovo išlo o nevýrazné pivo.
Mythos Hellenic Lager, svetložltý ležiak s 5 % alkoholu, bol v minulosti na ostrove Thassos obľúbený. Pri neskoršej návšteve nesklamal. Bol podávaný v vychladených hrubostenných krígľoch s logom morského koníka. Teplota podávaného piva nepresiahla ani na obed 9 °C, napriek tomu, že teplota vzduchu sa šplhala od 32 do 36 °C. Pena sa udržala cez štyri minúty a po dopití ostávali na krígli penové krúžky. Po vypití viacerých pív sa nedostavilo nepríjemné grganie, čo svedčí o správnom tlaku a množstve hnacieho plynu. Mythos možno odporučiť ako dobré osviežujúce pivo, hoci cena čapovaného 0,5 L za 2,5 € môže byť pre niektorých vysoká.
Pils Hellas je ďalším zástupcom tradičných gréckych pív. Hoci nie je tak často diskutovaný ako Alfa či Mythos, predstavuje typický ležiak, ktorý možno nájsť v mnohých prevádzkach.
Cestovateľské zážitky a pivné objavy
Príbeh o objavovaní gréckych pív sa často spája s osobnými cestovateľskými zážitkami. Jedna z ciest do Atén s priateľom Robom bola plná nečakaných situácií, od nepríjemného okolia hotela s názvom "King Kong Street" až po nočné objavovanie živej štvrte Gazi. Aj napriek tomu, že pôvodne ochutnané lokálne pivá ako Alfa, Fix a Mythos sa zdali byť všetky rovnaké a skôr pripomínali "malinovky", autor priznáva, že má radšej hutnejšie remeselné pivá, ktoré vtedy neboli bežne dostupné.
Pri návšteve Grécka pred viac ako desiatimi rokmi bola pivná ponuka skromná, pričom najpríjemnejšou vlastnosťou väčšiny pív bola ich nízka teplota. O to väčším prekvapením bola neskoršia návšteva ostrova Korfu. Okrem tradičného "pravého Grécka" v podobe horských dediniek a olivových hájov, sa objavila aj lepšia pivná ponuka. Alfa zaznamenala zlepšenie pozície na trhu a začala variť aj pšeničné pivo (Alfa Weiss), ktoré bolo označené za výborné, čisté, harmonické a plné, s typickou chuťou banánov a jemným arómou klinčekov.
Na ostrovoch ako Kimolos a Tinos sa stretli s pivom Nisos, ktoré bolo opísané ako nasladlé, ale dobré. Niektorí návštevníci dokonca zistili, že Alfa im začala chutiť viac ako Mythos. Na Santorini, kúsok pred odbočkou na Pyrgos, bol objavený malý pivovar produkujúci pivá ako Yellow Donkey, Red Donkey a Crazy Donkey.
Pivo Vergina bolo spomenuté ako jedno z pív, ktoré autor neodporúča, pričom cena za 0,4l bola považovaná za nehoráznu. V mnohých podnikoch sa v Grécku stretnete skôr s vínom a miestnymi špecialitami, než s pivom ako primárnym nápojom.
Zaujímavosťou je aj otázka zálohovania sklenených fliaš od piva. V Grécku sa zálohujú sumou 0,11 €, ale fľaše sú prijaté späť len s bločkom z pokladne obchodu, kde boli zakúpené.
V diskontoch sa okrem známejších značiek dajú nájsť aj menej bežné pivá ako Carib Lager, Phenix Lager, Amstel Bock, Hellas Pils, Sol, Corona, Stella Artois, Kaiser Pilsner, Erdinger, britský McFarland, nealko Buckler, Edelsteiner a dokonca aj belgický Chimay.
Je zrejmé, že grécka pivná scéna prešla v posledných rokoch výrazným vývojom. Od tradičných ležiakov ako Alfa a Mythos sa posunula k inovatívnejším remeselným pivám, ktoré ponúkajú zážitok aj pre skúsených pivárov. Aj keď cestovanie za pivom do Grécka nemusí byť primárnym cieľom, objavovanie lokálnych skvostov môže byť príjemným spestrením dovolenky.