Existujú filmy, ktoré sa vás dotknú na hlbšej úrovni, a potom sú tu tie, ktoré vás chytia za srdce a nepustia až do záverečných titulkov. "Štvrté proroctvo" (v origináli "Knowing"), britsko-americký sci-fi katastrofický film z roku 2009, režírovaný Alexom Proyasom, sa radí do druhej kategórie. Tento film, v ktorom Nicolas Cage stvárňuje astrofyzika, ktorý narazí na päťdesiat rokov staré proroctvo predpovedajúce čas, miesto a počet obetí budúcich katastrof, ponúka fascinujúcu zmes mysteriózneho thrilleru, sci-fi a hlbokých filozofických otázok.
Zrod proroctva: Tajomná časová kapsula
Príbeh sa začína v roku 1959, kedy učiteľka v americkom mestečku dá svojim žiakom za úlohu nakresliť obrázky o svojej predstave budúcnosti. Tieto práce majú byť uložené do hermeticky uzavretého "časového puzdra" a otvorená až o päťdesiat rokov neskôr. Jedna z žiačok, Lucinda Embry, však namiesto kreslenia zaplní papier zdanlivo náhodnými číslami. Počas slávnostného ukladania puzdra sa Lucinda stratí, neskôr ju učiteľka nájde schovanú v malej miestnosti s do krvi rozedranými prstami. Na dverách sú čísla, ktoré Lucinda nestihla dopísať na papier, ktorý jej učiteľka predčasne vzala.
O päťdesiat rokov neskôr, v roku 2009, sa do tej istej školy zapíše Caleb Koestler. Jeho otec, profesor astrofyziky na Massachusettskom technologickom inštitúte, Jonathan Koestler, je vdovcom, keďže jeho žena pred rokom zahynula pri požiari hotela. Jonathan je spolu s Calebom a ostatnými deťmi prítomný pri slávnostnom otvorení časového puzdra. Práve jemu sa dostane do rúk Lucindina záhadná šifra.
Odhalenie desivých čísel
Jonathan Koestler, muž s analytickým myslením a vedeckým prístupom, je šifrou okamžite zaujatý. Všimne si sekvenciu znakov 911012996, ktorá mu po chvíli bádania odhalí dátum a počet obetí udalostí z 11. septembra 2001. Toto šokujúce odhalenie ho privedie k ďalšiemu, ešte mrazivejšiemu zisteniu: kódovaná správa obsahuje dátumy, počty obetí a dokonca aj súradnice všetkých významných katastrof, ktoré sa za posledných päťdesiat rokov udiali. Hlbšie štúdium odhalí, že posledné tri sekvencie v šifre predpovedajú udalosti, ktoré sa ešte len stanú v blízkej budúcnosti.
Objavovanie poznania
Boj s časom a existenčné otázky
Film "Štvrté proroctvo" nie je len o predpovedaných katastrofách. Je to aj hlboká meditácia nad témou slobodnej vôle verzus determinizmus. Jonathan, konfrontovaný s nezvratnými predpoveďami, sa ocitá v neustálom vnútornom boji. Existuje náhoda, alebo je všetko predurčené? Máme vlastný život vo svojich rukách, alebo je náš osud vopred daný? Je osud božská entita, alebo len abstraktný koncept? Napriek zjavnému fatalizmu, Jonathan je hnaný dopredu rodičovským pudom a pudom sebazáchovy, a nikdy sa nevzdáva.
Režisér Alex Proyas, známy svojimi temnými a atmosférickými filmami ako "Vrana" a "Smrťihlav", tu opäť potvrdzuje svoj talent. Namiesto priameho zaraďovania filmu do jedného žánru, Proyas hybridizuje sci-fi, horor, thriller a mysteriózny film, čím vytvára originálnu a pútavú zmes. Atmosféra filmu je presiaknutá paranojou hlavnej postavy, naturalistickou akciou a napínavým súbojom s časom, čo vedie k explozívnej zmesi zvratov a prekvapivých odhalení.
Nicolas Cage: Návrat k forme?
Nicolas Cage v úlohe profesora Johna Koestlera podáva výkon, ktorý, hoci nie je jeho vrcholným dielom ako vo filme "Adaptácia", predstavuje návrat k forme po sérii menej úspešných filmov. Jeho civilný herecký prejav v mnohých momentoch vyniká, hoci občas siaha po svojich typických "psích očiach", čo môže narúšať celkovú atmosféru napätia. Napriek tomu, dokáže preniesť na diváka emocionálne bremeno postavy, ktorá čelí možnosti konca sveta.
Film je zaujímavý aj z technického hľadiska. Bol nakrútený modernými RED1 kamerami, a napriek relatívne malému rozpočtu 50 miliónov dolárov, sa tvorcom podarilo vytvoriť presvedčivé vizuálne efekty. Scény katastrof sú pôsobivé, najmä vďaka frenetickej kamere a schopnosti filmárov preniesť na diváka pocity šoku, strachu, chaosu a bezmocnosti.
Štvrté proroctvo: Viac než len katastrofický film
"Štvrté proroctvo" sa odlišuje od bežných katastrofických filmov tým, že sa nezameriava len na efektné scény ničenia. Film sa pohráva s divákom, láka ho na ilúziu predvídateľnosti, len aby ho následne prekvapil dekonštrukciou žánrových predlôh. Okrem amerických katastrofických prvkov, Proyas šikovne vkladá aj modelové prvky japonských hororov, čo dodáva filmu ďalšiu vrstvu znepokojenia a hrôzy. V úvode filmu sa objavuje malá dievčina, ktorá podozrivo pripomína protagonistky kultových hororov ako "Nenávisť" či "Kruh", čo je len jedným z mnohých príkladov, ako film pracuje s kultúrnymi odkazmi a žánrovými klišé.
Film tiež skúma ambivalentnú povahu "osvietenia". Pre niekoho môže byť výsledkom rezignácia, pre iných vyrovnanie sa so svetom a posun na vyššiu úroveň bytia. Posledná sekvencia šifry, 101909ƎƎ, ktorá naznačuje 19. október 2009 ako deň konca sveta, kde všetko živé na Zemi zahynie, je naplnená slnečnou erupciou, ktorá spáli biosféru. Namiesto beznádejného konca však film ponúka prekvapivé, až "spielbergovské" rozuzlenie, ktoré sa vymyká tradičným očakávaniam.
"Štvrté proroctvo" je remeselne zručne natočený film, ktorý aj napriek mierne rozpačitému prijatiu, ponúka divákovi viac než len povrchnú zábavu. Je to film, ktorý vás prinúti zamyslieť sa nad vlastným osudom, nad hranicami poznania a nad tým, čo znamená byť človekom v tvári neznámeho. Je to príbeh o proroctve, ktoré nie je len predpoveďou, ale výzvou k pochopeniu a prijatiu.
