Seriál Búrlivé víno, ktorý sa na obrazovkách objavil v roku 2013, priniesol divákom príbehy plné drámy, rodinných vzťahov a romantiky. V tomto rozsiahlom diele stvárnila herečka Ľudmila Swanová postavu Agneše Fazuľovej, zdravotnej sestry, ktorá sa napriek pôvodnému zámeru tvorcov stala neodmysliteľnou súčasťou deja. Jej cesta k tejto úlohe a životné osudy, ktoré ju formovali, sú rovnako pútavé ako samotný seriál.
Vznik seriálu a herecké obsadenie
Búrlivé víno bol predstavený v roku 2013 a spadá do žánrových okruhov drámy, rodinného a romantického filmu. Režisérmi tohto ambiciózneho projektu boli Vlado Fischer, známy svojou prácou na diele Sľub, Miloš Volný a Branislav Mišík, ktorý sa podpísal aj pod seriál Hniezdo. Kameru mal na starosti Tomáš Zednikovič a zvuk Miroslav Masica.
V hlavných úlohách sa diváci stretli s Petrou Blesákovou ako Luciou, Jurajom Lojom v úlohe MUDr. Martina Roznera, Monikou Hilmerovou ako Evou Dolinskou Roznerovou a Ľubošom Kostelným ako Róbertom Riečnym. V ďalších úlohách sa objavili aj Marek Majeský ako Slavomír Dolinský, Ivan Letko ako Zoltán Nagy, Marián Slovák, Jana Oľhová ako Viera Roznerová, Marián Mitaš, Milan Bahúl a Oľga Belešová.
Ľudmila Swanová: Od hlásateľky k Agneše Fazuľovej
Herečka Ľudmila Swanová nepatrí medzi tváre, ktoré by sa na obrazovkách často opakovali. Jej kariérna cesta viedla cez rôzne fázy, pričom vždy vnímala dôležitosť rodiny. Táto priorita bola hlboko zakorenená v jej detstve, ktoré poznamenala strata vlastnej rodiny. V seriáli Búrlivé víno stvárňuje už druhý rok postavu Agneše Fazuľovej. Hoci s charakterom svojej postavy nemá Swanová nič spoločné, jej stvárnenie nepríjemnej klebetnice, ktorá neúmyselne ublíži, je dokonalé.
K postave Agneše Fazuľovej sa Ľudmila Swanová dostala prostredníctvom umeleckej agentúry, kde bola registrovaná. Kastingová režisérka Ingrid Hodálová si ju všimla a oslovila. Predtým sa objavila v menších úlohách v rozhlase, filmoch a televíznych inscenáciách, ale jej hereckým ambíciám bránila práca v rozhlase ako hlásateľky, kde pracovala na dvanásťhodinové smeny.
Prekvapilo ju, že jej postava v seriáli vydržala tak dlho. Pôvodne mala ísť len o malú epizódnu úlohu nepríjemnej zdravotnej sestry u mladého lekára Martina Roznera. "Zrejme som bola dosť a presvedčivo protivná, keďže scenáristi Agnešinu úlohu rozpísali, za čo som im neskutočne vďačná a šťastná," uviedla Swanová.
Charakter Agneše Fazuľovej: Viac ako len klebetnica
Ľudmila Swanová vníma svoju postavu Agneše Fazuľovej ako komplexnú. "Človek nie je len zlý alebo dobrý. Máme v sebe čerta aj anjela," vysvetľuje. Agneša nie je krutá osoba, ale má svoje presvedčenie a túžbu všetko vedieť a riešiť. Je to postava zo života, ktorá sa musela do všetkého miešať, najmä preto, že žila ako vdova sama. Kontrast, ktorý herečku na postave zaujal, je jej zbožnosť a účasť na kostolných aktivitách, ako je upratovanie kostola a spev v zbore, zatiaľ čo zároveň šíri klebety. Tento rozpor medzi vonkajším zdaním a vnútorným správaním dodáva postave hĺbku.
Rodinné putá na pľaci: Ľudmila a Alfréd Swanovci
V seriáli sa Ľudmila Swanová objavuje aj po boku svojho manžela, Alfréda Swana, ktorý stvárňuje postavu pána farára. Ich spoločná práca na pľaci vyvoláva spomienky na ich prvú spoločnú spoluprácu na filme Pani Heléne v roku 1975. "Keďže som kvôli práci v rozhlase veľa toho nenahrala, cítila som teraz občas chvenie," priznala Swanová. Manžel je v profesii veľmi precízny a na ňu niekedy aj prísny, no napriek tomu si myslí, že im to spolu ide.
Počas nakrúcania sa občas stane, že si doma pozrú seriál. Zatiaľ čo Alfréd Swan je často pracovne vyťažený, Ľudmila Swanová sa stáva "televíznym divákom" a jej manžel vie skritizovať, ak má dôvod. Tento prístup aplikoval aj pri výchove ich synov Marka a Martina, kde bol často tým prísnejším a dôslednejším.
Detské spomienky a strata rodiny
Detstvo Ľudmily Swanovej bolo poznamenané absenciou stabilnej rodiny. Jej rodičia, výrazné herecké osobnosti Drahoš Želenský a Mária Bancíková, sa rozišli krátko po jej narodení. Otec žil v Prahe a matka s ňou v Bratislave. Otec, ktorý bol zakladateľom Novej scény a Dedinského divadla na Slovensku, sa neskôr stal riaditeľom Štátneho divadla v Ostrave a Národného divadla v Prahe. Hoci k dcére často dochádzal na víkendy, ich vzťah nebol celkom naplnený kvôli jeho zdravotným problémom so srdcom.
Matka, herečka Slovenského národného divadla, sa po troch mesiacoch od narodenia dcéry vrátila na javisko. Keď hrala, malá Ľudmila trávila čas u jej sesternice alebo ju matka brávala do divadla. Vzťah rodičov bol údajne veľkou láskou napriek tomu, že otec bol ženatý. "Hovorí sa, že nemanželské dieťa je dieťa lásky," poznamenala Swanová.
Tragický zlom v jej živote nastal, keď bola v prvej triede a jej matka dostala prvú mozgovú príhodu. O dva roky neskôr zomrel otec, čo situáciu ešte zhoršilo. "Mala som deväť rokov a pamätám si, že mama došla z divadla a povedala: „Tato Želenský zomrel.“ Dozrievalo to vo mne dlhšie, keďže s nami nežil a mama bola pre mňa všetkým," spomína s dojatím.
O tri roky neskôr, vo veku 48 rokov, zomrela aj jej matka po druhej mozgovej príhode. "Písala som si nemčinu a ešte ma skúšala slovíčka. Zrazu začala vracať krv. Behala som po susedoch a zháňala pomoc," opísala dramatické momenty. Po matkinej smrti, keď mala iba jedenásť rokov, sa jej život stal kolotočom striedania príbuzných a ústavov.
Po smrti matky sa rodina dohadovala, u koho bude Ľudmila žiť. Letné prázdniny trávila u matkinej sesternice na Orave, školský rok v Banskej Bystrici u krstného otca, ktorý bol lekár, a na prázdniny si ju mala brať ďalšia teta, prvá evanjelická farárka Darina Bancíková. V tom čase však jej teta Darina skončila vo väzení ako nepriateľka štátu, čo bol pre mladé dievča ďalší šok a traumatizujúci zážitok. "To bol pre mňa strašný rok. Mama bola neskonale dobrý človek a každý jeden zážitok s ňou bol pre mňa šťastím. Odrazu som spadla až úplne na dno," priznáva.
Kruté dětství Aloise Švehlíka: Jak se z týraného, chlapce stal herec Národního divadla
Vzdelanie a návrat k herectvu
Do deviateho ročníka žila v Banskej Bystrici. Následne sa presťahovala do Bratislavy, kde absolvovala SVŠ. Vzdialená rodina a neskôr teta Riečanová, ktorá ju opatrovala od detstva a u ktorej aj istý čas bývala v dospelosti, jej pomohli. Z sirotského dôchodku jej teta nasporila na byt, ktorý si potom mohla kúpiť, keď nastúpila na Vysokú školu múzických umení. Profesor Viliam Záborský sa za ňu prihovoril, aby ju uprednostnili pri prijatí.
Počas štúdia na VŠMU sa jej život spojil s Alfrédom Swanom. On si ju prvýkrát všimol v Slovenskom národnom divadle, kam si prvákmi prišli po výplatu za komparz. Ona si zase pamätá moment, keď jej profesor Zachar vyslovil meno Alfréd. Spolužiak mal nielen nezvyčajné meno, ale aj železný zvyk chodiť pred prednáškami do mliečneho baru na raňajky.
Pre ženu, ktorá v skorom detstve prišla o matku, vládol v jej živote zmätok a nestabilita. Príchod Alfréda do jej života znamenal "pilier, zázrak prírody, ktorého dni mali pravidelný rytmus a poriadok." To ju k nemu pritiahlo. Po narodení prvého syna, ešte pred dokončením školy, sa stala matkou. Keď prišiel na svet druhý syn, jej herecké ambície boli definitívne odložené a po materskej dovolenke nastúpila do rozhlasu.
Uznanie a životné priority
Alfréd Swan s hrdosťou hovorí, že jeho Ľudka toho zvláda naozaj dosť. Napriek fyzickému vyčerpaniu, ktoré pociťuje po práci na dvoch frontoch - ako učiteľka na plný úväzok na Cirkevnom konzervatóriu a zároveň ako herečka v seriáli -, si užíva splnený sen o herectve. "Vždy sa cítila herečkou, túžila po tom. Teraz sa jej konečne naskytla príležitosť v televízii aj v divadle," podotýka.
Napriek hereckým úspechom ju však trápi málo času, ktorý v tomto období trávi s vnúčatami Emmou a Danielom, deťmi jej staršieho syna. "Cez víkendy sa dávam dokopy. Vyspávam a potom ma Fredy ešte skúša seriálové texty," dodáva s úsmevom, ktorý maskuje dojaté chvíle.
Spoločné zážitky a hodnoty
Swanovci si užívajú život plný zážitkov. Ich dovolenky zahŕňajú výlety do Viedne alebo túry po Tatrách. Alfréd Swan opisuje ich symbiózu: "Vyzerá to tak, že ráno vybehnem na Hincovo pleso, Ľudka sa medzitým zobudí, namaľuje, dá si kávu a vyvezie sa lanovkou na Hrebienok. Tam si dáme spolu obed a zídeme dolu."
Za dovolenku považujú aj pobyty v Levoči, kde nahrávajú zvukové knihy pre nevidiacich. Alfréd začal s touto aktivitou, keď pomáhal jej nevidiacej tete. Tieto chvíle Ľudmilu Swanovú vždy pripomenú, aké šťastie je mať zdravé dieťa. Pedagogička a klebetná Agneša je v súkromí veľmi citlivá žena.
Ich vzťah, ktorý začal na VŠMU, je postavený na vzájomnom rešpekte a láske. "Protiklady sa priťahujú," skonštatuje herec, keď hovorí o spojení katolíka a luteránky. Alfréd Swanov rodostrom siaha až do roku 1849 a jeho rodina mu k jubileu darovala pobyt v Londýne, aby mohol ísť po stopách svojich predkov s anglickou, škótskou a záhoráckou krvou.
Manželia Swanovci dokazujú, že aj napriek životným skúškam a rozdielnym záujmom je možné vybudovať pevný a láskyplný vzťah, ktorý je obohatený o spoločné zážitky, vzájomnú podporu a hlboké porozumenie.