V súčasnosti máme veľké šťastie, že máme na výber z rôznych druhov, farieb, chutí a vôní piva. No nebolo tomu vždy tak. O vzniku piva existujú rôzne legendy a dohady, a pravdepodobne objavenie piva vznikalo v približne rovnaký čas na mnohých miestach. Každopádne, vývoj pivovarníctva bol ovplyvnený charakterom krajiny, jej klímou, obchodom a ekonomikou. Pivo je prastarý alkoholický nápoj známy človeku už od praveku.
Počiatky: Od náhody k civilizácii
Hovorí sa, že staroveký sumerský farmár nechal svoju úrodu jačmeňa vonku, keď náhle začalo pršať. Potom, ako mu jačmeň zmokol, chcel ho vysušiť a jačmeň nechal na slnku. Týmto spôsobom sa mu náhodou podarilo vytvoriť „slad“. Jačmeň, ktorý vznikol, totižto chutil lepšie, resp. sladšie, pretože škrob obsiahnutý v jačmeni sa zmenil na cukor. Avšak samotný rok vzniku piva zostáva záhadou.
Prvé konkrétne dôkazy o existencii piva pochádzajú z Mezopotámie (dnešného Iraku) okolo roku 4000 pred Kristom. V tomto období boli objavené úlomky nádob s pozostatkami piva a hlinené tabuľky. Na týchto tabuľkách sú zobrazené skupinky ľudí, ktorí pijú pivo z džbánu pomocou dlhých slamiek. Okolo roku 3000 pred Kristom sa o pive zmieňuje aj Epos o Gilgamešovi.
Vedecké výskumy potvrdzujú starobylosť tohto nápoja. Výskum jaskyne Raqefet na hore Karmel na severe Izraela odhalil dôkazy, podľa ktorých ľudia poznali pivo už pred 13 000 rokmi.
V starovekom Egypte bolo pivo taktiež dôležitou súčasťou života. Hoci presný dátum objavu nie je známy, archeologické nálezy naznačujú, že sa pivo vyrábalo minimálne od čias zániku Sumerskej ríše. Okolo roku 2000 pred Kristom, po zániku Sumerskej ríše, sa k moci dostal Babylon. Babylončania poznali až 20 druhov pív, ktoré mali dokonca vlastnú značku. Babylonské pivá sa dobre predávali aj do Egypta, kde sa používali ako potravina, ale aj ako platidlo.
Historici tvrdia, že vo väčšine starovekých civilizácií sa pivovarníctvu venovali ženy. Dokonca sumerské a babylonské kňažky boli jediné, ktoré mohli pivo vyrábať. V Egypte proces výroby piva riadili tiež ženy, ktoré sa starali o domácnosť. Egyptské ženy vynašli rôzne druhy piva, ktorými osviežovali robotníkov alebo boli určené na vývoz.
Od Babylonu po Rím: Pivo ako súčasť zákonov a kultúry
Okolo roku 1700 pred Kristom, kráľ Chamurapi vydal prvé zákony, ktoré sa týkali piva. Boli v nich stanovené jednotlivé kvality piva a ich ceny, a tiež aj tresty. Týmto krokom sa pivo stalo súčasťou právneho systému a regulovaného obchodu.
V starovekom Grécku a Ríme pivo považovali najmä za nápoj ľudu. Urodzení bohatí obyvatelia antických štátov si pochutnávali skôr na víne, zatiaľ čo masy sa uspokojili aj s pivom, ktorému hovorili jačmenné víno. Okolo roku 400 pred Kristom si pivo začínajú vyrábať aj Gréci.
Julius Caesar vo svojich Spomienkach na vojnu v Gálii opisuje, ako Kelti holdovali pitiu piva a ako sa vedeli pri jeho konzumácii odviazať. Okolo roku 50 pred Kristom, Julius Caesar dobyl Galiu a neskôr ich pivo, tzv. „cormu“, priniesol do Európy. V panteóne keltských božstiev sa dokonca objavuje boh Sucellus, ktorý bol patrónom pivovarníkov. Bol zobrazovaný s veľkým dreveným kladivom v jednej ruke a s objemným hlineným pohárom v druhej. Pivo bolo považované za omladzujúci nápoj, ktorým Sucellus poskytoval ostatným bohom silu a energiu.
Pivo sa postupne rozšírilo medzi všetkými pohanskými etnikami a základňa fanúšikov zlatistého moku narastala.
Stredovek a kláštory: Zrod prvých pivovarov
Zvrat nastal s príchodom kresťanstva. Misionári a cirkevní predstavitelia považovali pivo a medovinu za pohanské nápoje. Kampaň, ktorú rozpútali, by sa dala nazvať prvou prohibíciou. Tá sa však nestretla s očakávaným úspechom a cirkevní hodnostári museli napokon ustúpiť. Pivo bolo medzi ľuďmi jednoducho také obľúbené, že ich neodradil ani hroziaci trest Boží.
Za kláštornými múrmi sa pivovarníctvo zmenilo na skutočnú alchýmiu. Mnísi sa nebáli kombinovať a vymýšľať nové variácie. Okolo roku 700 nastal rozmach varenia piva v Nemecku. Okolo roku 1000 sa pivo intenzívne začína variť v nemeckých kláštoroch. Okolo roku 1400 vznikajú prvé kláštorné pivovary s výčapom.
Pivovarníctvo sa v stredoveku vyprofilovalo na uznávaný, no najmä výnosný spôsob obživy. Pivovary sa rozšírili z kláštorov aj na iné miesta a neexistovala takmer žiadna dedina, ktorá by na konci stredoveku nemala vlastný pivovar. Mestá a šľachta sa však k pivovarníctvu museli dopracovať cez privilégiá a pivovarnícke privilégium sa tak už v 14. storočí stalo dôležitým ekonomickým aktívom.
Zákony a objavy: Cesta k modernému pivu
V 16. storočí bol prijatý tzv. Pivovarnický zákon alebo Zákon čistoty. Okolo roku 1516 vojvoda Vilém IV. Bavorský vydal „Zákon o čistote piva“ (Reinheitsgebot), ktorý uvádzal, že na výrobu piva sa môže použiť iba voda, jačmeň a chmeľ. Postupne sa rozšíril do celej Európy a stal sa základom pre vytváranie noriem, ktoré určovali kvalitu piva.
V tomto období ľudia museli prísť na to, kedy a za akých okolností sa pivo kazí a ako zvýšiť jeho trvanlivosť. Uchovávanie potravín v hermeticky uzavretých nádobách objavil francúzsky kuchár Nicolas Appert až v roku 1809, no trvalo ďalších viac ako 120 rokov, kým sa do konzerv podarilo „uväzniť“ pivo.
Prvé pokusy o plnenie piva do konzerv sa objavili už v roku 1909, narazili však na technické problémy. Tlak, ktoré pivo dokázalo vytvoriť, dobové konzervy nezvládali. Pivo tiež ničilo kovové nádoby koróziou, keďže je mierne kyslý nápoj.
History of Beer: The Reinheitsgebot
Rok 1841 priniesol dôležitý posun v technológii. V Rakúsku si Anton Dreher zakladá mnoho pivovarov a na trh sa dostávajú spodne kvasené pivá. Rok 1873 bol v znamení vynálezu chladničky Carlom Ballingom. O ďalší prelom sa postaral dánsky chemik a botanik Emil Christian Hansen, ktorý v laboratóriu pivovaru Carlsberg prvýkrát uskutočnil rozmnožovanie kultúrnych kvasiniek „čistého chovu“.
Pivo v plechovkách a moderné inovácie
Mnoho ľudí považuje vychutnanie si vychladeného piva počas letného dňa priamo z orosenej plechovky za znak najväčšej pohody. Je to však jeden z výdobytkov modernej civilizácie, ktorý sa zrodil z popola americkej prohibície pred necelým storočím. Prvé pivo v plechovkách uviedla pred viac ako 90 rokmi, 24. januára 1935, na pulty obchodov spoločnosť Gottfried Krueger Brewing Company. Pivovar sa k tomuto kroku odhodlal po úspešnom teste, keď až 91 percent zákazníkov bolo spokojných s pivom v plechovke.
Keď sa pivo v konzervách dostalo prvýkrát na pulty obchodov, zákazníci si ho rýchlo obľúbili najmä pre vyššiu odolnosť konzerv v porovnaní so sklenenými fľašami. Rýchlo sa pridali aj ďalšie pivovary a do konca roka 1935 sa v konzervách predávalo už 37 pív.
Búrlivý rozmach veľkostí, tvarov a farieb pivných plechoviek zabrzdila druhá svetová vojna. Civilné obyvateľstvo sa od 31. mája 1942 k pivu v plechovkách nedostalo, bolo totiž určené pre vojakov bojujúcich v zámorí. Zodpovedala tomu aj olivovo zelená farba plechoviek.
V 50. rokoch sa objavilo opäť niekoľko inovácií. V roku 1952 spoločnosť Meister Bräu uviedla na trh prvé súpravy plechoviek. Spoločnosť Storz priniesla v roku 1953 „pivo pre ženy“ Storzette, ktoré údajne nebolo také horké ako iné pivá a obsahovalo menej kalórií.
Ďalší vývoj piva v plechovkách kopíroval čoraz rýchlejšie napredujúci celkový technologický vývoj. V roku 1963 sa objavila prvá celohliníková plechovka s potlačou priamo na povrchu. V roku 1964 sa objavila prvá plechovka s objemom jedného amerického galónu. V roku 1970 vznikla oficiálna organizácia zberateľov plechoviek.
Pivovary a obchodné spoločnosti si už predtým uvedomili, že plechovky možno využiť na marketingové účely. Grafickú podobu plechoviek však ovplyvnili aj ďalšie faktory, napríklad vynález čiarového kódu a legislatíva.
Nové tisícročie so sebou tiež prinieslo niekoľko noviniek. V roku 2002 sa objavil prvý sladový nápoj obohatený kofeínom a tiež prvá plechovka z mikropivovaru. Prvá hliníková fľaša sa objavila v roku 2003. Od roku 2009 sa na trhu začali objavovať plechovky piva s potlačou citlivou na teplotu - keď sa plechovka ochladila na určitú teplotu, zmenila farbu.
Neustále rastúci počet dostupných dizajnov plechoviek najviac zrejme oceňujú ich zberatelia. Guinnessova kniha rekordov uvádza, že majiteľom najväčšej zbierky pivných plechoviek je William B. Christensen z mesta Madison v americkom štáte New Jersey, ktorého zbierka tvorí viac ako 75 000 rôznych plechoviek.
Pivo na Slovensku: Od nepamäti po súčasnosť
Aj keď Slovensko na rozdiel od Česka či Nemecka nenesie nálepku takej silnej pivnej krajiny, tradícia výroby piva sa s naším územím spája od nepamäti. Varenie piva poznali starí Slovania už pri príchode na územie našej vlasti. Na niektorých častiach územia bola dokázaná jeho produkcia už v 5. storočí.
Za čias Rakúsko-Uhorska malo naše územie v oblasti pivovarníctva veľkú úlohu. Podľa listiny kráľa Ladislava IV. z roku 1274 dva z troch kráľovských pivovarov sa nachádzali u nás, a to v Tvrdomesticiach a vo Veľkých Uherciach. Napriek tomu, že dnes sa nám zdá, že sa pivo varí len kde-tu, medzi rokmi 1620 a 1650 disponovalo pivovarom takmer každé mesto či väčšia obec na Slovensku. Výroba piva sa stala jedným zo základných práv mešťanov.
Najstarším z dodnes produkujúcich pivovarov je vyhniansky pivovar Steiger. Tak ako v roku 1473 začali s varením, tak do dnešného dňa výroba neprestala. Mnísi poznali výnimočnosť vody vyvierajúcej v Štiavnických vrchoch, a preto ju začali využívať na výrobu piva.
Hurbanovo nie je rekordérom len v oblasti pivovarníctva. V bývalom Československu bolo najteplejším mestom, vďaka čomu na hektároch pôdy rástol kvalitný jačmeň. A tak na mieste výnosného pestovania vyrástla okrem jačmeňa najskôr sladovňa a následne aj pivovar. Pivo z miestneho pivovaru bolo pôvodne známe ako Hurbanovské svetlé či tmavé. Časom sa však ustálil názov Zlatý Bažant, ktorý vznikol práve vzhľadom na vysoký výskyt bažantov na hurbanovských poliach a lúkach. Hurbanovský pivovar sa stal prvým pivovarom vo východnej Európe, ktorý začal s balením piva do plechoviek.
V súčasnosti sa na Slovensku stretávame s rôznymi inováciami, ako napríklad remeselné pivovary, ktoré sa starajú o pivné špeciály v obmedzenom množstve. Vznikajú aj experimentálne pivá, ako napríklad Medobeer od Včeloviny, ktoré mieša med s pivom.
Pivo je oveľa viac ako len obyčajný nápoj. Je to neoddeliteľná súčasť života mnohých mužov, ale aj žien. Predstavuje akýsi relax a pôžitok, ktorého sa nedá zriecť. Kvasenie je prirodzený proces, ku ktorému dochádza u väčšiny rastlín. Pivo je kvasený nápoj s nižším obsahom alkoholu, vďaka čomu si ho s radosťou doprajú muži aj ženy. Okrem lahodnej horkastej chuti je plné vitamínov, predovšetkým zo skupiny B, ale aj minerálov, ako je draslík, sodík, horčík či kremík.
Jediné, v čom sa líšime od našich predkov, je hádam len to, že si dnes môžeme vybrať z oveľa bohatšej ponuky zlatistého moku.