Diskusia o alkohole na Slovensku sa odohráva na viacerých frontoch, od medzinárodných zdravotných predpisov až po konkrétne problémy domácností, akými sú energetická chudoba a jej súvislosti s alkoholom. Budúci týždeň sa má k aktualizovaným medzinárodným zdravotným predpisom stretnúť medzirezortná pandemická skupina, aby prerokovala ďalší postup Slovenskej republiky v danej veci. Ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas-SD) zvolala túto skupinu s cieľom prediskutovať postoj SR k medzinárodným zdravotníckym predpisom. Zároveň sa čaká na stanoviská ostatných krajín Európskej únie.
Splnomocnenec vlády SR pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19, Peter Kotlár, trvá na stanovisku SR, ktoré označil za výhodné. Poukázal na to, že Slovensko má 18 mesiacov na vydanie stanoviska k predpisom, zatiaľ čo ostatné krajiny majú len rok. Kotlár opätovne namietal viaceré body aktualizovaných predpisov, pričom upozornil na neprimerané zásahy do ľudských práv a základných slobôd.
Téma medzinárodných zdravotníckych predpisov sa má ešte raz venovať aj Výbor Národnej rady (NR) SR pre zdravotníctvo. Opozícia na výbore opätovne odmietla tvrdenia, že sa SR dištancovala od nových medzinárodných zdravotníckych predpisov, a skritizovala kroky Petra Kotlára. Poslanec a exminister zdravotníctva Marek Krajčí z hnutia Slovensko označil jeho stanovisko pre Svetovú zdravotnícku organizáciu (WHO) za "katastrofálne" z odbornej stránky. KDH vyzvalo vládu, aby Kotlára z funkcie odvolala. Opoziční poslanci zároveň vyčítali šéfke rezortu zdravotníctva, že sa na rokovaní výboru nezúčastnila. Kotlár na výbore avizoval, že v septembri predstaví závery vyšetrovania k manažovaniu pandémie COVID-19, ktoré podľa neho ukázali, že pandémia na Slovensku z hľadiska incidencie a ostatných merateľných parametrov nebola. Tieto tvrdenia odmietla opozícia aj štátny tajomník ministerstva zdravotníctva Štofko, ktorý sa pýtal: "Načo máme splnomocnenca pri vyšetrovaní niečoho, čo na Slovensku nebolo?"
Alkoholizmus a jeho dopad na deti
Popri politických a medzinárodných témach sa však v slovenskom prostredí výrazne ozývajú aj hlasy poukazujúce na vážne sociálne problémy spojené s alkoholom, najmä s jeho dopadom na deti. Organizácie Movendi International/Movendi SK a MedConnect zorganizovali dňa 10. marca 2023 v Bratislave historicky prvý okrúhly stôl zameraný na život detí z rodín s alkoholovým problémom na Slovensku pod názvom "Nechcem ísť domov!".
Domov by mal byť bezpečným a príjemným prostredím, miestom radosti, porozumenia a útočiskom. Avšak, deti vyrastajúce v rodinách s alkoholovým problémom často trpia zanedbávaním, zlým zaobchádzaním, zhoršeným duševným a fyzickým zdravím, študijnými problémami a násilím páchaným dospelými, neraz aj rodičmi, ktoré je priamo spojené s alkoholom.
Diskusia sa konala pri príležitosti stretnutia členov medzinárodnej organizácie Movendi International. Prezidentka tejto organizácie, Kristína Šperková, je Slovenka žijúca vo Švédsku a zároveň predsedníčka slovenskej neziskovej organizácie Movendi SK. Táto organizácia združuje ľudí, ktorí sa rozhodli nepožívať alkohol a poukazujú na pozitíva života bez alkoholu a zdravého životného štýlu.
Diskusiu na okrúhlom stole otvorila Soňa Herdová osobným vyznaním o problémoch s alkoholom v jej rodine - najprv u otca, neskôr u manžela. Ivana Orlický z Centra pre liečbu drogových závislostí zdôraznila alarmujúci nedostatok detských psychológov a psychiatrov na Slovensku. K tomu sa pridávajú extrémne dlhé čakacie doby na umiestnenie v liečebných inštitúciách či iných formách liečby, čo má značný negatívny vplyv na zdravie detí, spôsobuje sekundárne traumy a stigmatizáciu.
Profesor Jozef Šuvada, lekár, psychoterapeut a reprezentant Slovenskej republiky v riadiacej rade WHO, uviedol: „Na Slovensku je potrebné zmeniť psychoterapeutický zákon a koncept na podporu systému, aj formou špeciálnych pedagógov a kvalifikovaných dobrovoľníkov.“ V porovnaní so zahraničím na Slovensku chýba práca so subkultúrami a „peer to peer“ prístup, ktorý je nevyhnutný na pochopenie a efektívnu prácu s týmito skupinami. V zahraničí existujú nízkonákladové metódy, ktoré môžu využiť pedagógovia alebo osoby pracujúce s deťmi, aby im pomohli spracovať aj takéto ťažké témy, akými sú problémy s alkoholom v rodine, a to spôsobom prispôsobeným ich veku.
Peter Papšo, riaditeľ Odboru mládeže a prierezových tém Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, spomenul výzvu z roku 2022 s názvom „Zdravie a bezpečnosť na školách“. Táto výzva sa zameriava na ochranu fyzického a duševného zdravia detí na školách, ako aj na prevenciu a zdravý životný štýl.
Napriek neúspešným pokusom o zákaz reklamy na alkohol na Slovensku, MUDr. Oľga Zajícová z Ministerstva zdravotníctva SR pripomenula podobný, niekoľkoročný proces s bojom proti tabaku. Dnes je zrejmé, že alkohol škodí zdraviu oveľa viac ako tabak. Už v roku 2010 renomovaný časopis Lancet publikoval štúdiu, ktorá ukázala, že škody spôsobené alkoholom až dvakrát prevyšujú negatívne dopady fajčenia. Najdôležitejším aspektom v tejto oblasti je komunikácia a podpora kampaní, ako napríklad kampaň OZ Movendi SK s názvom „Nepijem, sviatkujem“. Cieľom je rozprávať sa o vplyve alkoholu na všetkých, nielen na tých, ktorí už podľahli závislosti.
7 spôsobov, ako alkoholickí rodičia ovplyvňujú svoje deti
Energetická chudoba a jej spojitosť s alkoholom
Ďalším vážnym problémom, ktorý sa dotýka mnohých Slovákov, je energetická chudoba. Odborníci z iniciatívy Klíma ťa potrebuje počas diskusného cyklu Európskeho klimatického paktu upozornili, že napriek opakovaným návrhom a deklaráciám ostáva energetická chudoba na Slovensku neriešeným problémom. Nedostatočné vykurovanie v domácnostiach sa týka každého tretieho Slováka žijúceho pod hranicou chudoby. Ak by domácnosti dostávali adresnejšiu pomoc, počet tých, ktoré trpia nedostatkom tepla, by mohol výrazne klesnúť.
Energetickou chudobou je dnes zasiahnutých približne 18 percent obyvateľov Slovenska. Znepokojujúci je nárast počtu domácností, ktoré si nemôžu dovoliť vykúriť svoje bývanie. V rámci najchudobnejších vrstiev sa tento podiel za poslednú dekádu zdvojnásobil - z pôvodných pätnástich percent na tridsať. V rámci celkovej populácie stúpol z 6 na 8 percent. Slovensko sa tým vymyká trendu zo susedných krajín, kde sú tieto čísla nižšie - v Maďarsku ide o 16 percent, v Česku o 14 percent, v Rakúsku o 10 percent a v Poľsku o 7 percent.
„Energetická chudoba je v súčasnosti na Slovensku komplexnou sociálno-ekonomicko-klimatickou témou. Smutnou realitou, ktorá sa dotýka kvality života, zdravia a dôstojnosti každého z nás,“ uviedol počas diskusie Klíma Talk s názvom „Koľko stojí teplo domova“ Jakub Hrbáň, strategický riaditeľ a spoluzakladateľ iniciatívy Klíma ťa potrebuje. Okrem rastúcich cien energií zohráva významnú rolu aj technický stav nehnuteľností. Až 65 percent obyvateľov býva v starších alebo nezrekonštruovaných domoch, pričom len necelá tretina má trvalý pobyt v kompletne zmodernizovaných objektoch. Podľa širšej definície sa problém energetickej chudoby týka až 330-tisíc domácností.
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví opakovane vypracoval koncepciu ochrany energeticky zraniteľných odberateľov, ktorú vláda síce schválila, no k reálnym opatreniam v prospech týchto domácností zatiaľ nedošlo. Medzirezortná pracovná skupina pod vedením Andreja Jurisa sa zhodla na návrhu definície energetickej chudoby a postúpila ho úradníckej vláde Ľudovíta Ódora. Tá však rozhodnutie odložila na svojich nástupcov a odovzdala im návrh, ktorý vznikol konsenzom všetkých dotknutých ministerstiev. Opatrenia sú však aj naďalej v nedohľadne.
„Je nevyhnutné čo najrýchlejšie prijať definíciu energetickej chudoby, ktorá by tento problém pomohla vyriešiť. Súčasne je potrebné spustiť opatrenia na pomoc zraniteľným domácnostiam ohrozeným energetickou chudobou, počnúc informačnými kampaňami, sociálnou pomocou v teréne či vhodnými finančnými stimulmi podporujúcimi zvyšovanie energetickej efektívnosti domácností v energetickej chudobe,“ doplnila prognostička Slovenskej akadémie vied Dušana Dokupilová, ktorá dlhodobo upozorňuje na potrebu systémových riešení. Ako dodala, očakáva, že pod vplyvom rastúcich cien energií a prijatia novej európskej smernice o energetickej efektívnosti dôjde aj k posunu v postoji štátu.
Hoci priame prepojenie medzi energetickou chudobou a konzumáciou alkoholu nie je explicitne v poskytnutých informáciách detailne rozpracované, je zrejmé, že nízky socioekonomický status a stres spojený s nedostatkom základných potrieb, ako je teplo domova, môžu zvýšiť riziko vzniku alebo prehlbovania alkoholových problémov. V týchto situáciách môže alkohol slúžiť ako krátkodobý únik z reality, čo však v dlhodobom horizonte len prehlbuje existujúce problémy a vytvára začarovaný kruh.
Minulá kríza s českým alkoholom
V kontexte diskusie o alkohole na Slovensku je dôležité spomenúť aj minulé udalosti, ktoré poukázali na potenciálne riziká spojené s jeho konzumáciou. V septembri 2012 Slovensko dočasne pozastavilo predaj a dovoz českého alkoholu na svoje územie, zákaz platil od 17:00. Minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek uviedol, že zákaz sa týkal alkoholu vyrobeného v Českej republike a alkoholu odtiaľ dovezeného, konkrétne nápojov s obsahom alkoholu 20 a viac percent. Dôvodom tohto kroku bola ochrana ľudí na Slovensku pred možnými otravami metylalkoholom.
Medzirezortná komisia pre prijatie preventívnych opatrení sa na zákaze dohodla a platil minimálne dovtedy, kým Česká republika neprijme dostatočné opatrenia a nezruší prohibíciu. Minister Jahnátek kritizoval kroky českého kabinetu ako nedostatočné, pretože podľa neho chránili pred otravami metylalkoholom iba českých občanov, nie občanov okolitých štátov. Slovensko sa rozhodlo pre rýchly zákaz aj preto, lebo sa objavili informácie, že niektoré obchodné reťazce chystajú výpredaje českého alkoholu.
Počas tejto krízy bolo z prešovskej nemocnice prepustených šesť pacientov, ktorí boli otrávení metylalkoholom. Štyroch prepustili po negatívnych laboratórnych výsledkoch na metanol v krvi. Približne o poludní prišli výsledky, ktoré potvrdili prítomnosť metanolu už len u dvoch pacientov, u ďalších dvoch sa metanol nepotvrdil a mohli tiež odísť domov. V nemocničnom ošetrení ostali dvaja pacienti, ktorých vzorky boli pozitívne. V tom čase stále figurovali na internete inzeráty ponúkajúce alkohol, ktorý mohol byť toxický, napríklad s označením "Predám kvalitnú jemnú slovácku slivovicu z vlastných sliviek. Výborná chuť aj kvalita. Obsah alkoholu 50 %, rok pálenia 2011. Pálené legálne v pestovateľskej pálenici.“ Tieto inzeráty sa objavili na portáloch ako Bazos.cz, Inzercebazar.cz či Hyperinzerce.cz.
Táto udalosť ukázala, aké dôležité je mať funkčné medzirezortné spolupráce a efektívne mechanizmy na ochranu verejného zdravia, a to nielen v kontexte medzinárodných pandemických predpisov, ale aj pri riešení domácich problémov spojených s alkoholom a jeho bezpečnosťou.
tags: #medzirezortna #skupina #alkohol