Problém s alkoholom na Slovensku nie je novinkou, no jeho rozsah a dôsledky sú často podceňované. „Každý desiaty Slovák pije problémovo, viac než je zdravé,“ uviedla klinická psychologička Barbora Kuchárová. Táto alarmujúca štatistika poukazuje na skutočnosť, že alkohol, napriek svojej bežnej prítomnosti v spoločnosti, predstavuje vážnu drogu s potenciálom ničiť životy. Spoločenská normalizácia pitia a mýtus o "suchárovi" nepijúcom patria medzi hlavné prekážky v riešení tejto problematiky.
Hranica medzi pitím a závislosťou: Kde sa stráca?
Mnohí Slováci, ktorí konzumujú alkohol, si neuvedomujú, kde presne leží povestná hranica medzi príležitostným pitím a závislosťou. Pohár či dva vína po práci, alebo večerné pivo s priateľmi, sa ľahko môžu stať zlozvykom, ktorý prerastie do závislosti. „Pitie alkoholu denne je problém, a to aj v prípade, že pijete málo. Väčšina ľudí totiž postupne zvyšuje svoje dávky pitia alkoholu,“ upozornil psychiater Pavel Palkovič z Centra pre liečbu drogových závislostí v Bratislave. Alkohol sa často vyhľadáva pre účely uvoľnenia, zabudnutia na starosti, potlačenia stresu a navodenia dobrej nálady. Hoci alkohol skutočne dokáže stres znížiť, problém nastáva, keď si telo na určitú hladinku zvykne a jeho tolerancia sa zvýši. Na dosiahnutie rovnakého efektu sú potom potrebné čoraz vyššie dávky.
Odporúčané normy a varovné signály
Podľa odborníkov existujú normy, pri ktorých je riziko závislosti minimálne. „Maximálna odporúčaná denná dávka je 1 poldeci alebo 1 malé pivo alebo 1 dcl vína,“ uviedol lekár. Ak sa však nedokážete udržať pri tomto množstve a pravidelne konzumujete viac, je to varovný signál signalizujúci potenciálnu závislosť od alkoholu, ktorej by sa mala venovať pozornosť čím skôr.
Víkendoví pijani a spoločenská funkcia alkoholu
Zaujímavým fenoménom je aj tzv. víkendové pitie. Kým počas pracovného týždňa mnohí abstinujú, cez víkend si radi doprajú viac. Alkohol má na Slovensku silnú spoločenskú funkciu, čo potvrdzuje aj fakt, že takmer všetky oslavy, priateľské stretnutia či pracovné párty sa nezaobídu bez neho. Tento nárazový charakter pitia je pre Slovensko typický a odráža sa aj v štatistikách.
Štatistiky a globálne porovnanie
Na Slovensku sa k pravidelnému či občasnému užívaniu alkoholu priznalo 77 percent Slovákov. Celková spotreba alkoholu v poslednom desaťročí stúpa. Podľa najnovšej správy Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) vypije jeden Slovák v priemere 10,5 litra čistého alkoholu ročne. Pred desiatimi rokmi to bolo takmer 12 litrov. V rámci Európy ide o priemernú hodnotu, pričom Rumuni konzumujú 17 litrov a Česi 13,3 litra. Slovensko je v celosvetovom rebríčku spotreby alkoholu na dospelého človeka na 19. mieste a v Európe na 18. mieste.
Napriek tomu, že množstvo vypitého alkoholu sa mierne znížilo, Slovensko si drží nelichotivé šieste miesto v Európe, pokiaľ ide o priame úmrtia v dôsledku pitia alkoholu. „Takmer osem percent úmrtí je spôsobených vplyvom alkoholu. Patria sem tragické nehody, zranenia či utopenia v dôsledku pitia alkoholu, ale aj alkoholická choroba pečene a intoxikácie,“ povedal riaditeľ CPLDZ Ľubomír Okruhlica. Tento fakt odráža nárazový charakter pitia na Slovensku, kde Slováci preferujú liehoviny, ktoré sú z hľadiska rizika úmrtia mimoriadne nebezpečné.
Zdravotné dôsledky nadmerného pitia
Nadmerné pitie alkoholu má rozsiahle negatívne dopady na zdravie. „Podieľa sa na viac ako 60 chorobách a poškodeniach zdravia, najvýraznejšie na cirhóze pečene, ale aj na epilepsii či srdcových chorobách. Nadmerné pitie dokonca spôsobuje rakovinu, podieľa sa významne napr. na vzniku karcinómu pečene, pažeráka či hltanu,“ vysvetlil Okruhlica. Alkohol spolu s tabakom a nedostatkom pohybu patria medzi najdôležitejšie príčiny chronických ochorení u mladých ľudí na Slovensku.
Zvýšený krvný tlak, známy ako „tichý zabijak“, je častým dôsledkom požívania alkoholu, najmä u mužov stredného veku. Odborníci odporúčajú pacientom so zvýšeným tlakom konzultovať s lekárom povolenú mieru konzumácie alkoholu a lekárom zase robiť testy na alkoholizmus pri diagnostikovaní hypertenzie.
Aké sú účinky alkoholu na vaše telo?
Alkoholizmus ako duševné ochorenie
Liga za duševné zdravie vníma nadmerné pitie ako vážny problém a pripomína, že závislosť od alkoholu je už viac ako 50 rokov klasifikovaná ako ochorenie a je zaradená v Medzinárodnej klasifikácii chorôb. „Závislosť je duševné ochorenie, preto aj alkoholizmus je duševnou chorobou. Podľa odborníkov, ktorí s nami spolupracujú, je alkoholizmus dokonca jednou z najvážnejších duševných porúch u nás,“ uviedla riaditeľka Ligy Oľga Valentová. Cieľom Ligy je destigmatizácia alkoholizmu ako duševnej choroby.
Prevencia a kultivácia pitia
Klinická psychologička Barbora Kuchárová zdôrazňuje potrebu prevencie a kultivácie pitia, najmä u mladistvých. „V Čechách sa omnoho viac pracuje na programoch zameraných na kultiváciu pitia u stredoškolskej mládeže,“ hovorí a dodáva, že múdrosť predkov, ako nikdy nepiť na smútok, nikdy nepiť sama, nemixovať a vždy sa dobre najesť, môže pomôcť piť kultivovanejšie. Realisticky však nemožno očakávať úplné odstránenie alkoholu zo spoločnosti, ale je dôležité pracovať na jeho destigmatizácii a odstraňovaní predsudkov, ako je napríklad označenie nepijúceho človeka za "suchára".
Alternatívy a digitálne závislosti
V kontexte rastúcich problémov so závislosťami sa čoraz viac hovorí aj o digitálnych závislostiach. V Českej republike prieskum ukázal, že takmer desatina ľudí vyskúšala nikotínovú náhradu za posledný mesiac, pričom vedú e-cigarety. Závislosť od sociálnych sietí uvádza takmer 70 percent Čechov, najmä mladších. Závislosť od počítačových hier uviedlo 9,3 percenta ľudí. Tieto závislosti, rovnako ako hazardné hry, predstavujú rastúci problém, na ktorý je potrebné sa zamerať.
Napriek tomu, že Slovensko sa v spotrebe alkoholu radí k priemeru v Európe, dôsledky nadmerného a nárazového pitia sú vážne. Znižovanie rokov života prežitých v zdraví, vysoký počet úmrtí a šírenie chronických ochorení sú alarmujúce signály, ktoré si vyžadujú zvýšenú pozornosť a efektívne preventívne stratégie.