V dnešnej dobe, kedy sa realita neustále prelína s umelo vytvorenými obrazmi a digitálne upravenými fotografiami, sa čoraz častejšie vynára otázka: Čo je skutočné a čo nie? Svet však ponúka miesta, ktorých krása a jedinečnosť presahujú akúkoľvek predstavivosť a nepotrebujú žiadne úpravy. Sú to živé svedectvá o sile prírody, ktoré nás nútia zamyslieť sa nad jej nekonečnou kreativitou. Tieto miesta, často skryté pred zrakmi bežného pozorovateľa, nám odhaľujú premeny vody, ktoré menia krajinu do podôb, akoby vystrihnutých z najdivokejších snov.
Neónové Oko Prírody: Horúce Pramene ako Umelecké Diela
Predstavte si najväčší horúci prameň v USA, ktorý sa otvára ako obrovské „neónové oko“. Jeho farby sú tak žiarivé a intenzívne, že pôsobia takmer umelo. Ružové, oranžové, žlté a zelené odtiene sa prelínajú v hypnotickom tanci, ktorý v skutočnosti vytvárajú miliardy mikroskopických organizmov - baktérií a iných mikroorganizmov, ktoré prosperujú v extrémnych podmienkach horúcej vody. Tieto farebné geologické útvary, známe ako termálne pramene, sú výsledkom geotermálnej aktivity pod zemským povrchom. Voda bohatá na minerály stúpa z hlbín, ohrieva sa a pri styku so vzduchom sa ochladzuje, pričom rozpustené minerály sa usadzujú a vytvárajú tieto úchvatné štruktúry. Miesto je pre svoju výnimočnú biodiverzitu, ktorá zahŕňa aj unikátne organizmy adaptované na takéto prostredie, zapísané v zozname UNESCO. Rastú tu totiž stromy ako z rozprávky, ktoré sa prispôsobili špecifickým podmienkam pôdy a klímy.
Kamenné Mesto z Lávových Kockiek: Svedectvo Sopečnej Činnosti
Ďalším zázrakom, ktorý pôsobí ako výtvor fantázie, sú tisíce kamenných stĺpov uložených do dokonalých tvarov. Tieto útvary vznikli v dôsledku sopečnej činnosti, keď stuhnutá láva vytvorila monumentálne dielo. Vyzerá to, akoby tu niekto stavil obrovské LEGO v reálnom svete, kde každý stĺp predstavuje starostlivo umiestnenú kocku. Tieto útvary, známe ako bazaltové stĺpy, sú výsledkom špecifického procesu chladenia lávy. Keď sa žeravá magma ochladzuje, zmenšuje sa a praská, pričom sa vytvárajú pravidelné šesťuholníkové tvary. Tieto štruktúry sa dajú nájsť na miestach, kde v minulosti dochádzalo k intenzívnej vulkanickej aktivite. Niekedy sú tieto stĺpy tak dokonale zarovnané, že pôsobia ako umelo vytvorené. Ich formovanie je však čisto prírodný proces, ktorý trvá tisíce, ba dokonca milióny rokov.
Zrkadlo Neba a Zeme: Najväčšia Soľná Pláň na Svete
Nekonečné, žiarivo biele duny, konkrétne najväčšie dunové pole zo sadrovca na svete, tvoria ďalšiu fascinujúcu krajinu. Najväčšia soľná pláň na svete, ktorá vznikla vyschnutím pravekých jazier, má svoje kúzlo, ktoré sa však naplno prejaví až počas dažďov. Vtedy, vďaka tenkej vrstve vody, sa mení na obrovské zrkadlo. Nebo a zem sa akoby spoja, obzor zmizne a človek má pocit, že sa vznáša v nekonečnom priestore. Tento fenomén, nazývaný zrkadlový efekt, je spôsobený rovnou a hladkou plochou soľnej pláne, ktorá odráža svetlo. Voda, ktorá sa na povrchu nahromadí, vytvorí dokonalé zrkadlo, ktoré odráža oblohu a okolie. Tieto soľné púšte, ako napríklad Salar de Uyuni v Bolívii, sú výsledkom dlhodobého odparovania vody z obrovských pravekých jazier, ktoré zanechali za sebou obrovské zásoby soli a iných minerálov.
Púšť Formovaná Hmlou a Vetrom: Živý, Krehký Ekosystém
Existujú však aj miesta, kde život prežíva v extrémnych podmienkach, formovaný neúnavnou silou prírody. Hydrotermálna oblasť a jedno z najextrémnejších miest na Zemi, kde sa život prispôsobil horúčave a chemicky aktívnemu prostrediu. Pobrežná púšť zapísaná v UNESCO, ktorú formuje hmla a vietor z oceánu, je ďalším dôkazom odolnosti prírody. Táto púšť, ktorá sa nachádza na pobreží Tichého oceánu, je neustále bičovaná hustou hmlou, ktorá prináša životodarnú vlahu. Vietor, ktorý vanie z oceánu, zase formuje piesočné duny a vytvára jedinečné krajinné útvary. Napriek drsným podmienkam tu prežívajú unikátne rastliny a živočíchy, ktoré sa prispôsobili nedostatku zrážok a vysokým teplotám. Tieto miesta sú živé, krehké ekosystémy, ktoré prežívajú aj napriek ľudským aktivitám, a preto si vyžadujú našu pozornosť a ochranu.
Hollywoodske Scenérie v Realite: Červená Púšť a Kaňony
Ohňom červená púšť, gigantické skalné steny, prírodné oblúky a kaňony ako z hollywoodskej Duny. Nie náhodou sa tu natáčali viaceré sci-fi filmy. Tieto krajiny, často charakterizované červeným pieskovcom a impozantnými skalnými útvarmi, sú výsledkom miliónov rokov erózie. Voda, vietor a čas postupne vymodelovali tieto formácie do podôb, ktoré nám vyrazia dych. Predstav si nekonečné, žiarivo biele duny, ktoré sa vplyvom vetra neustále menia a vytvárajú ephemeralné umelecké diela. Tieto miesta, hoci na prvý pohľad nehostinné, ukrývajú v sebe neuveriteľnú krásu a silu prírody. Sú to živé, krehké ekosystémy, ktoré prežívajú aj napriek ľudským aktivitám a pripomínajú nám dôležitosť ochrany našej planéty.
Stips.cz - Vyhlídková plavba po Vltavě s večeří
Vltava: Rieka Plná Dobrodružstva a Kultúrneho Dedičstva
Cestopisná reportáž nášho vyslaného redaktora Karola Mladého ml. nás zavedie na romantickú Vltavu, kde sa uskutočnil piaty tohtoročný splav a zároveň jeden z dvoch veľkých letných splavov, ktorý usporiadal vodácky klub Agroturist Kalná nad Hronom v dňoch od 4. do 12. júla. Trasa viedla cez malebné obce ako Lenora, Nová Pec, Vyšší Brod, Nové Spolí, Český Krumlov, Zlatá Koruna až po České Budějovice. Hlavným organizátorom podujatia bol Jozef Kubovič. Splavu sa zúčastnilo 42 ľudí, z toho 21 z ich klubu a zvyšok zo Šale, Nitry, Sládkovičova a Komárna. Konvoj lodí tvorila pestrá zmes rôznych plavidiel - kajaky, kanoe a pramice. Obťažnosť vodného toku sa pohybovala od ZWA až po WW II. Ubytovaní boli účastníci v stanoch, pričom niektorí otužilci spali aj pod celtou. Počasie však nebolo ideálne, pripomínalo skôr prelom septembra a októbra, s neustálym dažďom počas celých dní. V štyroch etapách spolu splavili 103 km, pričom stany stavali v troch táboriskách a raz museli lepiť aj jednu prederavenú pramicu.
Po naviazaní lodí na príves za autobusom z Komárna sa výprava pohla z lodenice v Kalnej o deviatej ráno. Cestou sa k nim pripojili ďalší vodáci z rôznych miest a približne o jednej popoludní dorazili na hranice, ktoré s ich vozidlom prešli bez problémov. Začiatok bol sľubný - panovala tropická horúčava. Po krátkom zdržaní v Znojme ich privítal vodácky kemp vo Vyššom Brode. Vďaka ochotnému majiteľovi kempu sa im podarilo nájsť miesto, aj keď na druhý deň sa tu konal 23. ročník plavby kurióznych plavidiel. Ich kemp „Pod hrází“ sa nachádzal na pravom brehu rieky Vltavy, 200 metrov pod hrádzou vyrovnávacej nádrže Lipno II.
Druhý deň odštartovali prvú etapu dlhú 28 km od Soumarského mosta pod Lenorou po Novú Pec nad vodnou nádržou Lipno. Vltava v týchto miestach pripomínala skôr veľký horský potok, ktorý sa pomaly menil na rieku plynúcu do jazernej plochy Lipna. O čistote vody svedčilo množstvo pstruhov. Splavovali od Soumarského mosta, pôvodného brodu neďaleko mosta cez Teplú Vltavu z dôb, keď tadiaľ viedla obchodná cesta z nemeckého Pasova. Cieľom prvej etapy bola rekreačná obec Nová Pec, kedysi drevorubačská osada. Splav prebehol bez problémov, doobeda sa trochu mračilo, ale poobede už bolo pekne a teplo.
V hornej časti toku rieka vytvorila veľa meandrov a štrkových lavíc. Pobrežné stromy sa často nakláňali nad vodu a vytvárali zvláštne scenérie, typické pre Vltavu v šumavskom prostredí. Brehy boli zväčša bažinaté a okolie tvorili lužné lesy. Prešli aj popri najcennejšej lokalite národného parku Šumava - Mŕtvom luhu. Na ľavom brehu sa vlieval Volarský potok a hneď za Mŕtvym luhom sa nachádzalo rašelinisko. Za mostom postupne vplávali do úseku rieky s romantickým názvom Srdce Vltavy, ktorý sa nachádza v centrálnej oblasti Vltavskej brázdy. Väčšiu časť tohto najkrajšieho úseku však pohltila voda priehradnej nádrže Lipno I, ale niektoré malebné zákruty a meandre sa zachovali medzi 367. a 370. riečnym kilometrom. Blízkosť Lipna I signalizovalo rozšírené koryto, brehy obrastené rákosím a spomalený tok prechádzajúci do stojatej vody. Po stojatej vode medzi ostrovčekmi rákosia doplávali k cestnému mostu pred Novou Pecou, cieľu prvej etapy. Ďalej už nemalo zmysel pádlovať, pretože vodná plocha nádrží Lipno I a Lipno II je pre vodákov nezaujímavá a väčšina ich tu končí svoje putovanie po hornom toku Vltavy. Výprava však pokračovala ďalej, autobus ich dopravil do táboriska pri Vyššom Brode pod Lipnom II. Ich vodná cesta viedla neďaleko svetoznámeho Boubínskeho pralesa.
Deň Oddychu a Kurióznych Plavidiel
Medzi dvoma etapami bol naplánovaný deň voľna kvôli 23. ročníku plavby kurióznych plavidiel a country bálu v areáli táboriska. Deň odpočinku využil každý po svojom. Niektorí si šli pozrieť mestečko Vyšší Brod, iní spomínanú plavbu kurióznych plavidiel, alebo si urobili krátku túru k Čertovej stene. Čertova stena, národná prírodná rezervácia, je žulový skalný útvar na pravom brehu bývalého riečiska Vltavy. Toto kamenné more z balvanov vzniklo intenzívnym zvetrávaním žulovej horniny v ľadovej dobe. V riečnom koryte sú nápadné aj tzv. obrie hrnce, vzniknuté eróziou vody a piesku. Tento prekrásny úsek medzi dvomi vodnými nádržami je najťažším vodáckym terénom na Vltave. Extrémny úsek má dĺžku 9 km. Celý rok je takmer bez vody, ktorá je odvádzaná odtokovým tunelom do vyrovnávacej nádrže Lipno II, preto tu tečie len malý potôčik. Využíva sa len raz do roka k pretekom vo vodnom slalome, kde sa na tento účel púšťa voda z priehrady Lipno I. Šírka koryta dosahuje 10 až 15 metrov a prietok vody sa pohybuje okolo 13 kubíkov za sekundu. Až do roku 1953 bola celá trať považovaná za nesplaviteľnú, ale vďaka vývoju slalomových štýlov a nových materiálov boli postupne zdolávané jej jednotlivé časti. Možno aj preto sa táto časť toku Vltavy volá Čertove proudy. Pred tohtoročnou olympiádou v Atlante tu trénoval aj prvý slovenský olympijský víťaz vo vodnom slalome na divokej vode Michal Martikán.
Vodná nádrž Lipno je najrozsiahlejšia zo všetkých priehradných jazier v Českej republike a patrí k vyhľadávaným rekreačným oblastiam. Priehrada bola dokončená v roku 1959 a pri ploche 4650 hektárov a dĺžke 42 km je najväčšou vodnou plochou v Českej republike a zároveň najvyššie položenou priehradou v Európe. Hrádza priehrady je vysoká 25 metrov a dlhá 285 metrov. Voda z priehrady poháňa podzemnú hydroelektráreň a je odvádzaná podzemným tunelom pod horou Luč do vyrovnávacej nádrže Lipno II. Taktiež na hrádzi Lipno II je v prevádzke hydroelektráreň. Obe priehrady sú súčasťou Vltavskej kaskády vodných elektrární, ktoré obec vodákov pripravili o najcennejšie úseky vodáckych terénov na Vltave.
Plavba kurióznych plavidiel bola zážitkom. Trvala síce krátko, ale bola o to zaujímavejšia. Bolo možné vidieť „peklo“, „hasičov“, „benzínovú pumpu“ a iné „plavidlá“. Večer sa všetci vodáci zišli na country bále. Cez deň to tam síce vyzeralo ako na jarmoku s občerstvením a kolotočmi, ale k večeru sa atmosféra postupne menila. Za súmraku sa zapálila obrovská vatra a začala hrať pravá country kapela. Vystriedali sa tri kapely, pričom najlepší boli Plavci. Zábava trvala až do skorého rána. Aj keď na druhý deň čakala účastníkov ďalšia etapa, vydržali až do konca.
Len ten, kto zažije pravý country bál, pochopí dušu vodáka. Pochopí, prečo country hudba, táborové ohne, nádherná príroda, partia dobrých priateľov a všetko, čo súvisí s vodáctvom, patrí k sebe. Hovorí sa, ak chcete spoznať svojho partnera, zoberte ho so sebou na vodu. Na tomto prísloví bude asi veľa pravdy. Pretože len ten, kto sa vydá na dovolenku s loďou a spacákom, skôr alebo neskôr zažije zimu a mokré veci, bude loviť odplavený sud s vecami alebo pádlo a zachraňovať prevrátenú loď pod haťou. Kto ale toto všetko vydrží, tomu sa však potom dostane mnohonásobnej odmeny v podobe piesní pri táborovom ohni, pohľadu na nebo plné hviezd, zažije víťazný pocit po prvej prekonanej hati alebo divokej pereji a kúzlo noci v spacáku prevoňanom dymom z ohňa. To, čo človek zažije s vodákmi pri splavovaní nádherných riek, neponúkne nijaká cestovná kancelária. A ak ešte k tomu splavuje Vltavu, Lužnicu alebo Sázavu v Čechách, zažije, čo je to vodácky raj. Lebo všetko, ale doslova všetko, počnúc vodáckymi „hospodami“ a končiac požičovňami lodí je podriadené tomuto krásnemu športu v tej či onej forme.
Druhá Etapa: Zlomené Pádla a Pereje pri Českém Krumlove
Po dni oddychu nasledovala druhá etapa z Vyššieho Brodu do Českého Krumlova. Bola najdlhšia, merala 34 km. Ráno pri spúšťaní lodí na vodu sa zistilo, že jedna pramica je deravá, pravdepodobne sa poškodila na ostrých hranách kameňov v riečisku. Posádke nič iné nezostávalo, len sa vzdať jednej etapy a dieru zalepiť. Nebol to problém, pretože potrebnú „lekárničku prvej pomoci“ mal skúsený vedúci splavu vždy so sebou. Lode sú zo sklolaminátu - jemných vrstiev umelých vláken. Vlastné lepenie lode prebieha tak, že sa lepí jedna vrstva na druhú, až sa dosiahne požadovaná hrúbka.
Nitrianskemu kolegovi-vodákovi sa v ten deň veľmi bohaté raňajky skončili zlomením dvoch drevených pádiel. Preto mu bolo odporučené, aby radšej investoval a kúpil si duralové, pretože nepozná nikoho, kto by zlomil takéto pádlo pri bežnom používaní. V ten deň prešli päť hatí, alebo „ježov“ po česky. Prvý z nich, jez u Bíleho mlyna, sa dal splaviť priepusťou v ľavej časti, ale bolo treba počítať s väčšou vlnou, ktorá hrozila zaliatím otvorenej lode. Účastník splavil tento jez len „tak tak“, zažil svoj prvý tohtoročný víťazný pocit, ale aj vodu v člne, premočené veci a zimu. Prišlo ochladenie a zmena počasia. Nezostávalo nič iné, len priraziť k ľavému brehu, zbaviť sa mokrých vecí a vyliať vodu z člna. Pod haťou bol dlhší úsek s perejami, potom preplávali pod železničným mostom. V týchto miestach začali uprostred plochého koryta rieky vystupovať ostrovčeky a plytčiny, cez ktoré sa voda prelievala do pravej časti rieky. Preto sa účastníci držali radšej v ľavej časti toku, aby neuviazli na plytčine.
Čakal ich druhý jez u Horného mlyna. Táto hať je v pravej časti uzavretá zábranou a neodporúča sa splavovať vzhľadom k skoku na konci spádovej dosky a dlhému vodnému valcu, ktorý sa vytvára pri vyššom stave vody. Pod priepusťou bol silný prúd, preto bolo treba opatrne nasadať. Čakal ich tristo metrov dlhý umelý vodný kanál s perejami obťažnosti až WW II, čo je mierne ťažká voda. Účastník, ktorý sa pokladá za nováčika medzi vodákmi, to s jeho skúseným kormidelníkom Ľubošom splavil bez ujmy na zdraví. Pramice však museli koníčkovať po brehu.
Za perejami ústí sprava menší prítok Vltavy - Větší Vltavice. Rieka tu vstupuje do zalesneného romantického údolia, vinie sa medzi rulovými bralami a vytvára početné ostrohy. Pri ústí Rybnického potoka mení prudko svoj pôvodný smer a stáča sa k severu. Pred Rožmberkom sa údolie rozširuje a v diaľke nad ostrohom sa vypína Rožmberský hrad. Na obed sa zastavili vo vodáckej „hospode“ nad Rožmberským ježom. Lode museli previezť po suchu, hať sa neodporúča splavovať pre veľké vlny, vytvárajúce sa pod priepusťou. Za Rožmberkom, po zdolaní dvoch menších stupňov s perejami, vplávali do oblasti s takmer neporušenou prírodou. Asi po dvoch kilometroch prešli popri prírodnej rezervácii Český Jílovec s krásnymi bralami, tvoriacimi ľavý breh rieky. Po oboch brehoch rieky sa tiahli hrebene Českokrumlovskej vrchoviny. Asi po hodine plavby sa na pravom brehu rieky pred nimi objavil pravý indiánsky tábor Tee-Pee. Hneď za ním nasledovalo prírodné táborisko na pravom brehu pod osadou Čeřín. Za mostom v Zátoni sa rieka v miernom ohybe rozšírila a objavili sa zradné plytčiny. Ostrov, ktorý sa pred nimi vytvoril, oboplávali zľava. Onedlho sa priblížili k auto kempu Na Pískárne, ktorý je novým kempom pre vodákov a patrí medzi tie kvalitnejšie, hlavne čo sa týka úrovne poskytovaných služieb. Ich cieľom však bol iný kemp, omnoho horší (bez spŕch).
V dlhom, takmer priamom úseku rieky prešli popri obrovských zásobách dreva a pilín, ktoré tvoria základnú surovinu neďalekého závodu Větřní na výrobu papiera. Za skládkou nasledoval dlhý úsek stojatej vody, svedčiaci o blízkosti veľkého Pečkovského jezu. Dá sa splaviť úzkou retardérovou priepusťou, prezývanou tiež kĺzačka. Preto bola táto hať, kvôli tomuto výdobytku modernej doby, pre nich „hračka“. Po necelých dvoch kilometroch mierneho prúdu doplávali k poslednej hati tejto etapy - jez Konopa u tzv. „Papouščej skály“ v Novom Spolí. Hať prekonali v jej pravej časti priamou jazdou cez bývalú priepusť. Účastník ju splavil tiež „len tak tak“. Znova sa dostala voda do člna, no tentoraz využili špongiu, lebo našťastie tej vody nebolo až tak veľa. Výhodu tu mali uzavreté lode alebo skúsení vodáci. Najlepšia je však kombinácia oboch možností. Ich polouzavretá loď Lužnica nie je stavaná na takéto rieky. Je síce univerzálna, ale všetko pre má aj svoje proti. Asi po kilometri pádlovania dorazili do cieľa etapy - táboriska Nové Spolí, nachádzajúceho sa asi 2 km od centra Českého Krumlova na pravom brehu rieky.
Český Krumlov: Mesto UNESCO a Tajomné Vltavíny
Ďalší deň bol naplánovaný ako oddychový. Počasie však bolo veľmi zlé, celý deň pršalo a poriadne sa ochladilo. Poobede si účastníci išli pozrieť mesto. Nové Spolí je vlastne predmestie Českého Krumlova. Na pravom brehu pri jeze Konopa sa nachádza 35 metrov vysoká „Papouščí skála“ s horolezeckým terénom. Pod táboriskom pri jeze Na Rechlích sa nachádza krytý drevený most pre chodcov. Prvá písomná zmienka o ňom pochádza z roku 1594. Slúžil k zachytávaniu splavovaného dreva. Dnešná podoba mostu je z prelomu 18. a 19. storočia.
Český Krumlov je malebné historické mesto. Od 12. decembra 1992 je v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Výraznú dominantu mesta tvorí zámok nad Vltavou, skladajúci sa z Hrádku a Horného hradu. Hrádok má ranogotickú valcovú vežu, neskoršie renesančne prestavanú. Horný hrad bol postavený v polovici 14. storočia. V renesančnom štýle ho prestavali v 16. storočí. V polovici 18. storočia bol vytvorený tzv. Maškarný sál a zámocké divadlo, ktoré je ako najstaršie kompletne zachované barokové divadlo európskou raritou. Český Krumlov je aj staré banícke mesto. V tunajších baniach sa ťažil a ešte aj ťaží grafit - surovina na výrobu túh do ceruziek. Záujemcovia si tu môžu v baníckom múzeu kúpiť kúsky grafitu vo forme vyhradenej guličky, zanechávajúcej stopu na papieri. Vltava je však preslávená aj vltavínmi - kúskami prírodného skla, vzniknutého pri páde obrovského meteoritu v dávnych dobách do tejto oblasti. Vltavíny sú vlastne roztavená a spečená okolitá hornina v mieste dopadu meteoritu. Tieto unikátne sklenené útvary, ktoré sa nachádzajú v okolí rieky Vltavy, sú dôkazom kozmických udalostí, ktoré formovali našu planétu.
Najkratšia Etapa a Zábavné Vodácke Zážitky
Piaty deň bola naplánovaná tretia etapa z Českého Krumlova do Zlatej Koruny. Bola najkratšia - len 16 km. Počasie však bolo opäť zlé, a tak sa len časť ľudí odhodlala splavovať - len 16 odvážlivcov. Účastníkom čakalo celkovo 5 hatí: jez Na Rechlích splavili cez priepusť, jez u Lýry tiež cez priepusť, jez u Mrázkovho mlyna splavili všetci cez kĺzačku, jez u Jelení lávky bol tvrdší oriešok - lode sa prenášali po súši a jediný odvážlivec sa nechtiac okúpal, a jez v Zlatej korune prešli tiež všetci cez šmykľavku, ale bez háčikov. Splavu tejto etapy sa nezúčastnila ani jedna pramica. Tí, čo splavovali, mali jeden nevšedný zážitok. Boli sa občerstviť v „Bažina bare“ so zaujímavými nápojmi - „mozek“ (griotka s vaječným likérom), „kůň v trávě“ (rum so zeleným likérom).
Svet Harryho Pottera a jeho kúziel nás sprevádza už roky. Predstavte si, že by ste sa ocitli v takejto čarovnej atmosfére. Záhadná hláška: „Postele prázdne, odkaz nikde, auto fuč,“ je len jednou z mnohých skvelých citácií, ktoré nás sprevádzajú v čarodejníckom svete. Ron, Hermiona a Harry Potter sa ocitli pri nepríjemnej situácii, v ktorej Hermiona povedala: „Čo si slepý, Ron?“ „Pán daroval Dobbymu ponožku. Pán daroval Dobbymu kus oblečenia. Dobby…“ Rodičia Harryho Pottera zomreli 31. októbra 1981 a na náhrobnom kameni mali napísaný tento výrok. „Vidíš to dievča? To je Romilda Vaneová, chcela ti tajne podstrčiť nápoj lásky.“ Kto vyslovil túto vetu? Pri akej príležitosti vznikla táto veta: „Dúfam, že veľmi skoro zistíš, ktoré rodiny sú lepšie.“ Kto vyslovil túto múdrosť? „Peter Pettigrew je v tejto miestnosti, práve teraz.“ „Až sa o tomto dozvie môj otec… Veď toto je práca pre sluhov,“ povedal Draco Malfoy pri istej situácii. Kto povedal tento výrok Potterovi? „Ako je možné, že dieťa bez kúzelníckych schopností premohlo najväčšieho čarodejníka všetkých čias?“ Tieto otázky nám pripomínajú fascinujúci svet Harryho Pottera, ktorý je rovnako ako prírodné divy, plný prekvapení a nečakaných zvratov.