Svet šoubiznisu, s jeho leskom, slávou a neustálou pozornosťou verejnosti, často skrýva aj temnejšie stránky. Jednou z najnebezpečnejších a najničivejších závislostí, ktorá sa nevyhýba ani známym tváram, je alkoholizmus. Príbehy hercov, ktorí bojovali alebo stále bojujú s týmto démonom, sú početné a neraz aj tragické. Tieto príbehy nám ukazujú, že ani úspech a obdiv publika nedokážu človeka ochrániť pred vnútornými démonmi a negatívnymi vplyvmi.
Búrlivák z "Dva a pol chlapa" a jeho nekončiaci boj
Slávny 50-ročný herec, známy predovšetkým ako predstaviteľ hlavnej úlohy v seriáli "Dva a pol chlapa", sa po období relatívneho ticha opäť ozval. A ako informuje portál „RadarOnline“, jeho návrat na verejnosť sprevádzal alkohol. Sheen sa predviedol v bare v kalifornskom meste Dana Point, kde pod vplyvom alkoholu takmer vyprovokoval bitku s pianistom a dokonca zničil mobilný telefón jednej zo svojich ženských fanúšičiek, ktorá si ho začala nakrúcať. Tento incident nie je prekvapením, keďže problémy s alkoholom rieši tento búrlivák priebežne celý život. Jeho životná púť ukazuje, ako môže závislosť ovplyvňovať nielen osobný život, ale aj správanie na verejnosti a vzťahy s fanúšikmi.
Tomáš Hanák: Cesta z liečebne k novej perspektíve
Český herec Tomáš Hanák (67), rodák zo slovenskej Kremnice, prehovoril pre PLUS 7 DNÍ o svojej skúsenosti po návrate z protialkoholickej liečebne. Po problémoch s alkoholom a dokonca aj samovražedných úmysloch si začal viac vážiť život a hovoriť, čo si naozaj myslí. „Môžem si dovoliť rebelovať, pretože herectvu sa venujem už len okrajovo, a keby som prišiel o kšefty v tejto brandži, hladom nezomriem,“ povedal otvorene. Jeho hlavným zdrojom príjmov je dnes reštaurácia, ktorú s láskou budoval sedem rokov. "Pôvodne to bol chátrajúci objekt 40 kilometrov za Prahou. Aby som z toho urobil skvelú reštauráciu, akou je dnes, celých sedem rokov som pracoval ako blázon. Dokonca tam robím údržbára a vôbec sa za to nehanbím,“ vysvetlil s pokorou.
Hanák nemá rád hru na „celebritnosť“ a nechápe, prečo je v českých pomeroch u herca jeho formátu neprípustné a degradujúce, ak sa živí aj manuálnou prácou. „Neviem, čo je to za mentalitu národa. V Amerike je normálne, že umelci, ktorí nie sú až takí slávni, počítajú aj s alternatívou, že sa raz budú možno živiť civilným zamestnaním. U nás je naozaj neprijateľné, že občas obsluhujem aj za barom. Nech si myslí, kto chce, čo chce, pre mňa je fakt, že sa viem živiť aj inou prácou, dôvod byť pyšný. Zásadná vec je nehanbiť sa za žiadnu prácu,“ pripomína. Vďaka prosperujúcej reštaurácii si teraz môže vyberať ponuky na herecké úlohy. „Mal som napríklad hrať vo filme Hodinový manžel, lenže ten scenár bol taký hlúpy, že som to odmietol,“ hovorí. Čo sa týka herectva, už bude prijímať len ponuky, ktoré ho budú baviť.
Napriek tomu vníma ponuky od slovenskej režisérky Mariany Čengel Solčanskej, ktorá ho obsadila do rozprávky Láska na vlásku a do filmu Únos, ako poctu. „To bola fakt pekná príležitosť. Zvlášť som bol rád, že som mohol byť súčasťou niečoho takého veľkého ako film Únos, aj keď tam nemám veľkú úlohu,“ spomína na dielo inšpirované skutočnými udalosťami na slovenskej politickej scéne 90. rokov. Oceňuje aj film Miki, ktorý opisuje mafiánske prostredie. „Je skvelé, že o veciach, ktoré ťažia Slovensko, nemáte strach nahlas hovoriť. V Česku zatiaľ na podobne mrazivý film s takouto tematikou stále čakáme,“ povedal.
Polemikou o tom, či nie je v tomto smere príjemnejšie žiť v Česku, kde sa v médiách viac ako mafiánske témy prepierajú usmievavé „celebritky“, Hanák kriticky poznamenáva: „Možno na tom niečo je, dopriať ľuďom zábavu a celebrity, aby nemuseli myslieť na veci, ktoré by sa im mohli škaredo vypomstiť, keby sa v nich špárali. Niekto raz dokonca povedal a ja s tým súhlasím, že my v Česku máme len dva ciele. Mať plný nákupný košík a vyzabávať sa k smrti.“ Problém s českou odvahou vidí v malom štáte, kde každý každého pozná. „Vy ste ešte menší a nebojíte sa. U nás to funguje tak, že keď sa už niekto chce do niečoho vážneho pustiť, aby vykonal nápravu, hneď ho stopne kamarát s tým, aby do toho nestrkal rypák. Aj u nás sa v 90. rokoch diali strašné veci, ale všetci sa len navzájom chlácholia, že to bude dobré a že na to netreba myslieť. To je charakter nášho národa a bojím sa, že lepších časov sa už nedočkajú ani naše deti,“ konštatuje a v kritike českého filmového prostredia pritvrdzuje. „U nás sa režiséri už dopredu boja, že by na podobný film nezohnali peniaze. Argumentujú tým, že sponzor môže mať styky s niekým, kto je namočený do kauzy, na ktorú by chceli poukázať. Samozrejme, nepovolia to ani politici, pretože majú množstvo známych. Ani naše médiá o kauzách neinformujú, pretože sa boja straty inzerentov,“ vysvetľuje domáce praktiky.
Hanák otvorene priznáva, že pre problémy s alkoholom sa mu takmer rozpadla rodina. „Namočil som sa do ,chľastu‘, ale nie som jediný. Je to vážna vec a zároveň ozvláštňujúci prvok života. Keď je človek alkoholik aj romantik, cíti nemožnosť naplnenia svojich cieľov, túžob, lásky, šťastia a, samozrejme, to celé ešte umocní ďalším glgom destilátu. Cíti sa dobre a plače,“ opísal svoju trinástu komnatu. Spomína na najčernejšie samovražedné myšlienky: „Tamto, jo, most, ó, ako to láka. Tie úvahy boli skutočne legitímne. Myslím si, že ich pozná každý alkoholik.“
Tomáš Hanák | Malá letná vzpomienka | Na stojáka
Keby mu pre alkohol nekrachovalo manželstvo, asi by nikdy nenastúpil na odvykaciu liečbu a skončil by veľmi zle. „Už som mal nôž na krku. Bolo mi jasne povedané: Sem do baraka už nevkročíš a so svojimi deťmi nebudeš. Takže veľa možností som nemal a išiel na liečenie. Než som však zaťukal na bránu, úvahy o tom, či to radšej neskončiť vlastnou rukou alebo vhodne zvoleným skokom, som mal v tomto období najsilnejšie,“ pripomína. Zároveň pripúšťa, že hoci sa v súčasnosti cíti v poriadku, vie, že nálepku alkoholika bude mať doživotne. „Myslím si, že sa od toho nikdy finálne neoprostím. Skrátka je to doživotný problém. A pre mňa, keďže mám známu tvár, je to ešte väčšia ťarcha. O to radšej cestujem. Ak idem do krajiny, ktorá oplýva nielen krásou prírody a ľudí, ale je aj vyhlásená dobrým vínom, ,panákmi‘ alebo rumom, tak si tam toho ,panáka‘ alebo víno dám. Patrí to k dovolenke, len sa modlím, aby som udržal tie opraty. Je to napínavé. Vznáša sa nad tým veľký otáznik. V liečebni u Apolinára hovorili: ,Už nikdy nesmieš. Nepozeraj sa ani na obrázky piva, pretože skončíš zle.‘ Človek si hovorí: ,Hernajs‘, a čo keď to skúsim?“
Pavol Plevčík a nečakaný incident na javisku
Situácia v Rožňave šokovala celé publikum. Známy slovenský herec Pavol Plevčík nezvládol situáciu a na javisko nastúpil pod vplyvom alkoholu. Predstavenie Divadla komédie s inscenáciou Chlapský raj museli prerušiť a kolegovia ho doslova odvliekli preč. Spočiatku si publikum myslelo, že ide o súčasť predstavenia, a reagovalo smiechom. Umelecký riaditeľ Divadla komédie Svetozár Sprušanský potvrdil, že dôvodom bol alkohol a že voči hercovi boli vyvodené okamžité dôsledky. „S Pavlom Plevčíkom sa plánujem stretnúť a vec vyriešiť.“ Vedenie divadla reagovalo okamžite a herca do konca sezóny stiahli z hracieho plánu, pričom bude musieť uhradiť náklady spojené so zrušeným predstavením. Divadlo sa dohodlo s organizátormi na riešení situácie pre divákov, ktorým ponúknu buď náhradný termín, alebo vrátenie vstupného.
Dušan Sitek: Od kuchára k hviezde, závislosť nahradená prácou
Český herec a dabér Dušan Sitek (nar. 23. februára 1955) sa narodil ako vyučený kuchár, ktorý absolvoval Strednú hotelovú školu a neskôr DAMU. Jeho profesionálna púť bola spletitá. Svoju divadelnú kariéru začal v Ostrave, získal skúsenosti v Opave a najdlhší angažmán mal v Zlíne. Až do svojej šesťdesiatky bol čisto oblastným divadelným hercom, k filmu a televízii sa dostal neskôr. Od roku 2010 pôsobí v Prahe. Veľký divácky ohlas zaznamenala emotívna tragikomédia Kráľova reč. Emócie v ňom zanechala aj hra Arnošta Lustiga, Modlitba pre Katarínu Horovitzovú, ktorú hral na najzvláštnejšom mieste - na stanici v Osvienčime.
Sitek už ako dieťa trpel kvôli závislosti otca na alkohole. Jeho matka sa s manželom po niekoľkoročnom spolužití rozviedla. „Mama videla, že alkohol otca ničí, čím bol starší, tým bol horší, a tak sa rozviedla. Mala totiž možno strach, že keď s otcom budeme, potom k alkoholu tiež priľneme skôr alebo neskôr,“ rozprával v programe 13. komnata. Ani otcov odstrašujúci príklad ho ale neodradil od pitia. Prispelo k tomu aj divadelné prostredie, kde bolo pitie alkoholu bežné. „Skúšky prebiehali tak, že sme si všetci dali panáka slivovice, pol hodiny sa skúšalo a potom, že musíme končiť, v krčme sa za chvíľku zatvára. Išli sme na pivo, na panáka,“ spomína Sitek na svoj bežný režim.
Jeho manželka s ním nesúhlasila: „Keď som s ním začala žiť, tak som zistila, že ten alkohol u neho jednoducho je, a mne to hrozne prekážalo." Sitek si najskôr neuvedomoval, že to s alkoholom preháňa. „Ja som nepil, že som musel. Ja som chcel. Mne to chutilo, tak som si to dával. Ale ono to narastalo a ja som si neuvedomil, že dcéra vidí, že otec príde domov opitý,“ opisuje. Práve incident s dcérou Kristínou ho prinútil pitie obmedziť. „Prišlo to, keď to raz prehnal a rozbil hlavou sklenené vchodové dvere. Ja som z toho mala taký panický atak, že musela prísť sanitka, aby som sa upokojila.“ Zlomovým bodom bolo definitívum od manželky: „Manželka mi dala vybrať - buď alkohol alebo ona.“ Popísal svoje uvedomenie si, že musí niečo zmeniť: „Povedal som jej ale, že nedokážem prestať úplne, a ona mi povedala, že to stačí iba obmedziť."
Sitekovu závislosť na alkohole plne nahradila závislosť na práci. „Kým som šiel do dôchodku, tak som nemal toľko práce ako teraz na dôchodku,“ hovorí herec, ktorý okrem divadla nakrúca televízne seriály, dabuje, pracuje v rozhlase a načítava audioknihy. Okrem toho má psa a veľmi rád varí pre celú rodinu. Prácu nemienil obmedziť ani po infarkte, ktorý prekonal. „Keď mi doktorka na pohotovosti povedala, že to bol infarkt a že si poležím, tak som jej povedal: Ja ale o tri dni začínam natáčať ZOO a keď tam nebudem, oni to preobsadia,“ dodáva Dušan Sitek, ktorý okrem ZOO účinkoval v seriáloch Polície Modrava, Rapl, Četníci.
Vladimír Durdík (†53): Cena za závislosť
Herec Vladimír Durdík, známy ako Marek z filmu Červené víno, zaplatil za svoju závislosť od alkoholu tú najvyššiu daň. Jeho manželka Jana ho označila za veľkého ľachtikára, ktorý sa bál lekárov a liečil sa sám. Vdova po členovi činohry SND priznala: „Bolo to strašné! Keď prišiel domov, povedal mi: Jani, ja mám cirhózu pečene. Akoby si neuvedomoval tragédiu tohto ochorenia.“ Durdík si myslel, že sa mu nič nemôže stať, nedodržiaval diétu a pil tajne. „Bola som posledná, koho vo svojom živote videl, než upadol do kómy. Lekári mi povedali, že keby dodržiaval všetky pravidlá, mohol pokojne žiť ďalších pätnásť rokov,“ spomína Jana Durdíková na svojho manžela, ktorý zomrel 9. marca 2003.
Ivan Romančík (73): Boj s dedičstvom rodiny
Známeho seriálového a dabingového herca Ivana Romančíka tiež pokúšali démoni. Celé to vraj spustil odchod jeho otca, herca Ela Romančíka od jeho prvej manželky. Ivanova mama to neuniesla a prepadla alkoholu. Nakoniec tým istým peklom prešiel aj Ivan. Po rokoch priznal: „Robil som presne to isté, čo ona a čo som na nej nenávidel. Klamal som, že som nepil. Tam fľaša v elektrike, tam za záchodom.“ Kvôli závislosti skončil Ivan na protialkoholickom liečení. Nebolo to ľahké obdobie ani pre jeho manželku, herečku Oľgu Solárovú. Svoj boj s alkoholom však vyhral a zachránil si tak rodinu. Pobyt na psychiatrii bol pre neho ako herca vraj veľké štúdium charakterov. „Chodili sme veľká partia do Oščadnice na chalupu a ja som sa tešil, nalieval som im, zakúril do pece, poukladal som ich spať. Staral som sa o nich a vôbec mi to nechýbalo. Naraz som zistil, že sa dá bez toho žiť a mám svätý pokoj. Ešte keby som prestal fajčiť…“
Peter Bzdúch (†57): Sklamanie a choroba
Keď dal po hádke s vtedajším vedením SND výpoveď, išlo to s hercom zdravotne aj psychicky dolu vodou. A ešte väčšmi sa skamarátil s pohárikom. Alkohol sa mu stal osudným - lekári mu diagnostikovali rakovinu pečene. Oporou Petrovi bola jeho druhá manželka Viera, no on mal aj iné trápenie: Keď sa rozviedol so svojou prvou manželkou, jediný syn s ním odmietal komunikovať. Neprišiel ani k jeho smrteľnej posteli. K rodinným problémom pribudli aj zdravotné a známy herec prestával so zákernými chorobami bojovať. „Mal dlhodobo cukrovku, nádor na pečeni, ktorý neriešil, on sa jednoducho vzdal,“ priznala Viera. Peter Bzdúch zomrel 11. decembra 2012, keď mu zlyhali životne dôležité orgány.
Július Satinský (†61): Smútok a boj s rakovinou
Rád si vypil aj legendárny herec, umelecké „dvojča“ Milana Lasicu z dvojice L+S. Dokonca aj pri nakrúcaní. Keď režisérka Marie Poledňáková natáčala komédiu storočia S tebou mě baví svět, nielenže zakázala hercom piť alkohol, ale robila aj náhodné kontroly. Aj tak ju prekabátili, keď fľašky ukrývali deťom do batôžkov. Povráva sa, že Satinský každý deň vypil fľašu borovičky, do ktorej si kvôli žalúdočným problémom sypal mleté čierne korenie. Démon alkoholu ho zlákal do svojej moci, keď mu v Karibiku tragicky zahynula prvá manželka, tanečníčka a prekladateľka Oľga Lajdová. Od žiaľu, ktorý vystupňoval zákaz vycestovať na jej pohreb, sa rozhodol upiť k smrti. Na protialkoholickom liečení ho však čakal strážny anjel, psychiatrička Viera, s ktorou sa ešte v tom istom roku oženil a mal s ňou dcéru Luciu a syna Janka. Satinský podľahol rakovine hrubého čreva 29. decembra 2002.
Ivan Mistrík (†46): Tragédia a samovražda
Obdivovaný herec Ivan Mistrík pôsobil placho a hanblivo, no v súkromí si neužil veľa šťastia. Jeho prvá manželka Helena, s ktorou mal synov Ivana a Michala, zomrela v roku 1977 na dovolenke v Bulharsku po náhlej mozgovej príhode. So speváčkou Marikou Klesniakovou, ktorá mala o 17 rokov menej, sa zoznámil, keď hľadal pre synov učiteľku angličtiny. Zaľúbil sa do nej, vzali sa a narodil sa im syn Janko. Boli spolu len štyri roky, ktoré boli plné Ivanovej žiarlivosti a nadmerného pitia. Hoci ho priatelia prehovárali, aby sa rozviedol, on svoje trápenie ukončil 8. júna 1982 samovraždou. Vo vlastnom byte si guľovnicou strelil do hlavy.
Etzler a cesta k "vyliečenému alkoholikovi"
Herec Martin Etzler sa tiež potýkal s alkoholovou závislosťou. Bol na liečení, ale ľuďom klamal, že má žltačku. „Bola úplne plná čakáreň, kam som si v tých slipoch sadol. Všetkým som hovoril, že mám žltačku. Až po roku a pol som zistil, že najlepšie riešenie je povedať, že som vyliečený alkoholik. Potom ma už nikto nenútil, aby som si dal pohárik,“ povedal otvorene. Kým sa človek podľa neho nerozhodne zmeniť sa, lieky ani terapie veľmi nepomôžu. Dnes Etzler hovorí, že nie je pijanom, ale klamal by, keby povedal, že si nedá pohárik. Povedali si ale, že alkohol už neovládne celý jeho život. „Môžete si potom v živote priority poskladať tak, že sú pre vás dôležitejšie veci než alkohol,“ povedal pre DVTV herec. „Samuel je proste anjel.“
Príbehy týchto osobností sú varovaním pred ničivou silou alkoholu a zároveň svedectvom o sile ľudského ducha a možnostiach zmeny, aj keď cesta k nej býva často tŕnistá a dlhá.