Slovenská televízna produkcia má bohatú históriu a hoci svetové filmové trháky často lákajú na exotické lokácie, aj naša krajina skrýva množstvo fascinujúcich miest, ktoré slúžia ako kulisy pre obľúbené seriály. Jedným z nich je bezpochyby „Búrlivé víno“, denný seriál, ktorý sa odohrával predovšetkým v malebnom prostredí Malých Karpát a bratislavských ateliérov. Tvorcovia seriálu siahli po autentických lokalitách, aby divákom sprostredkovali nielen dramatické príbehy dvoch vinárskych rodín, ale aj krásu slovenskej prírody a tradícií.
Srdce vinárskeho regiónu: Modra a okolie
Kľúčové exteriérové scény, najmä tie zobrazujúce vinohrady a život vinárov, vznikali v okolí mesta Modra. Tento región, známy svojou vinárskou tradíciou a súčasťou Malokarpatskej vínnej cesty, poskytol ideálne kulisy pre väčšinu vonkajších scén. Výber Modry a priľahlých vinohradníckych oblastí bol pre autenticitu seriálu kľúčový. Historické spojenie regiónu s pestovaním hrozna a výrobou vína dodalo seriálu na vierohodnosti a umožnilo divákom nahliadnuť do sveta, kde víno nie je len nápoj, ale aj súčasť životného štýlu a rodinného dedičstva.
Napriek tomu, že 95 percent seriálu sa odohráva v ateliéroch s drevotrieskovými stenami a len správnym osvetlením do okien, exteriérové scény dodávali príbehu na reálnosti. Pre predstavu, byt Ingrid delí od laboratória mladej Dolinskej len jedna stena, čo naznačuje, že všetky miestnosti boli situované blízko seba v rámci ateliérového komplexu. Toto usporiadanie zjednodušovalo filmárske práce, keďže kamera sa nemusela príliš presúvať a tvorcovia mohli efektívne využiť priestor ateliérov tak, aby divák nerozoznal skutočné usporiadanie.
Dej seriálu sa odohráva vo vymyslenom mestečku Vínne, ktoré je dokonca podľa evidenčných čísel vozidiel ("VI") okresným mestom. Viaceré scénky sa nakrúcali v Modre, no tvorcovia siahli aj po ďalších autentických miestach.
Konkrétne lokality, ktoré oživili dej
Okrem širokých záberov na vinice sa v seriáli objavilo aj množstvo konkrétnych miest, ktoré dotvárali dej a slúžili ako sídla či dôležité dejiská.
Kaštieľ v Mierove: Neskorobarokový kaštieľ z 18. storočia v obci Mierovo poslúžil ako sídlo klanu Roznerovcov. V skutočnosti toto historické sídlo funguje ako penzión a reštaurácia, čo mu dodáva ďalší rozmer autenticity. V Mierove sa nakrúcali aj scény z cintorína, kde sa nachádzal hrob postavy Márie, čo svedčí o snahách tvorcov využiť reálne a atmosférické prostredie pre dôležité momenty príbehu.
Kaštieľ v Tomášove: Zábery spred kaštieľa milionára Kramera (ktorého stvárňoval Peter Nádašdi ako Max Zachar) sa nakrúcali v Tomášove. Tieto priestory boli svedkami dôležitých udalostí, ako bolo vydávanie dcéry Jozefa Vajdu či svadba futbalistu Róberta Maka, čo naznačuje, že lokalita má aj vlastnú zaujímavú históriu mimo seriálového sveta.
Dom Petra a Evy v Modre-Harmónii: Moravský dom Petra a Evy, ktorý bol dôležitým rodinným sídlom, sa nachádza v centrálnej časti Modry-Harmónie. Rodina, ktorá v tejto vile býva, prepožičala svoje dolné poschodie na účely nakrúcania, čím sa opäť potvrdila snaha tvorcov o využitie reálnych a obývaných priestorov.
Vináreň Pavúk v Modre: Rodina Dolinských mala svoje seriálové sídlo v Modre, pričom exteriér ich domu bol situovaný pri malebnej vinárni Pavúk na Štúrovej ulici. Táto lokalita priamo evokovala vinársku atmosféru, ktorá bola pre seriál taká charakteristická.
Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela v Pezinku: Nemocnica, ktorá sa v seriáli objavila, bola jednou z budov Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela v Pezinku. Využitie reálnej nemocnice dodalo seriálu na dráme a dôveryhodnosti, aj keď sa jednalo o citlivé témy.
Sanatórium Karpatia v Limbachu: Zábery z psychiatrie, ktoré boli súčasťou deja, vznikali v dnes už neexistujúcom Sanatóriu Karpatia v Limbachu. Strata tejto budovy znamená aj stratu konkrétnej filmovej lokality, ktorá mohla byť pre budúce projekty cenná.
Detské centrum Dubáčik v Čiernej Vode: Scény z detského centra, ktoré boli dôležité pre rozvoj niektorých postáv a príbehových línií, sa filmovali v detskom opatrovateľskom centre Dubáčik v Čiernej Vode, ktorá je súčasťou Chorvátskeho Grobu.
Areál zdravia Rozálka v Pezinku: Kone a prostredie s nimi späté, ktoré tvorili dôležitú súčasť života niektorých postáv, našli tvorcovia v pezinskom Areáli zdravia Rozálka. Tento areál ponúkal ideálne podmienky pre zobrazenie života s koňmi.
Kaplnka sv. Anny: Kaplnka, kde sa odohral dôležitý moment stretnutia Martina so sestrou Kristínou, sa v skutočnosti nazýva Kaplnka sv. Anny. Aj takéto menšie, ale významné lokality dodávali seriálu na hĺbke a prepojovali ho s reálnym svetom.
Majer Fajdal južne od Vištuku: Romantické zábery na vinice, ktoré často slúžili ako kulisa pre momenty lásky a nádeje, sa nakrúcali južne od obce Vištuk, na majeri Fajdal.
Vínne mestečko a jeho tajomstvá: Vištuk a Šenkvice
Hoci sa dej odohráva vo fiktívnom mestečku Vínne, viacero scén bolo situovaných do reálnych vinárskych oblastí. Viaceré scénky sa nakrúcali v Modre, ale objavili sa aj ďalšie lokality. Náhodou bolo objavené miesto nakrúcania scén s Ninou Dolinskou, spojené s príbehom o Ivanovi Dolinskom a ochrannom kamennom oku vo vinohrade. Toto "kamenné oko" je moderné umenie, nie výtvor prírody.
Dobrým smerovaním kamier sa tvorcom darilo obchádzať blízku cestu, budovy a plot, čím sa vytváral dojem osamelosti postáv, hoci v skutočnosti ich sledovali okoloidúci vodiči. V blízkosti kameňa sa objavuje ďalšia budova, ktorá sa dá identifikovať ako súčasť obce Vištuk. Táto budova, viditeľná z diaľky, je známa rozhľadňa a patrí do regiónu s bohatou vinárskou históriou. Predpokladá sa, že seriál nevyužil len tak náhodou práve skutočné vinárske miesta.
Konkrétne sa spomína obec Šenkvice, s približnými GPS súradnicami 48.301995, 17.355255 alebo +48° 18′ 7.18″, +17° 21′ 18.92″. Vinár Andrej doplnil, že budova s rozhľadňou je v skutočnosti vinárstvo Karpatská perla, ktoré bolo ocenené ako Vinárstvo roka 2012 a je producentom vín patriacich k najlepším na Slovensku. Pôvodný titulok článku "Pri Vištuku" bol preto prehodnotený v prospech Šenkvíc, ktoré sa javia ako dôležitejšia lokalita.
Z MALOKARPATSKEJ PÔDY – 14. diel: Výroba šumivých vín
Bratislava: Mestské scény a ateliérová tvorba
Hlavné mesto Slovenska, Bratislava, zohralo tiež dôležitú úlohu pri natáčaní seriálu. Poslúžilo na zachytenie mestských scén, ktoré si vyžadovali rušnejšie prostredie alebo špecifickú architektúru, odzrkadľujúcu moderný život niektorých postáv. Okrem toho sa v bratislavských televíznych ateliéroch natáčala väčšina interiérových scén. Tieto ateliéry sa stali domovom pre interiéry domov hlavných postáv, kancelárií, nemocničných priestorov a iných vnútorných priestranstiev, kde sa odohrávala podstatná časť dramatických dialógov a osobných zvratov.
Hoci „Búrlivé víno“ bol predovšetkým ateliérový seriál, tvorcom sa darilo prostredníctvom premysleného výberu lokácií a štýlu nakrúcania vyvolávať dojem živosti a rôznorodosti prostredia. Aj ateliérové výjavy, ktoré sa často vyznačovali minimalistickým zariadením s konferenčným stolíkom, modernými sedačkami a poličkou s vázičkou, dokázali diváka vtiahnuť do deja. Tieto zdanlivo jednoduché interiéry často slúžili ako pozadie pre náhle vstupy či odchody postáv, čím sa menila celá situácia a dynamika scény.
Vizuálne prvky a budovanie atmosféry boli pre seriál kľúčové. Vnímanie diváka bolo obohatené aj zábermi na budovy, ktoré naznačovali, kde sa bude dej odohrávať - či už išlo o moderné činžiaky, spomínané kaštiele, alebo obyčajné dvory. Tieto zábery pomáhali budovať celkovú atmosféru a poskytovali divákovi dostatok vizuálnych emócií, z ktorých mohol čerpať aj pri sledovaní ateliérových pasáží. Divák si tak mohol domýšľať širší priestor a čerstvý vzduch, aj keď sa postavy znova vracali k svojim obľúbeným sedačkám či pracovným stolom.
Charakteristickým znakom ateliérových scén bol vždy veľký poriadok a absencia zbytočností či povaľujúcich sa vecí. Čistý stôl mohol symbolizovať „čistý štít“ vinárskych rodín, ktoré sa snažili udržiavať fasádu úspechu a stability napriek vnútorným problémom. Architekt Pavol Andraško stál za dizajnom interiérov, pričom sa inšpiroval životom rôznych spoločenských vrstiev. Navrhoval obydlia podľa dramaturgického určenia jednotlivých postáv a rodín, aby bolo ich sociálne postavenie jasne odlíšené. Byt Roznerovcov tak mal znaky moderného bývania, zatiaľ čo obývačka Dolinských bola zariadená v tradičnejšom štýle.
Rozvoj prostredia s rastom postáv a náročnosť filmového procesu
S rastom seriálu a jeho postáv sa rozvíjalo aj prostredie, v ktorom sa odohrával. Keďže sa v seriáli vyskytovalo viacero detí, pôvodné ateliérové prostredie, ktoré im spočiatku stačilo, sa postupne stávalo nedostatočným. S rozvojom deja a dospievaním detí pribudla do seriálu napríklad Laurinkina škola. Nakrúcanie prebiehalo na gymnáziu na Tomášikovej ulici v Bratislave, čo prinieslo do seriálu realistické prostredie školského života.
Pri exteriérovom nakrúcaní, ako napríklad pri scéne s Laurinkou pred školou, kde ju priviezol jej nevlastný otec Peter Rozner (Martin Mňahončák), sa prejavila aj náročnosť filmového procesu. Scéna, ktorá na obrazovke trvá len okamih, sa v skutočnosti nakrúcala niekoľkokrát, s opakovaným nastavovaním hercov na východiskové body a opakovanými pokynmi režiséra. Rovnako aj scéna, kde Laurinka sedí na tráve a rozpráva sa s kamarátom, bola prerušovaná okolitým ruchom - sirénou sanitky či zvukom lietadla. Tieto momenty ukazujú, aké dôležité je sústredenie celého štábu a hercov, aby sa napriek rušivým vplyvom podarilo vytvoriť požadovaný obraz.
Realita filmového štábu bola často skrytá za dokonalým obrazom na obrazovke. Tvorcovia seriálu sa snažili vytvoriť čo najverohodnejšie prostredie, a to nielen výberom lokácií, ale aj spôsobom nakrúcania. Pri scénach s detskými komparzistami, ktorí vytvárali dojem rušnej školskej prevádzky, bolo vidieť snahu o čo najprirodzenejšie pôsobenie. Chlapci hrajúci sa s jojom či dievčatá sediace na ruksakoch - to všetko prispievalo k vytvoreniu autentickej atmosféry. Zatiaľ čo jeden deň sa nakrúcali krátke výjavy na školskom ihrisku, ktoré zabrali celé popoludnie, inokedy sa štáb zameral na dramatické alebo láskyplné situácie, ktoré sú charakteristické pre žáner seriálu.
Mnohotvárnosť príbehov a herecké výkony
„Búrlivé víno“ ponúkalo divákom širokú škálu dejových línií - od zobrazovania týrania krehkej ženy, cez boj o dcéru, problémy s vinárskou firmou, až po vzťahy starých rodičov a ich agilnej vnučky. V centre všetkého však bola láska v jej najrôznejších podobách, od nežnej a nesmelej až po sexuálne obťažovanie na pracovisku. Napriek tomu, že ide o seriál na pokračovanie, herci sa snažili hrať charaktery, nie len anonymné postavy. Vlado Černý presvedčivo stvárnil lekára zvrhlíka, Helena Krajčiová zaujala úsporným a civilným herectvom v úlohe obťažovanej aj zamilovanej sestričky, Monika Hilmerová účinkovala hodnoverne v úlohe týranej ženy a Ľubo Kostelný šokoval ako jej muž. Diváci si obzvlášť pochvaľovali účasť Emila Horvátha, ktorého mnohí považovali za hlavný dôvod sledovania seriálu.
Aj napriek občasným nelichotivým ohlasom v internetových diskusiách, kde sa „Búrlivé víno“ porovnávalo napríklad s „Dallasom“, si seriál našiel svojich verných divákov, ktorí oceňovali jeho dramatické zvraty a herecké výkony, aj keď sa občas nevyhol klišé typickým pre tento žáner.
Seriál bol vysielaný na TV Markíza v rokoch 2013 až 2017. Premiéru mal 1. januára 2013 a odohrával sa vo vinárskom prostredí, prinášajúc osudy dvoch vinárskych rodín prepojených priateľstvom a rozdeľovaných dávnymi tajomstvami. V priebehu svojho vysielania prešiel seriál viacerými zmenami vysielacieho času, snažiac sa udržať si divácku priazeň. Napriek snahám o oživenie a posilnenie obsadenia, sledovanosť postupne klesala, čo viedlo k jeho finálnemu ukončeniu. Populárny slovenský seriál Búrlivé víno sa natáčal predovšetkým v malebnom prostredí Malých Karpát, ktoré sú známe svojou vinárskou tradíciou. Kľúčové exteriérové scény, najmä tie zobrazujúce vinohrady a život vinárov, vznikali v okolí mesta Modra. Výber lokalít bol pre autenticitu seriálu kľúčový. Modra a priľahlé vinohradnícke oblasti Malokarpatskej vínnej cesty poskytli ideálne kulisy pre väčšinu vonkajších scén. Tento región je historicky spojený s pestovaním hrozna a výrobou vína, čo dodalo seriálu na autentickosti. Hlavné mesto Slovenska, Bratislava, poslúžilo na natáčanie mestských scén, ktoré si vyžadovali rušnejšie prostredie alebo špecifickú architektúru. Okrem toho sa v bratislavských televíznych ateliéroch natáčala väčšina interiérových scén, ako napríklad domovy hlavných postáv, kancelárie či nemocničné priestory. Okrem hlavných lokalít sa v seriáli objavili aj iné konkrétne miesta, ktoré dotvárali dej. Výber filmovacích miest nebol náhodný. Tvorcovia seriálu hľadali lokality, ktoré by najlepšie zodpovedali atmosfére a príbehu Búrlivého vína. Seriálových hrdinov z Búrlivého vína okrem povahy charakterizuje aj prostredie, v ktorom bývajú. Posvietili sme si na obydlia dvoch najsledovanejších seriálových vinárskych rodín, Dolinských a Roznerovcov, ktorých domy sú zariadené v úplne inom štýle.