Slovenský denný seriál "Búrlivé víno", vysielaný na TV Markíza v rokoch 2013 až 2017, si získal srdcia mnohých divákov. Jeho príbeh sa odohrával vo svete vinohradníctva a vinárstva, pričom sledoval osudy dvoch rodín, spojených priateľstvom, ale zároveň rozdeľovaných dávnymi tajomstvami. Seriál mal premiéru 1. januára 2013 a jeho sledovanosť sa postupne vyvíjala, čo viedlo k zmenám vo vysielacom čase.
2 NA 1 - Veľkolepý návrat Búrlivého vína! Hlavné hviezdy opäť pokope
Počiatky a vývoj sledovanosti
"Búrlivé víno" sa pôvodne začalo vysielať každý pracovný deň o 17:55. Vďaka rastúcej popularite a stúpajúcej sledovanosti došlo k presunu do hlavného vysielacieho času o 20:30, kde sa vysielal každý pracovný deň okrem stredy. Tento krok naznačoval silnú pozíciu seriálu v programovej štruktúre televízie.
Postupom času sa však dynamika sledovanosti menila. Od 1. marca 2016 sa seriál začal vysielať iba v utorky a štvrtky, najprv o 20:30 v dvoch častiach za sebou, neskôr po jednej časti od 21:40. Tento posun signalizoval snahu televízie reagovať na klesajúce čísla. Následne, od 4. apríla 2016, sa kvôli ďalšiemu poklesu sledovanosti vrátil k pôvodnému formátu vysielania od pondelka do piatku o 17:50.
Televízia Markíza sa pokúsila seriál oživiť nasadením jeho 9. série v mimosezónnom období, počas leta 2017. Seriál bol opäť vysielaný o 20:30 každý pracovný deň. Napriek tomu, že sa tento krok mohol zdať ako strategický ťah, nízka sledovanosť viedla k opätovnému presunu na neskorší čas vysielania, konkrétne na 21:40, kde bol seriál napokon dovysielaný v dvoch častiach za sebou. Finále "Búrlivého vína" sa odohralo 31. augusta 2017.
Reprízy a dlhovekosť seriálu
"Búrlivé víno" si získalo verné publikum, čo dokazujú aj jeho reprízy. TV Doma odvysielala seriál prvýkrát od 2. januára 2018 do 30. mája 2019 v popoludňajších hodinách. Druhá vlna repríz nasledovala od 12. apríla 2021 do 23. októbra 2023, pričom sa menil aj čas vysielania z popoludňajších na ranné hodiny. Tretia repríza na TV Doma začala 19. februára. Táto opakovaná vysielacia stratégia svedčí o pretrvávajúcom záujme divákov o príbehy z vinárskeho prostredia.
Miesta činu: Skutočnosť verzus fikcia
Aby tvorcovia seriálu "Búrlivé víno" mohli vyrozprávať príbeh dvoch znepriatelených vinárskych rodín, z exteriérov si poskladali hotové puzzle. Domy ústredných rodín sú v televízii od seba vzdialené len na skok, v skutočnosti ich delí takmer hodina jazdy autom.
Kaštieľ Roznerovcov v Mierove
Seriáloví Roznerovci bývajú na Žitnom ostrove, v kaštieli plnom poľovných trofejí. V skutočnosti sa tento neskorobarokový kaštieľ z 18. storočia nachádza v obci Mierovo. V tejto malej dedinke s približne päťsto obyvateľmi sa nakrúcanie seriálu stalo udalosťou číslo jeden. Obyvatelia s nadšením potvrdzovali, že "Každý večer" sledujú seriál.
Pani kaštieľa, Júlia Nagyová, uvítala produkciu s otvorenou náručou. "Som prekvapená. Keď sem prídu hostia po prvý raz a zbadajú našu bránu, hneď ju spoznajú," povedala. Vyznala sa, že "Mali sme tu už aj starší manželský pár, ktorý prišiel len kvôli seriálu. Nedal si ani obed, len sa pozrel a odišiel."
Produkcia oslovila rodinu Nagyovcov v máji predchádzajúceho roka. "Prvého zavolali a ôsmeho už nakrúcali. Boli tu až do októbra." Zadarmo to nebolo. "Niečo sme za to dostali a štáb, čo bolo asi štyridsať ľudí, sa tu tiež stravoval. Ale skôr ide o to, že každý večer je náš kaštieľ v televízii," pousmiala sa Júlia, hoci v tom čase bola takmer vždy v práci.
Nagyovci kúpili kaštieľ v dezolátnom stave a dvanásť rokov ho prácne rekonštruovali. Júliina mama Kornélia, povolaním kunsthistorička, doň vložila dušu a pohrala sa i so záhradou. Práve v nej sa štáb pohyboval po celý čas, s kamerami sa do interiéru dostal azda len raz. Do salónika, kde inak jedávajú hoteloví hostia, priviezli masívny písací stôl a zaň posadili Mariána Slováka. Z ponuky dvestoštyridsiatich druhov vín, ktoré tu dnes ponúkajú, toho herci očividne veľa nepopili. Podľa znalcov totiž zo seriálu priam kričí, že sa vo víne vôbec nevyznajú.
Neďaleký barový pult využívali len rekvizitári. Na stenách cestou na poschodie visia jelenie parohy či vypchatý tetrov. Na zemi sú položené vzácne koberce, ktoré domáca pani nenápadne obchádza, aby po nich zbytočne nešliapala. Do desiatich izieb sa hlavní predstavitelia ani nedostali.
Zato v záhrade musí byť divákom "Burlivého vína" každý kút dôverne známy. Vidieť kovový altánok, ktorý vyrábal istý sochár z Alžbetinho Dvora asi pol roka a teraz pod ním herci degustujú. I bazén, kde sa Martin Rozner a Nina Dolinská, čiže Juraj Loj a Nela Pocisková, vášnivo bozkávali.
To, že by si nežnejšia časť tejto dvojice vyhradila právo, aby na pľaci počas najhorúcejších scén nikoho navyše nebol, pani Nagyová popiera. „Všetci tu boli. Celý deň nič, každý robil niečo iné. A zrazu stáli všetci zo štábu a celý personál z hotela vonku. Nakrúcali to v septembri, keď už bola v bazéne studená voda. Museli to zopakovať trikrát a vždy im, tuším, rátali minútu, kým sa bozkávali.“
Bez pozornosti sa neobišlo ani natáčanie scén pred vstupnou bránou. Mierovčania si hoveli na plote a sledovali každú klapku. A zostali prekvapení. „Scény sú veľmi krátke. Asi aby si herci zapamätali texty,“ rozmýšľajú. Nakrúcalo sa v jednom kuse od skorého rána do neskorého večera, dvanásť hodín denne.
Kaštieľ nestojí na samote, a tak z okolitých domov filmovačku stále čosi rušilo. Z jednej strany švitorili deti z materskej školy. V prípade ďalšieho suseda sa tvorcovia odhodlali na radikálnejší krok a jeho brechajúceho psa odsťahovali preč. Najhoršie to bolo počas sviatkov. Každý doma majstroval v záhrade. Keďže Mierovo leží blízko letiska, občas im nad hlavami preletelo lietadlo.
Z hercov si domácich získala Eva Rysová, v seriáli Anna Roznerová. S každým podebatovala o hocičom, no na pľaci nezaostávala za mladšími a nakrúcala od rána do večera. „Ale aj pán Slovák a slečna Pocisková boli milí. Pani Oľhová už menej,“ prehodili v Mierove na adresu intelektuálnej herečky. Keď sa spýtame panej kaštieľa, koho z hercov mala najradšej, odpoveď je jasná. „Asi pána Loja. Je to veľký sympaťák,“ rozlúči sa so smiechom.
Kúria Dolinských v Modre
Vo vyše štyristoročnej kúrii, v ktorej kedysi žil modranský richtár, natáčala vinárska rodina Dolinských. V Modre, kde sa vo víne naozaj vyznajú, sa skôr zaoberajú odbornou stránkou toho, čo vidia na obrazovkách.
Uprostred vinárskeho mestečka pod Malými Karpatmi stojí kúria z konca 16. storočia, ktorú si prenajíma Roman Pavúk. "V lete je všetko zarastené viničom a čo nie je, prekrývajú filmári umelým brečtanom," upozornil nás. "Minulý týždeň si manželia rezervovali stôl v reštaurácii a pýtali sa, či budú prístupné priestory zo seriálu, lebo dcéra sa strašne teší…" usmieval sa Roman Pavúk.
Priamo pred kúriou sa nachádzajú schody, z ktorých hneď v prvej časti seriálu spadlo dievčatko. Nela Pocisková potom bežala po pomoc za Jurajom Lojom do Mierova. Prechádzame o kaskádu vyššie, do záhrady, kde Dolinskí zvyčajne raňajkujú. Altánok počas zimy, keď sa nenakrúcalo, poškodila búrka. "Dali ho sem len kvôli nakrúcaniu, možno ho takýto ešte použijú. Inak je to záhrada, kde robievame svadby." Nad terasou sa tiahne múr s dverami, ktoré sú v seriáli vždy otvorené. Cez ne vidieť ďalšiu záhradu i hradby mesta Modra.
Sedenie pod prístreškom je práve zakryté a slúži ako fajčiareň pre hostí reštaurácie. Navyše zisťujeme, že keď Dolinskí akože vchádzajú do svojho domu, v skutočnosti vstupujú do klenbovej sály vydláždenej starými tehlami, na ktorých svietia nápisy Modra. Štáb ju využíva ako maskérňu a prezliekareň.
"U nás sa už nakrúcalo všeličo. Film Dušana Rapoša Cinka panna alebo vlani nejaké zábery do filmu s Markom Vašutom o sochárovi Messerschmidtovi. Točila sa tu tiež reklama na pivo, pizzu alebo syr. Toto tu vypratali, doniesli sem regály a naložili na ne šesťsto syrov," hovorí Roman v ďalšej zo sál, ktoré v seriáli nevidíme. "Búrlivé víno" preto personál až tak neprežíval. "Akurát sme mali dohodnuté, že filmári prídu ráno o siedmej a do jedenástej, dvanástej, keď začnú chodiť hostia, budú hotoví."
Neľahké bolo aj stravovanie hercov, ktorí sa ocitli v zariadení pre gastrofajnšmekrov. "My sme drahá reštaurácia, vlani nás vyhlásili za najlepšiu tematickú na Slovensku. Nepodávame denné menu za tri eurá. Možno si tí ľudia predstavovali, že keď prídu na vidiek, bude to lacné. Chystali sme im však cenovo príjemné jedlá," pousmeje sa majiteľ a spomenie si na jednu z herečiek. "Nakrúcali jej vlasy, keď vykríkla: ‚Čo sa zbláznili? Tu majú menu za desať eur? To čo si myslia, kde sú?!‘ A srkala pritom nejaké neskafé z plastového pohára, ktoré doniesol štáb. Keď som ju takto videl naživo, mám pocit, že svoju úlohu nemusí ani hrať," dodá na margo seriálovej mrchy.
"Videl som tu hocičo, ale toľkokrát opakovať, pretvarovať sa a roniť slzy pred kamerou, to musí byť psychicky veľmi náročné. Ale ten, čo sa do Nely zaľúbil, bol naozaj fajn, veľmi príjemný," chvália fešáka už druhýkrát v ten istý deň. Žiadne iskrenie medzi Jurajom a Nelou si nikto nevšimol. "Zopárkrát som tu s ňou debatoval, keď nenakrúcala, väčšinou sedela sama…" dodáva Pavúk.
Ďalšie lokality natáčania
Okrem hlavných sídiel rodín sa seriál natáčal na viacerých zaujímavých miestach:
- Kramerove vily: Zábery pred kaštieľom milionára Kramera sa nakrúcanie v Tomášove. V týchto priestoroch sa vydávala dcéra Jozefa Vajdu a ženil sa tam futbalista Róbert Mak.
- Petrov a Evin dom: Moravský dom Petra a Evy nájdete v centrálnej časti Modry-Harmónie. Dolné poschodie ich vily prepožičala na nakrúcanie rodina, ktorá v ňom aj býva.
- Nemocnica: V seriáli poslúžila jedna z budov Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela v Pezinku.
- Vinice: Romantické zábery na vinice sa nakrúcanie južne od obce Vištuk, na majeri Fajdal.
- Psychiatria: Zábery z psychiatrie vznikali v dnes už neexistujúcom Sanatóriu Karpatia v Limbachu.
- Detské centrum: Scény z detského centra filmujú v detskom opatrovateľskom centre Dubáčik v Čiernej Vode (časti Chorvátskeho Grobu).
- Väzenie: Stretávacia miestnosť väzenia vznikla v reálnych priestoroch Akadémie Policajného zboru v Bratislave-Rači.
- Kone: Kone a prostredie s nimi späté našli tvorcovia seriálu v pezinskom Areáli zdravia Rozálka.
- Kaplnka: Kaplnka, kde sa Martin stretol so sestrou Kristínou, sa v skutočnosti volá Kaplnka sv. Rodiny.
- Monumentálny kameň a vinárstvo ViaJur: Medzi obcami Šenkvice a Vištuk sa nachádza monumentálny kameň v tvare oka, okolo ktorého sa v "Búrlivom víne" obšmietajú jeho predstavitelia. Ide o travertínovú skalu vážiacu 200 ton, ktorú našli v kameňolome v Spišskom Podhradí a jej transport bol dôsledne plánovaný. V súvislosti s vinárstvom sa v texte objavuje aj príbeh vinárstva ViaJur, ktoré sa nachádza v rekonštruovanom Pálffyovskom kaštieli vo Svätom Jure. Michal Rigan, pivničný majster a technológ, vyrastal s vínom od malička. Vinárstvo ViaJur, oficiálne založené v roku 2016, nadväzuje na historickú tradíciu výroby vína v kaštieli, ktorý bol postavený okolo roku 1600. Investičná spoločnosť ZARINVEST, ktorá stojí za ViaJur, má ambíciu preniesť na Slovensko taliansky model prístupnosti vinárstva pre širokú verejnosť.
Bratislava: Mestské scény a ateliérová tvorba
Hlavné mesto Slovenska, Bratislava, zohralo tiež dôležitú úlohu pri natáčaní seriálu. Poslúžilo na zachytenie mestských scén, ktoré si vyžadovali rušnejšie prostredie alebo špecifickú architektúru, odzrkadľujúcu moderný život niektorých postáv. Okrem toho sa v bratislavských televíznych ateliéroch natáčala väčšina interiérových scén. Tieto ateliéry sa stali domovom pre interiéry domov hlavných postáv, kancelárií, nemocničných priestorov a iných vnútorných priestranstiev, kde sa odohrávala podstatná časť dramatických dialógov a osobných zvratov.
Hoci „Búrlivé víno“ bol predovšetkým ateliérový seriál, tvorcom sa darilo prostredníctvom premysleného výberu lokácií a štýlu nakrúcania vyvolávať dojem živosti a rôznorodosti prostredia. Aj ateliérové výjavy, ktoré sa často vyznačovali minimalistickým zariadením s konferenčným stolíkom, modernými sedačkami a poličkou s vázičkou, dokázali diváka vtiahnuť do deja. Tieto zdanlivo jednoduché interiéry často slúžili ako pozadie pre náhle vstupy či odchody postáv, čím sa menila celá situácia a dynamika scény.
Vnímanie diváka bolo obohatené aj zábermi na budovy, ktoré naznačovali, kde sa bude dej odohrávať - či už išlo o moderné činžiaky, spomínané kaštiele, alebo obyčajné dvory. Tieto zábery pomáhali budovať celkovú atmosféru a poskytovali divákovi dostatok vizuálnych emócií, z ktorých mohol čerpať aj pri sledovaní ateliérových pasáží. Divák si tak mohol domýšľať širší priestor a čerstvý vzduch, aj keď sa postavy znova vracali k svojim obľúbeným sedačkám či pracovným stolom.
Charakteristickým znakom ateliérových scén bol vždy veľký poriadok a absencia zbytočností či povaľujúcich sa vecí. Čistý stôl mohol symbolizovať „čistý štít“ vinárskych rodín, ktoré sa snažili udržiavať fasádu úspechu a stability napriek vnútorným problémom.
Kritika a odborné pohľady na vinárstvo v seriáli
Napriek úspechu seriálu sa objavili aj kritické hlasy, najmä z radov odborníkov na vinárstvo. Nela Pocisková, predstaviteľka Niny Dolinskej, sa v seriáli dokonca ocitla pod paľbou kritiky za to, že "je na smiech, nenaučili ju degustovať a nevie rozoznať ušľachtilú pleseň."
Podľa znalcov zo seriálu "priam kričí, že sa vo víne vôbec nevyznajú." Pripomienky smerovali k viacerým aspektom:
- Rozpoznávanie chorôb hrozna: "Múčnatku riešila ako koniec sveta, ale zrelému hroznu už ublížiť nemôže," upozornil jeden z pozorných vinárov. Nela Pocisková by v skutočnosti mala vedieť rozoznať ušľachtilú pleseň Botrytis cinerea od múčnatky, čo by zvládol aj prvák vinohradníckej školy.
- Degustácia a technika: Herci často zle držali poháre, nalievali príliš malé množstvo vína a tvárili sa pritom znalecky. "To sa tak nerobí. Keď chcete zatočiť víno v pohári, aby uvoľnilo arómy, aspoň pol deci v ňom musí byť. Sem-tam vidím, že nedržia kalich za stopku. Ale to nie je frajerina. Inak ho mastnými prstami zašpinia a nevedia správne zhodnotiť farbu. Nehovoriac o tom, že rukami víno ohrievajú. Takto hodnotiť víno je nezmysel," pripomenul Roman Pavúk, prezident Asociácie somelierov Slovenskej republiky.
- Farba a odrody vína: "Minule mala v pohári svetločervené víno a niekto sa jej opýtal, čo to je. Odpovedala: Alibernet. No Alibernet je ako atrament, asi o desať tónov tmavší než to, čo pila."
- Ekonomické problémy: Záhadou pre odborníkov bol krachujúci Emil Horváth, ktorý vyrobil "najúžasnejšie víno pod slnkom". Vysvetlenie je však jednoduché: "Dve, tri špičkové odrody vypredajú rýchlo. Tie ostatné im zostanú v sudoch alebo vo fľaškách. Zrazu sú finančné problémy. To sa bežne stáva." Scenáristi sa podľa nich mohli držať reálnejších predstáv o ekonomike vinárstva.
- Slovenské odrody: Legendárna šľachtiteľka Dorota Pospíšilová vyjadrila sklamanie nad tým, že seriáloví vinári sa nešpecializujú na slovenské odrody. Merlot, ktorým sa v prvej časti uviedla Nela, nie je ani v listine povolených odrôd na Slovensku. "Pokojne by tam mal byť aj Alibernet. Pokiaľ ide o rozširovanie červených vín, to je v poriadku, lebo u nás sa doteraz pestovali málo," dodala pozitívum. Jej nasledovníci by však radšej videli v scenári novošľachtencov slovenského pôvodu.
Rozvoj prostredia s rastom postáv
S rastom seriálu a jeho postáv sa rozvíjalo aj prostredie, v ktorom sa odohrával. Keďže sa v seriáli vyskytovalo viacero detí, pôvodné ateliérové prostredie, ktoré im spočiatku stačilo, sa postupne stávalo nedostatočným. S rozvojom deja a dospievaním detí pribudla do seriálu napríklad Laurinkina škola. Nakrúcanie prebiehalo na gymnáziu na Tomášikovej ulici v Bratislave, čo prinieslo do seriálu realistické prostredie školského života.
Pri exteriérovom nakrúcaní, ako napríklad pri scéne s Laurinkou pred školou, kde ju priviezol jej nevlastný otec Peter Rozner (Martin Mňahončák), sa prejavila aj náročnosť filmového procesu. Scéna, ktorá na obrazovke trvá len okamih, sa v skutočnosti nakrúcala niekoľkokrát, s opakovaným nastavovaním hercov na východiskové body a opakovanými pokynmi režiséra. Rovnako aj scéna, kde Laurinka sedí na tráve a rozpráva sa s kamarátom, bola prerušovaná okolitým ruchom - sirénou sanitky či zvukom lietadla. Tieto momenty ukazujú, aké dôležité je sústredenie celého štábu a hercov, aby sa napriek rušivým vplyvom podarilo vytvoriť požadovaný obraz.
Realita filmového štábu
Tvorcovia seriálu sa snažili vytvoriť čo najverohodnejšie prostredie, a to nielen výberom lokácií, ale aj spôsobom nakrúcania. Pri scénach s detskými komparzistami, ktorí vytvárali dojem rušnej školskej prevádzky, bolo vidieť snahu o čo najprirodzenejšie pôsobenie. Chlapci hrajúci sa s jojom či dievčatá sediace na ruksakoch - to všetko prispievalo k vytvoreniu autentickej atmosféry. Zatiaľ čo jeden deň sa nakrúcali krátke výjavy na školskom ihrisku, ktoré zabrali celé popoludnie, inokedy sa štáb zameral na dramatické alebo láskyplné situácie, ktoré sú charakteristické pre žáner seriálu.
Mnohotvárnosť príbehov a herecké výkony
„Búrlivé víno“ ponúkalo divákom širokú škálu dejových línií - od zobrazovania týrania krehkej ženy, cez boj o dcéru, problémy s vinárskou firmou, až po vzťahy starých rodičov a ich agilnej vnučky. V centre všetkého však bola láska v jej najrôznejších podobách, od nežnej a nesmelej až po sexuálne obťažovanie na pracovisku. Napriek tomu, že ide o seriál na pokračovanie, herci sa snažili hrať charaktery, nie len anonymné postavy. Vlado Černý presvedčivo stvárnil lekára zvrhlíka, Helena Krajčiová zaujala úsporným a civilným herectvom v úlohe obťažovanej aj zamilovanej sestričky, Monika Hilmerová účinkovala hodnoverne v úlohe týranej ženy a Ľubo Kostelný šokoval ako jej muž. Diváci si obzvlášť pochvaľovali účasť Emila Horvátha, ktorého mnohí považovali za hlavný dôvod sledovania seriálu. Aj napriek občasným nelichotivým ohlasom v internetových diskusiách, kde sa „Búrlivé víno“ porovnávalo napríklad s „Dallasom“, si seriál našiel svojich verných divákov, ktorí oceňovali jeho dramatické zvraty a herecké výkony, aj keď sa občas nevyhol klišé typickým pre tento žáner.