Karol Duchoň, prezývaný aj "Slovenský Tom Jones", bol bezpochyby jedným z najvýraznejších a najtalentovanejších spevákov, akých Slovensko kedy malo. Jeho nezameniteľný hlas, charizma a pódiová prezentácia si získali srdcia tisícok fanúšikov, no jeho život, žiaľ, predčasne ukončil alkoholizmus a následná cirhóza pečene. Dnes by sa legendárny interpret dožil 69 rokov, no jeho príbeh sa skončil v novembri 1985, keď mal iba 35 rokov.
Začiatky a vzostup "Karola Nationale"
Karol Duchoň sa narodil 21. apríla 1950 v Galante. Hudobný talent zdedil po svojej mame, ktorá pochádzala zo Srbska. Jeho otec, riaditeľ strojníckeho učilišťa, si pre syna predstavoval iné povolanie a dokonca mu kedysi rozmlátil gitaru pre zlé známky. Karol sa však nenechal odradiť a už v detstve vystupoval s kapelou.
Prelomovým momentom v jeho kariére bol rok 1970 a účasť na Bratislavskej lýre. S piesňou "Kto ťa má rád", ktorú mu zložil Paľo Zelenay a otextoval Milan Lasica, sa Karol Duchoň okamžite zaradil medzi hviezdy. S prezývkou "Karol Nationale" začal víťaziť na všetkých frontoch a jeho hity ako "Smútok krásnych dievčat", "V slovenských dolinách", "Čardáš dvoch sŕdc", "Dievča z Budmeríc", "Hrám", "Rodný môj kraj", "Mám ťa rád", "S úsmevom" a "Elena" sa ozývali z rádií, televízie, ale aj štátnych recepcií. Jeho vystúpenia boli plné energie a vášne, ženy ho zbožňovali a muži obdivovali jeho umenie. V tom čase bol Karol Duchoň považovaný za väčšieho speváka ako Karel Gott, ktorý sa len postupne "šteloval" do úlohy božského speváka. Duchoň otváral ľuďom srdcia bez potreby zlatého obleku.
Jeho talent bol taký výnimočný, že ho kritici označovali za "Slovenského Toma Jonesa" a nemeckí kritici ho dokonca prirovnávali k Tomu Johnesovi. V socialistickom zriadení sa mu podarilo dosiahnuť status hviezdy, dokonca mu bolo umožnené vystupovať na festivale v Japonsku, kde bol jednou z najväčších hviezd a Japonci boli unesení z jeho nádherného hlasu. Traduje sa, že aj Karel Gott mu závidel jeho hlas a vyjadril želanie, aby mu ho Boh doprial.
Osobné vzťahy a prvé manželstvo
Karol Duchoň bol nielen úspešný, ale aj šarmantný a zábavný spevák, ktorý priťahoval pozornosť žien. Počas vystúpenia na internáte Bernolák si padla do oka Elena Šuráková. Po dvoch rokoch chodenia sa v apríli 1972 zosobášili. Elena neskôr prezradila, že život s Karolom bol ako byť s dvoma rôznymi mužmi. Niekedy bol mimoriadne citlivý a nežný, inokedy sa uzatváral do svojho sveta, bol výbušný a žiarlivý.
"Raz ma videl hrať na dvore bedminton so susedom. Pozrel na mňa a ja som vedela, že je zle-nedobre," opísala Elena jednu z jeho žiarlivých scén. Táto epizóda dokonca viedla k tomu, že Karol rozlámal ich bedmintonové rakety. Elena pripúšťa, že bola na neho možno až príliš dobrá a nikdy nerobila scény, čo si Karol sám priznal, že by si zaslúžil. Dnes si vyčíta, že nebola ráznejšia a neposlala ho na liečenie. Keby prestal piť, nerozviedla by sa s ním.
Ich manželstvo však nebolo jednoduché. Karol bol často na cestách, čo bolo v poriadku, no Elena si s ním neužívala bohémsky život. Musela sa starať o domácnosť a ráno skoro vstávať do práce. Spomína si, že Karol sa jej viackrát ponosoval, že napriek svojej popularite musí žiť v malom byte, no rozhodujúci "mocipáni" mu prideľovanie väčšieho bytu odmietali.
Bál sa Karel Gott hlasu Karola Duchoňa? | TALENT OD BOHA
Prvé lásky a vplyv Evy Mázikovej
Významnou ženou v Karolovom živote bola aj speváčka Eva Máziková. Vyrastali spolu a chodili na rovnakú základnú školu. Dokonca spolu raz utiekli z domu, pretože ich rodičia chceli, aby sa zobrali. Eva Máziková prezradila, že s Karolom sa ľúbili a mali sa aj brať, ale nakoniec z toho zišlo. S Karolom Duchoňom mala blízky vzťah, ale napriek tomu ho nedokázala vytiahnuť z jeho "pekla".
Druhé manželstvo a krátky život s dcérou
Karol Duchoň a Elena Šuráková sa rozviedli vo februári 1985. Len desať dní po doručení rozsudku sa Karol oženil s Alenou Čermákovou, ktorá pracovala v Slovenskom rozhlase. Alena sa presťahovala do Karolovho päťizbového bytu, zatiaľ čo Elena s dcérou Dankou sa presťahovali do jej dvojizbového bytu. Vzťah s novou partnerkou však netrval dlho. Alena a Karol mali veľké plány, ale ich manželstvo bolo predčasne ukončené spevákovou smrťou, ktorá prišla približne osem mesiacov po svadbe.
Karol Duchoň mal s Elenou dcéru Danku, ktorá sa narodila len pár rokov pred jeho smrťou. Karol si ju preto veľa neužil a ani ona jeho. Neustále bol na koncertoch, na liečení alebo "úplne mimo". Aj keď Elenu naďalej miloval, po rozvode sa takmer okamžite oženil znova, pretože sám žiť nedokázal.
Danka si na otca spomína ako na speváka s veľkým srdcom, ktorý by sa rozdal na všetky strany. Bol spoločenský a rád sa bavil. Z krátkeho života s otcom jej ostalo pár spomienok, napríklad ako mu v aute spievala falošne cestou na Donovaly, čo ho rozosmialo až do takej miery, že musel zastaviť. Danka priznala, že po otcovi zdedila skôr postavu a žiarlivosť.
Boj s alkoholom a zdravotné problémy
Napriek obrovskému talentu a popularite, Karol Duchoň bojoval s vnútornými démonmi. Sláva, tlak, dlhy a socialistická realita ho dohnali k alkoholu. "Asi štvrť hodiny pred tým, ako mal ísť na pódium, stál a trpel. Bol to strach… A ten strach ho vždy motivoval k tomu, aby si dal, 'ukľudňovák'," vysvetľuje jeho kolega. Tento strach z neúspechu, nepoznania alebo zlyhania ho viedol k poháriku, ktorý mu mal pomôcť vyrovnať sa s obavami.
Jeho životospráva sa postupne zhoršovala. V detstve prekonal infekčnú žltačku, čo ešte viac zhoršovalo jeho zdravotný stav pri konzumácii alkoholu. K alkoholu sa pridali aj dlžoby a problémy so Slovkoncertom, ktorý rozhodoval o zahraničných pracovných príležitostiach. V dôsledku toho Karol uvažoval aj nad emigráciou. V lete 1984 pobudol v Juhoslávii, kam ho jeho mama a Elena s Dankou prehovorili, aby sa vrátil.
V roku 1985 bol Karol hospitalizovaný v nemocnici. Napriek varovaniam lekárov, že ďalší alkohol môže mať fatálne následky, si Karol ešte dal. Zomrel 5. novembra 1985 v bratislavskej nemocnici v Ružinove, deň po svojich meninách. Oficiálnou príčinou smrti bola cirhóza pečene, hoci niektorí tvrdia, že primárnou príčinou bolo zlyhanie obličiek.
Odkaz a spomienky
Aj napriek tragickému koncu, Karol Duchoň zanechal nezmazateľnú stopu v slovenskej hudobnej histórii. Jeho piesne sa stále tešia obľube a jeho hlas je považovaný za jeden z najlepších, aké kedy na Slovensku zazneli. "Taký hlas sa rodí iba raz za sto rokov," hovorili o ňom počas jeho života, a tieto slová platia dodnes.
Jeho životný príbeh je varovaním pred ničivou silou závislostí, ale zároveň pripomienkou na výnimočný talent, ktorý mohol ešte dlho obohacovať slovenskú kultúru. Jeho piesne boli výkrikmi, ktoré patrili ľuďom, a jeho energia spájala všetkých naokolo. V dnešnej dobe, ktorá často prináša rozdelenie, by sme takého človeka, ktorý spája a nerozdeľuje, potrebovali viac ako kedykoľvek predtým.
Medzi jeho verných priateľov a kolegov, ktorí na neho nezabudli, patrili Dušan Grúň, ktorý prišiel na jeho pohreb aj zo zahraničia, Marcela Laiferová, Jana Kocianová, Marie Rottrová, herci ako Marián Labuda, Ivan Lutter, Juraj Pántik a Vlado Durdík. Durdík vo svojej rozlúčkovej reči dokonca podpichol kultúrnych činiteľov, ktorí sa k slávnemu spevákovi hlásili, len keď bol populárny, ale v skutočnosti na neho kašľali.
Aj po štyroch desaťročiach od jeho odchodu zostáva Karol Duchoň fenoménom, ktorého hudba žije ďalej a pripomína nám nielen jeho výnimočný talent, ale aj smutný osud. Jeho piesne, ako napríklad "Pár chvíľ lúčenia", dnes znejú s ešte väčšou nostalgiou a pripomínajú, čo všetko sme stratili.