Bratislava, mesto s bohatou históriou a tradíciami, si pamätá časy, kedy jej ulice pulzovali životom spojeným s remeslami a kulinárskymi pôžitkami. Medzi tieto nezabudnuteľné symboly patril aj Meštiansky pivovar, známy pod prezývkou „Meštiak“. Generácie Bratislavčanov si naň spomínajú s nostalgiou, či už ho zažili osobne, alebo sa o ňom dozvedeli od svojich predkov. Žiaľ, fyzicky už neexistuje, no jeho duch a odkaz pretrvávajú v spomienkach a v súčasných gastronomických prevádzkach, ktoré sa hlásia k jeho odkazu.
História varenia piva v Prešporku
Tradícia varenia piva v Prešporku, dnešnej Bratislave, siaha hlboko do minulosti. Už v polovici 15. storočia získalo jedenásť pivovarníkov na Zuckermandli „várečné právo“, teda povolenie variť pivo. V tej dobe sa pivo varilo v malom meradle a konzumovalo sa priamo u výrobcu. Táto forma výroby však nebola dlhodobo udržateľná. Preto, s aktívnou podporou mestských radných pánov, vznikol v roku 1477 Prvý bratislavský pivovar. Tento pivovar stál na rohu dnešnej Laurinskej ulice a Rybnej brány a bol zbúraný v roku 1532. Jeho zvyšky boli objavené až pri búracích prácach v roku 1947.
V Prešporku sa vždy vypilo značné množstvo piva. Napriek tomu, že presný ročný výstav pivovaru nie je známy, v roku 1752 sa začalo so stavbou druhého, oveľa väčšieho pivovaru. Projekt, nazvaný „Die Bürgerliche Brauerei“, bol zadaný staviteľom Romischovi a Hildebrantovi. Meštiansky pivovar bol dlhodobo v prenájme od mesta rodinou mešťana Michaela Spechta, no v roku 1880 prešiel kúpou do rúk rodiny Deutschovcov. Jeho celková úroveň bola od počiatku smelo porovnateľná s úrovňou bavorských pivovarov a kvalita piva sa im plne vyrovnala. Mestský pivovar a reštaurácia s verandou sa nachádzali na Rybnom námestí.
Architektúra a technológia Meštianskeho pivovaru
Podľa článku uverejneného v Pressburger Zeitung, od prešporskej rodáčky Elzy Greilich, bol pivovar vyslovene úžitkovou stavbou so skromnou fasádou a sklenenou verandou, kde sa nachádzala pivovarská reštaurácia. Návštevníci však neprichádzali kvôli architektúre, ale kvôli iným aspektom. Pod klenutým podjazdom, vo vnútornom dvore, sa nachádzala na vtedajšiu dobu moderná technika. Pod klenbami pripomínajúcimi kostol boli betónové vane na máčanie jačmeňa, sušiareň a pražiareň jačmeňa. Súčasťou boli rôzne sklady a komory. V hlbokých pivniciach v obrovských kadiach pivo kvasilo a zrelo. Voda sa do pivovaru čerpala z Dunaja pomocou parného stroja, ktorý fungoval až do roku 1868, kedy bol napojený na mestský vodovod. Pivovar disponoval aj stolárskou dielňou na výrobu sudov a kováčskou dielňou na ich okutie. V jednom krídle sa nachádzal aj priestranný byt pre nájomcu pivovaru.
Spoločenský význam a kulinárske špeciality
Meštiansky pivovar bol Bratislavčanmi mimoriadne obľúbený nielen pre vynikajúce pivo a polohu blízko dunajského nábrežia, ale najmä pre vychýrenú pivovarskú reštauráciu s kvalitnou kuchyňou. Táto reštaurácia ponúkala kulinárske špeciality takmer každej z desiatich národností zastúpených v meste, ktoré boli zjednotené do skvelej prešporskej kuchyne. Atraktivitu miesta umocňovala aj nástupná stanica električky do Viedne.
Pivovar navštevovali nielen domáci, ale aj Viedenčania, vďaka električke do Viedne. Stal sa miestom, kde sa schádzala bratislavská bohéma - redaktori denníkov a časopisov, básnici a maliari. Jožo Nižnánsky tu dokonca písal romány na pokračovanie pre Slovenskú politiku, pričom je možné, že práve tu vznikala jeho známa „Čachtická pani“. V blízkosti Meštianskeho pivovaru sa nachádzala aj Vydrica, kedysi rušná štvrť, a samotný pivovar bol údajne predmetom záujmu jej obyvateliek a ich zákazníkov.
Zánik pivovaru a jeho duch v súčasnosti
Likvidácia Meštianskeho pivovaru sa uskutočnila krátko po oslave jeho dvestoročnice. Posledné pivo opustilo jeho brány v roku 1968. Dôvodom zbúrania bol plán výstavby Mosta SNP, ktorý mal nahradiť kapacitne nedostatočný Starý most. Táto urbanistická zmena si vyžiadala zbúranie takmer celého Zuckermandla a Vydrice, čím sa nenávratne stratila významná časť historického obrazu Bratislavy.
Napriek fyzickej absencii, duch Meštianskeho pivovaru nevymizol. V roku 2010, inšpirovaní odkazom legendy, sa štyria nadšenci rozhodli oživiť jeho tradíciu. Vznikol tak nový Meštiansky pivovar, ktorý dnes má dve prevádzky. Jedna sa nachádza na Dunajskej ulici, v priestoroch niekdajšej Prešporskej kúrie, a druhá na Drevenej ulici, kde nahradila pizzériu v americkom štýle.
BLAHA ROZPLAKAL PETRA BIELIKA priamo pred kamerou : ŠOKUJÚCE svedectvo z Kuby!
Recenzia súčasného Meštianskeho pivovaru
V roku 2015 bola vykonaná recenzia prevádzky na Drevenej ulici. Podnik, ktorý bol jedným z prvých v Bratislave, ktorý začal v roku 2010 ponúkať vlastné pivo, si aj po piatich rokoch zachoval svoj štýlový interiér. Obsluha bola milá a rýchla, podnik čistý. Ponuka piva však bola obmedzená na svetlý a tmavý ležiak, pšeničný Erdinger a nealko Birell. V tom čase bolo na pivnom trhu už mnoho špecialít a remeselných pív, ktoré v ponuke chýbali. Recenzent zaznamenal aj drobné nedostatky, ako napríklad načapované pivo pod rysku, čo sa v takomto podniku nemá stávať. Napriek tomu, že ochutnané pivá boli „fajn“, dojem nebol ohromujúci.
Hoci sa pivovarská reštaurácia na Drevenej ulici snaží niesť odkaz legendárneho Meštiaka, súčasná ponuka a rozvoj pivovarníckeho trhu naznačujú, že pre pivára, ktorý hľadá nové objavy, nemusí byť dostatočná.
Priemyselné dedičstvo a jeho osud
Zánik Meštianskeho pivovaru nie je ojedinelým prípadom. Mnohé industriálne pamiatky v Bratislave, ktoré mali svoju hodnotu a „spirit“, sa stali obeťou živelného kapitalizmu po roku 1990. Mesto a noví vlastníci často nemali záujem o ich postupnú pretvorbu, pričom jediným kritériom sa stal zisk. Týmto spôsobom boli celoplošne asanované takmer všetky industriálne areály v centre mesta a jeho okolí.
Príkladom je bývalý bratislavský pivovar Stein, ktorý mal takmer 140-ročnú tradíciu a bol kedysi najväčším pivovarom na Slovensku. Napriek snahám o jeho záchranu a vyhlásenie za národnú kultúrnu pamiatku, došlo k jeho rabovaniu a postupnému zániku. Zachránila sa len spilka s charakteristickou kupolou. Podobný osud postihol aj ďalšie industriálne objekty, ako napríklad Cvernovku či areál bývalej továrne na káble.
Tieto stratené šance odzrkadľujú vzťah k industriálnemu dedičstvu, ktorý sa často prejavuje až vtedy, keď je objekt už bez svojej pôvodnej funkcie. Riešením by bolo celospoločenské záujem a včasné zapojenie všetkých zainteresovaných strán - vrátane občianskych iniciatív a samosprávy - v momente, keď zaniká pôvodná funkcia objektu.
Odkaz pre budúcnosť
Hoci Meštiansky pivovar v jeho pôvodnej podobe už neexistuje, jeho príbeh nám pripomína dôležitosť uchovávania historického a kultúrneho dedičstva. Súčasné prevádzky, ktoré sa hlásia k jeho odkazu, sú dôkazom toho, že jeho duch stále žije. Zároveň však slúžia ako varovný prst pred ničivými silami neuváženého rozvoja, ktorý môže nenávratne zničiť to, čo tvorí identitu mesta. Zachovanie industriálnych pamiatok a ich citlivá rekonštrukcia, podobne ako v prípade viedenského projektu Loft City, by mohli Bratislave priniesť novú kvalitu a obohatiť jej mestský charakter.
tags: #mestiansky #pivovar #kedy #bol #zburany