Svet organizovaného zločinu na Slovensku bol v 90. rokoch a na začiatku nového milénia pretkaný sieťou násilia, zrady a nečakanej spolupráce. Skupiny ako sýkorovci a černákovci, hoci si zvyčajne strážili svoje teritóriá, dokázali spojiť sily, ak im to prinieslo zisk. Táto éra bola plná brutálnych činov, kde alkohol tiekol potokom na oslavách, ktoré často slúžili ako kulisy pre mocenské hry a krvavé účty.
Magická noc v Banskej Bystrici: Oslava, ktorá spájala podsvetie
December má viacero sviatočných termínov, ale len jediný deň tohto mesiaca pôsobí už na prvý pohľad magicky. V kalendári svietil dátum 12.12.1997, keď sa v Banskej Bystrici udiala nezvyčajná oslava. Bolo to takmer presne pred dvadsiatimi rokmi. Z mútnych vôd celého Slovenska vyplávali žraloci organizovaného zločinu, aby prehýrili noc v nablýskanom klube mafie. Zábavu riadil fúzatý vysmiaty chlapík, čo si mohutné svaly napchal do strieborného ligotavého smokingu. Hoci svojim zjavom pripomínal skôr kúzelníka, postavu bosa bosov v sebe nezaprel. „Večer sa pred barom Shark schádzajú najsilnejší muži slovenského podsvetia - sýkorovci, pápayovci, ferusovci, kolárikovci, diničovci a ďalší z tzv. podskupín,“ zaspomínal si Mikuláš Černák na oslavu svojich 31. narodenín v knihe Prečo som prelomil mlčanie. Drahý alkohol tiekol potokom, čašníci sa predháňali v ponuke vyberaných jedál. Iba pompézny ohňostroj dopriali aj bežným Bystričanom. Nejedného z mocných mužov tejto spoločnosti, ktorí sa v tú noc zabávali, skosil neskôr guľka kamaráta, s ktorým si v tú noc pripíjal.
Sýkorovo pravidlo: Spolupráca ako základ úspechu
Mikuláš Černák sa zvyčajne držal pravidla, ktoré do slovenského podsvetia priniesol a presadil zakladateľ skupiny sýkorovci Miroslav Sýkora. Síce sa v Bratislave začiatkom 90. rokov obklopil najmä po rusky hovoriacimi mužmi, práve on ako prvý presadzoval spoluprácu so skupinami podsvetia v ostatných regiónoch. Sýkora razil zásadu, že ak je nejaká „práca“ na teritóriu iného gangu, mala by ju urobiť miestna skupina. Iba ak je nevyhnutné, aby páchateľov napríklad vydierania nikto nespoznal, vysielali ľudí z inej časti Slovenska. Kooperácia sýkorovcov a černákovcov bola na Slovensku najvýraznejšia, tieto dve skupiny sa spolu podieľali zrejme na celých sériách brutálnych skutkov. Sám bos Sýkora mal byť priamym aktérom pri likvidácii Róberta Bielika z Prievidze, ktorý s bratom Rudolfom obchodoval s palivami. Bratia spočiatku spolupracovali s černákovcami, u ktorých si starší brat Rudolf dokonca objednal vraždu. Černák sa však rozhodol, že nezabije plánovanú obeť, ale objednávateľa, čiže staršieho brata Bielika. Keď zmizol, mladší brat Róbert vytušil, čo sa stalo. Černák teda naplánoval jeho likvidáciu, s ktorou pomohol Sýkora. Róberta Bielika vylákali do chaty sýkorovca Petra Križanoviča, alias Durana, v bratislavskom Novom Meste. „Na Roba (Bielika) skočil Miro (Sýkora), Duran a brat Vlado (Černák). Začali ho škrtiť káblom. Ako ho škrtili, chrčal… Zdalo sa mi, že to veľmi dlho trvá, nemohol som sa na to pozerať, zobral som pištoľ a strelil ho do hlavy,“ opísal brutálnu scénu Mikuláš Černák. Bielik zomrel 18. júla 1995.
Už dva týždne predtým mali klany sýkorovcov a černákovcov spolupracovať na inom dobre známom atentáte. V tomto prípade podľa Černáka nebol priamym aktérom Sýkora, ale jeho neskorší nástupca Róbert Lališ, alias Kýbel. Lališa podozrievajú z úplne prvého mafiánskeho výbuchu v hlavnom meste, pri ktorom zahynuli bratia Vladimír (Tuti) a Jozef (Papas) Danišovci. Černák má v tomto prípade odložené obvinenie. Vypovedal aj o tom, že sýkorovec Lališ mu pomohol s likvidáciou dvoch mužov, ktorým sa chcel pomstiť za smrť spoluzakladateľa černákovskej skupiny Martina Láboša, ktorého dobodali na diskotéke v hoteli na Krpáčove v roku 1995. Za jeho predčasný koniec zaplatil svojim životom šéf diskotéky Peter Lepieš aj šéf ochranky hotela Milan Piliar.
Černák podľa vlastných výpovedí neskôr podržal Lališa, keď do Banskej Bystrice dorazil sýkorovský odpadlík Duran. Ten sa údajne po smrti Miroslava Sýkoru vyhlasoval za nového bosa skupiny a chcel dosiahnuť aj podvolenie sa Lališa. Černák Durana neuznal a o jeho silných rečiach mal informovať Lališa.
Na záver ešte spomeňme dva veľmi známe prípady. Aj likvidáciu bývalého popradského prednostu a majiteľa podielu v Tatravagónke Poprad Vladimíra Bachledu mali viesť spoločnými silami černákovci a sýkorovci pod pod taktovkou Petra Steinhübela, tvrdí Černák. Záverečnou veľkou akciou týchto dvoch silných skupín zrejme bola poľovačka na košického bosa Róberta Holuba. Pri druhom pokuse o jeho likvidáciu poslúžil Černák dokonca ako volavka. Holuba - podľa tvrdenia bystrického bossa - na tretí pokus v bratislavskej nemocnici predsa len dorazil Jozef Roháč, nájomný vrah sýkorovského gangu.
Sýkora - Pápay - Černák: Vojny o teritóriá a zradu
V Dunajskej Strede sa podarilo gangu okolo Tibora Pápaya, alias Papa Joea, vytlačiť z mesta zakladateľov miestneho organizovaného zločinu. Milan Sipos sa so svojimi najbližšími musel stiahnuť do „exilu“ v Maďarsku. U Mikuláša Černáka zase našiel útočisko Michal Csémi, ktorý bol pri vražde dunajskostredského pokladníka podsvetia, čím sa celá vojna tamojšieho podsvetia spustila. Sipos sa chcel po čase vráťiť späť na Žitný ostrov a opäť vládnuť, za možného a mocného spojenca si vybral práve Černáka. Keď ho prišiel požiadať o posvätenie tohto plánu, priamo v Černákovej kancelárii ho rozstrieľali. Csémimu sa potom otvorila cesta domov, ale za vylákanie Siposa do Bystrice tam čoskoro zaplatil životom. Jeho blízky priateľ Černák sa za to kruto pomstil. Zabil chlapa, ktorý Csémiho vylákal a jeho odrezanú hlavu „vystavil“ v kvetináči pred obchodným domom v Dunajskej Strede.
Tibor Pápay sa počas týchto krušných udalostí stal obľúbencom bratislavského bosa Miroslava Sýkoru, s ktorým spolu „podnikali“ najmä na území Senca, mestečka pri Bratislave. Po Sýkorovej vražde Pápay zdedil jeho pancierovaný Hummer, dokonca mu ponúkali nástupníctvo na mafiánskom tróne. Odmietol to a žezlo po Sýkorovi tak malo pripadnúť Lališovi.
Mafia na Slovensku - Mafiáni Pápayovci – teror v Dunajskej Strede
Osamelí vlci a ich krvavé stopy: Kromka a Lavrinčík
Pri košickom bossovi Róbertovi Holubovi začínal kedysi Alojz Kromka, neskorší nájomný vrah mafie. Od Holuba sa odklonil a odišiel do Banskej Bystrice k Černákovi. Práve Kromka mal byť šoférom motorky, z ktorej prvý raz neúspešne strieľal Roháč na Holuba. Po tomto zbabranom atentáte Holub mučil a napokon nechal zabiť Kromkovho brata. Kromka prenikal stále hlbšie do podsvetia a neváhal strieľať, médiá ho začali označovať príznačným prívlastkom Čistič.
Igor Lavrinčík fungoval so svojou skupinkou relatívne autonómne v teritóriu Martina. Mal však čulé kontakty s černákovcami, operujúcimi najmä na strednom Slovensku aj s bratislavskými sýkorkami. Lavrinčík sa aj s ďalším mužom zo Žiliny Jánom Siberom podieľal na príprave likvidácie tamojšieho bosa podsvetia Milana Holáňa, alias Gorilu, ktorý len krátko predtým prebral moc nad regiónom. Siber ho 25. novembra 1997 vylákal na schôdzku do baru Astória. Presne napoludnie tam napochodoval Kromka, na Holáňa vypálil 10 rán, dvoma ďalšími skolil jeho ochrankára Stanislava Vnuka a pri úteku z dejiska útoku ešte strieľal aj na mestských policajtov.
Táto udalosť však zrejme nebola poslednou akciou dua Kromka a Lavrinčík, ktorú pre podsvetie vykonali. Lavrinčík už priznal svoj podiel na likvidácii Alojza Házyho, ktorého koncom 90. rokov považovali za silného muža podsvetia, ktorého zázemím bola skupina černákovcov. Neskôr sa ale pridal k diničovcom. Prokuratúra naplánovanie tejto vraždy pripisuje bossovi sýkorovcov Róbertovi Lališovi, ktorý tým mal v Brne poveriť Lavrinčíka a Kromku. Prsty v tom mal aj Kaštan. „Nakoniec sa (Kaštan) pridal k sýkorkám a pomohol im odstrániť Alojza Házyho, nášho dobrého priateľa, ktorý sa v ten november 1997 vrátil z výkonu trestu, ktorý si odsedel za podvod, čo spáchali s Kaštanom,“ spomína Černák. Kromka s Lavrinčíkom sa s Házym jednu noc v júni 1998 vozili autom a počas hygienickej prestávky neďaleko Ivanky pri Dunaji ho zastrelili. Bolo to už po vražde černákovca Miloša Piliara, o ktorého likvidáciu podľa žalobcu požiadal Kaštan sýkorovcov. Černák sedel v cele a pre Kaštana bol nepohodlný. Vylákali ho teda na chatu šéfa seneckých sýkorovcov Martina Biháriho, alias Rusa, kde ho omámili a napokon mu naliali do úst chloroform.
Mellovci a ich cesta k moci: Vzostup a pády
K Černákovi malo istý čas blízko aj bratské duo Mellovcov, ktorí pochádzajú z regiónu Prievidze. Tam ich mal na zlé chodníčky naverbovať Ladislav Šuhajda, ktorý je dnes už po smrti - k vražde sa priznal Černák. Vo svojej knihe bos bosov píše, že Mellovci po Prievidzi vykrikovali, ako dajú miestneho podnikateľa. „A keď potom vo večerných hodinách videli Lenharta previezť sa popred ich dom v Lehôtke, pustili do treniek a dobehli do Banskej Bystrice k nám, aby sme im pomohli Lenharta zabiť, kým on nezabije ich,“ tvrdí Černák s dodatkom, že za vraždu potom odsúdili len jeho. „A kto bol medzi prvými svedkami, ktorý ma z tejto vraždy usvedčoval? No predsa ten Karol Mello, ktorému som zachránil život.“
Neskôr Černák zlikvidoval aj ďalšieho vplyvného muža podsvetia Hornej Nitry Petra Novotného z Partizánskeho, alias Tigra. Podľa jeho slov bol pri tom aj Karol Mello.
Bachledova likvidácia a holubí lov: Spoločné akcie
Podľa Černákovej verzie bola ukážkovou spoluprácou podsvetia likvidácia bývalého popradského prednostu a majiteľa podielu v Tatravagónke Poprad Vladimíra Bachledu, ktorý zmizol v máji 1997. Jeho vraždu si údajne objednal dnes už nebohý bratislavský „podnikateľ“ Peter Steinhübel u sýkorovcov za 20 miliónov korún. Skupina vraj Bachledu uniesla do Černákovho penziónu, kde ho omámili a prinútili podpísať splnomocnenie, ktoré otvorilo Steinhübelovi cestu k ovládnutiu Tatravagónky. Torzo Bachledovho tela našli až v roku 2015, keď jeho hrob ukázal Černák.
Vymenené vraždy: Sýkorky a Piťo
V bratislavskej skupine sýkorovcov začínal svoje zločinecké aktivity Juraj Ondrejčák, alias Piťo, aj so svojím dnes už nebohým kamarátom Mikim Polónym. Boss skupiny Kýbel ich ale podľa svedectva šéfa jeho ochranky Juraja Billika, alias Čapatého, z gangu vyhodil. Dôvod? Urobili lúpež na vlastnú päsť. Napriek zhoršeným vzťahom nič nebránilo tomu, aby spolu ďalej podnikali niektoré kroky. Piťo vybudoval obávanú skupinu a zapojil sa do vojny proti bratislavským rivalom takáčovcom. Dnes priznáva, že on sám rozhodol o zabití ich šéfa Jána Takáča. Ako uvádza blogerka Mikolášiková, túto vraždu si vlastne vymenil s Kýblom. Piťovcom v minulosti veľmi vážne zranili jedného biletára a jeho priateľku. Obaja majú po výbuchu auta trvalé následky. Piťovci sa chceli pomstiť tým, že zabijú Róberta Pála od takáčovcov a sýkorovci priamo Takáča. Lenže potom sa Ondrejčák dozvedel o Takáčovom vyjadrení, že „Piťo pôjde dolu“. „Boli sme vtiahnutí do niečoho, čo sme ani nespravili. Tak som zmenil cieľ, pripravila sa vražda aj sa spravila. Bola to odplata za to dievča, ktoré vybuchlo. Aj prevencia. Stretol som sa s Havlom (Petrom Havasim) a povedal mu, že sa zabiť nenechám, no a oni (sýkorovci) spravili Pála a my Takáča, teda sa to vymenilo,“ objasnil pred vyšetrovateľom.
Pomoc na východ: Piťovci a Borža
Ak by sa niekomu zdalo, že podsvetiu sa nechce za „biznisom“ cestovať cez celú republiku, mýlil by sa. Veľkú diaľku neváhali merať ani vtedy, keď boli požiadaní o priateľskú výpomoc. Nasvedčujú tomu výpovede viacerých piťovcov, ktorí začali rozprávať po prelomení mlčania svojho bosa. Rozrozprávali sa o tom, ako chodili pomáhať na východ Dušanovi Borženskému, alias Boržovi. Pohrobok po bosovi Róbertovi Holubovi na krátky čas ovládol košické podsvetie, keď sa mu podarilo potlačiť skupinu Karola Kolárika. Piťovci mu podľa vlastných slov pomohli prebrať podniky, z ktorých vyberali výpalné. Dokonca vraj vypaľovali aj hračkárstvo, z ktorého brali päťtisíc korún mesačne.
Tieto udalosti len potvrdzujú, že svet slovenského podsvetia bol komplexným systémom, kde sa moc, peniaze a násilie miešali s nečakanými spojenectvami a krutými pomstami. Alkohol bol často prítomný ako sprievodný jav, či už pri oslavách úspechov, alebo pri uzatváraní nebezpečných dohôd.