Bratislava, kedysi Prešporok, sa v druhej polovici 19. storočia premenila na jedno z najvýznamnejších priemyselných centier Uhorska. V tejto dynamickej atmosfére, kde sa tradícia stretávala s inováciami, sa zrodil aj príbeh pivovaru Stein - značky, ktorá sa stala synonymom kvality, ale aj svedkom búrlivých historických premien. Od počiatkov v roku 1871 až po definitívny koniec výroby v hlavnom meste, osud pivovaru Stein odráža nielen vývoj priemyslu, ale aj zložité dejiny Slovenska.
Zrod priemyselného giganta v srdci Bratislavy
História pivovaru Stein sa začala písať v roku 1871, kedy bratia Steinovci získali povolenie na založenie pivovaru vo vtedajšom Prešporku. Rodina Steinovcov nepatrila k tým, ktorí by svoj úspech chceli budovať malými krokmi, postupne. Bratia sa jedného dňa rozhodli, že chcú variť pivo, a pustili sa do toho s vervou a ambíciou. Stavbu realizovali stavebné spoločnosti Ignáca Feiglera st. a Karola Feiglera, pričom sa začalo stavať pravdepodobne ešte pred nadobudnutím platnosti stavebného povolenia. Už v júli 1872 sa montovalo strojné zariadenie do priestoru sladovne a 20. decembra toho istého roku ochutnal Alexander Stein s manažmentom prvé pivo z vlastného pivovaru. Týmto bol položený základ pre jeden z najväčších pivovarov v Hornom Uhorsku.
Areál pivovaru situovali a postupne budovali od roku 1873 na predmestí Blumentál, v blízkosti stanice konskej železnice, ktorá bola v roku založenia pivovaru prestavaná na parnú trakciu. Táto strategická poloha umožnila efektívnu dopravu piva nielen do regiónov Slovenska, Moravy a Čiech, ale aj do dunajského prístavu a po rieke ďalej do Európy.
Prvou stavebnou etapou budovania pivovaru bolo obdobie rokov 1876 - 1896, kedy postavili hlavnú budovu pivovaru na Blumentálskej ulici a sladovňu na Cintorínskej ulici, spolu s vaňou a kvasiareň, stojace popri Legionárskej ulici. Vôbec najstarším objektom areálu bola fľašovňa a sušiareň mláta. Do dvora bola orientovaná kotolňa, ale aj umyváreň sudov, kde zároveň sudy ošetrovali smolou. Takisto tu bola stáčiareň piva s rozľahlým ležiackym suterénom. Na Blumentálskej ulici postavili administratívnu budovu, kde sa nachádzali aj zamestnanecké byty.
V medzivojnovom období bola postavená chladiareň s vodnou vežou. Kým najstaršie budovy boli po konštrukčnej, ale aj formálnej stránke tradičnými stavbami typickými pre produkciu bratislavskej staviteľskej rodiny Feiglerovcov, chladiareň s vodnou vežou bola modernou železobetónovou technickou stavbou firmy Pittel a Brausewetter. Táto firma sa podieľala aj na rozširovaní areálu v období 2. svetovej vojny. Vtedy vznikli predovšetkým silo a nová vaňa.
V roku 1944 povolili výstavbu novej kvasiarne (spilka), ktorá sa realizovala po znárodnení firmy a jej premenovaní na Západoslovenské pivovary, n.p. Konštrukčne náročná monumentálna stavba s kupolou škrupinovej konštrukcie (autor architekt Herbert Zrnovský), sa ťahala do polovice päťdesiatych rokov. Posledná prestavba areálu prebehla v rokoch 1967-1973, bola teda ukončená v roku stého výročia založenia pivovaru. Pivovar Stein bol spolu so Stollwerckom (neskôr čokoládovňa Figaro) najrozsiahlejším a najvýznamnejším potravinárskym podnikom v meste 20. storočia.
Steinovský pivovar sa okamžite zaradil medzi najväčšie v Hornom Uhorsku. Bratislava sa konečne mohla rovnať Viedni a Budapešti. Steinovci dokázali vychrliť ročne asi 60- až 80-tisíc hektolitrov piva. Medzi ich odberateľov nepatrili len podniky na území Bratislavy, ale aj za jej hranicami. Vďaka pokrokovému technologickému zariadeniu bol konkurencieschopný vo vzťahu k viedenským aj k budapeštianskym pivovarom.
Obdobie zmien: Vojna, znárodnenie a "robotnícke pivo"
Počas druhej svetovej vojny bol pivovar značne zničený. Obnovenie výroby už krátko po prechode frontu v septembri 1945 by sa dalo prirovnať k malému zázraku. Produkcia začala rásť. Zdalo sa, že podnik má to najhoršie za sebou. V roku 1945, ruský generál nariadil prestreliť nádrže, aby zabránil vojakom v pití. Produkcia sa obnovila s pivom s oveľa nižším obsahom alkoholu.
Ak bolo obnovenie výroby v roku 1948 zázrakom, zoštátnenie v tom istom roku bolo katastrofou. Naplno to ukázali až ďalšie roky. Po znárodnení v roku 1948 prešiel pivovar do rúk štátu. Obchodná spoločnosť sa v roku 1918 premenovala na akciovú spoločnosť s názvom Bratislavský pivovar a sladovňa, bratia Stein. Začiatkom dvadsiatych rokov 20. storočia pivovar niesol meno Brüder Stein Brauerei A.G. Neskôr, od tridsiatych rokov po znárodnenie v roku 1948, sa volal Bratislavský pivovar a sladovňa, Bratia Steinovia. Po znárodnení v roku 1948 začal pivovar najskôr fungovať ako Bratislavský Pivovar a sladovňa, Bratislavský Stein, účastinná spoločnosť, Bratislava. Veľmi skoro však prešiel na názov, ktorý sme poznali až do roku 1989: Západoslovenské pivovary, národný podnik.
Charakter bratislavského piva sa začal radikálne meniť. Z piva, ktoré si držalo aké-také štandardy, sa razom stalo "robotnícke". Dôležitá bola cena a tomu bolo všetko podriadené. V tomto období sa tiež často menil názov pivovaru. Niekoľkokrát sa menil aj názov piva. Zo Steinu sa stal Bratislavský ležiak, Jubilejné. Keďže cena rapídne klesla, pivo sa predávalo vo veľkom. So Steinom už nemalo nič spoločné. Napriek tomu sa robotníckej triede páčilo a socialistom zasa vyhovovalo dosahovať rekordné čísla vo výrobe. V tomto období, v 80. rokoch, tu varili až vyše 700-tisíc hektolitrov piva ročne, pričom vrchol dosiahli v roku 1982 s produkciou 733 000 hektolitrov.
Pivovar sprevádzali dlhé a neľahké roky. Nikto dlho nevedel vymyslieť, s čím zaujať, zmeniť robotnícke pivo opäť na známy Stein, obľúbený nie len u nás, ale aj v zahraničí. Ako zaujímavé dnes vyznievajú jeho pokusy naučiť Slovákov piť ovocné pivá. Práve Stein uviedol na trh pivá s príchuťou citrónu či broskyne. Kým dnes sú tzv. ovocné pivá bežnou súčasťou trhu, vtedy to bola novinka.
Pád železnej opony a snaha o návrat ku sláve
Po páde režimu sa pivovar vrátil k názvu Stein. Aj keď sa podnik snažil konkurovať, k číslam z najlepších rokov sa ani nepriblížil. V novembri roku 2007 sa uvarili posledné litre piva v bratislavskom závode. Výroba sa mala presunúť do závodu Vyhne alebo na Moravu.
Keďže cena rapídne klesla, pivo sa predávalo vo veľkom. So Steinom už nemalo nič spoločné. Napriek tomu sa robotníckej triede páčilo a socialistom zasa vyhovovalo dosahovať rekordné čísla vo výrobe. Pádom železnej opony sa v pivovare opäť začalo vyrábať pivo pod názvom Stein. Aj keď bola snaha veľká, k svojej predošlej sláve a k výrobným číslam sa už pivovar nepriblížil.
V roku 2007 ho odkúpila developerská skupina Orco z Luxemburska za približne pol miliardy eur. Nezaujímal ich však pivovar a už vôbec nie výroba alebo predaj piva. Výroba piva v hlavnom meste skončila. Presunula sa do Vyhní, kde sa pivo Stein varí v pivovare Steiger. Tretí najväčší pivovar v Československu a najväčší na Slovensku začal svoju históriu písať rýchlo, vyletel do závratných výšin a dopadol veľmi tvrdo. Ostali iba opustené priestory, ktoré navštevujú dobrodruhovia alebo zlodeji.
Developerom z Luxemburska sa nakoniec ich plány nepodarili zrealizovať a nápad postaviť v objekte bývalého pivovaru multifunkčný komplex stroskotal kvôli nedostatku financií. Pivovar vydražili až v roku 2013. V konkurzovej dražbe ho získala spoločnosť DreamField Property. Vznikla len v mesiaci dražby, vlastní ju firma MiddleCap Investments. Dražba trvala hodinu, vyvolávacia cena bola 12,3 milióna, no kvôli nezáujmu nakoniec klesla o 3,8 milióna, a teda na 8,5 milióna eur bez DPH. Smutným faktom je, že ešte v roku 2007 bola hodnota odhadovaná na 17 miliónov eur.
V roku 2013 sa v Bratislave rozbehla diskusia, ktorú možno smelo označiť za chvályhodnú. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky vyhlásil štyri zo zachovaných objektov areálu za národné kultúrne pamiatky. Fínsky developer, firma YIT Reding, ako nový vlastník areálu súčasne zverejnil architektonickú vizualizáciu pod názvom New Stein. K projektu nového areálu si dovolím poznamenať, že ide o architektonické riešenie, ktoré si autor môže dovoliť ponúknuť len mestu, ktoré považuje za hlúpe, vidiecke, ničím zaujímavé. Ak sa vám zdá projekt centra Eurovea v európskom meradle za mierne povedané „prekonaný“, tak projekt New Stein môžeme smelo označiť za zaostalý.
V roku 2014 začali pivovar Stein búrať. Robotníci s tým boli hotoví za pár týždňov. Nezachránila sa pôvodná budova varne, kvasiareň, ani administratívna budova. Z pôvodných budov pivovaru Stein ostáva iba kvasiareň, ktorá je pamiatkovo chránená. Ostatný areál tak v roku 2014 zbúrali a nahradili bytovým komplexom Stein.
Nový život v historických múroch: SPILKA beer&restaurant
V roku 2007 sa v pivovare Stein prestalo variť pivo a areál začal chátrať. Prišiel developer, veľké plány a zmeny. Avšak, v roku 2013 bola vyhlásená pamiatková ochrana pre historickú budovu bývalej Kvasiarne (spilky). Po výraznej rekonštrukcii sa do nej pivo na veľkú radosť opäť vracia, tentokrát pivo z Pivovaru Svijany. V októbri roku 2020 tu svoje brány otvára pivárenská reštaurácia SPILKA beer&restaurant.
Koncept SPILKY sa začal rodiť už 4 roky pred jej otvorením, za jej zrodom stoja najmä dvaja muži: Roland Teöke a Jozef Olejár. Ďalším dôležitým hráčom, ktorý však mužom celkom nie je, je Pivovar Svijany. Práve SPILKA, s tankovým Prémiovým ležiakom „450“, ktorý na celom Slovensku nájdete iba tu, sa stáva vlajkovou loďou tohto rodinného českého pivovaru v našich luhoch a hájoch.
SPILKA okrem mohutných originálnych pilierov pôvodnej kvasiarne stojí najmä na skvelom pive. Oficiálne otvorili 24 hodín pred októbrovým (2020) lockdownom. Keď sa 4 roky na niečo pripravujete a všetko už smeruje k tomu, že môžete konečne otvoriť, nezastaví vás ani korona. V SPILKE by vedeli o tom rozprávať: oficiálne otvorili 24 hodín pred októbrovým (2020) lockdownom. A tak na druhý deň zatvorili interiér, no aj s počtom zákazníkov nula sa nevzdali a rozhodli sa rozbehnúť rozvoz, vyhrievanú terasu a SPILKA shop vo vnútri prevádzky. To sa im celkom úspešne podarilo. Všetko zlé je ale na niečo dobré, a tak sa tím SPILKY vďaka pandemickým opatreniam mohol sústrediť na vylaďovanie konceptu menu, ktoré má pod taktovkou šéfkuchár Milo Pabiš.
Tankové pivo, krásne priestory a kuchyňa pod vedením Mila Pabiša. SPILKA očarí veľkolepými priestormi. Inak, ako veľkolepé, sa priestory pivárskej reštaurácie SPILKA nedajú nazvať. Do interiéru, ktorý sa rozkladá na dvoch podlažiach, a vonkajšej priestrannej záhradky vo vnútrobloku sa zmestí viac ako 500 osôb (380 interiér, viac ako 120 exteriér). Veľkoleposť v tomto podniku však nemusíme a ani by sme nemali merať iba číslami. Otvorený priestor s vysokým stropom a niektorými pôvodnými prvkami - lampy zo Steinu, mohutné stĺpy s pôvodným obkladom či železné dvierka parných kotlov, ktorými sa vykurovali priestory pivovaru, či historický výťah. Všetky sa postarajú o unikátnu atmosféru. Kombinácia historického a moderného tu vďaka precíznej ruke architekta funguje prirodzene a nenútene.
Hoci je SPILKA so svojou kapacitou 380 miest skôr masovou záležitosťou, nemáte pocit, že ste jeden z mnohých. Máte pocit, že ste výnimočný: dostanete výnimočnú starostlivosť, výnimočné jedlo, výnimočné pivo a to všetko vo výnimočnom prostredí.
Milo Pabiš je executive chef SPILKY, ktorý okrem iného pôsobí na rovnakej pozícii v bratislavskom Korze a skúsenosti zbieral aj v Mexiku. Túto životnú etapu je na jeho rukopise cítiť, v jeho menu ste mohli skúsiť napríklad burrito s parenicou. Hoci sú streetfoodové twisty neoddeliteľnou súčasťou jeho kuchyne aj tu, menu v SPILKE nesie myšlienku: to najlepšie z kuchyne monarchie. Tá však vďaka Milovej odvahe a kreativite dostáva zaujímavé úpravy: pripravujú tu napríklad sviečkovú zahustenú iba rozmixovanou vypečenou zeleninou. Žiadne múčne náhrady, žiadny kopček šľahačky, žiaden citrón.
Potešia sa aj vegetariáni a vegáni - v SPILKE sa im snažia pripraviť všetky pokrmy z menu im vyhovujúcim spôsobom. Špecialitou sú tiež bryndzové halušky s bryndzou z Muránskeho salašu a bravčovými líčkami. Toto všetko je doplnené precízne naservírovanými Svijanmi, ktoré vám tu načapujú z exkluzívneho výčapu so špeciálnymi otočnými pípami. Tie majú príznačné meno: volajú sa „Nostalgie“.
Veľkým plusom je, že v SPILKE dostanete čerstvý chlieb - dvakrát denne, ráno i večer, ktorý si môžete kúpiť aj domov. Okrem toho sú samozrejmosťou ďalšie pekárenské výrobky, ako aj vlastné brioškové žemle do burgrov. Tie sú špeciálne tým, že krásne držia tvar, nenasajú celú šťavu z mäsa a zostávajú lahodne chrumkavé aj pri poslednom súste šťavnatého burgru.
Majitelia SPILKY plánujú tento veľkorysý priestor využívať tiež na koncerty, a tomu mnohé prispôsobili. O dokonalú akustiku sa okrem stropného obkladu stará napríklad polstrovanie zo spodku stolov. Sústrediť sa chcú najmä na talentované lokálne kapely. Tie bude pre verejnosť objavovať najmä Roland Teöke, ktorý v minulosti prevádzkoval hudobnú Propeller Rock Garden. Vďaka nej vznikol aj hit od O.B.D. - Komáre. Počas letných koncertov totiž na divákov a vystupujúcich útočili hordy tohto hmyzu.
Napriek tomu, že historicko-architektonické výskumy vo všeobecnosti nemá význam zakladať na ústne podávaných - a teda nevyhnutne subjektívnych - faktoch, konkrétne ochrana pamiatok je na tom inak. V tejto oblasti často vidieť, že ak je argumentácia potreby pamiatkovej ochrany založená len na odborných argumentoch, predovšetkým vychádzajúcich z úzko špecializovaných oblastí, ktoré súvisia s dejinami architektúry a umenia, a ak sa proces ochrany prednostne sústreďuje na metódy a techniky pamiatkovej obnovy - väčšinou naráža na nepochopenie širokej verejnosti. Pre ochranu pamiatok sú kľúčové hodnoty a nejde len o hodnoty definované odborníkmi na pamiatky.
Osobné rozhovory, ktoré sme absolvovali s tromi pamätníkmi, bývalými pracovníkmi pivovaru Stein, vrhajú územie, ktoré na výstave predstavujeme, do iného svetla. Stein, respektíve už len spomienka naň, nadobúda iný, intímny rozmer. Hoci cez spomienky nedostávame ucelený obraz o minulosti, autenticita, subjektívnosť postrehov, ako aj forma, akou je osobná história podávaná, umožňujú sprostredkovane zažiť pivovar živším spôsobom než odborný historický výklad. Osobné spomienky dovoľujú nahliadnuť do každodenného života ľudí, ktorí v Steine strávili podstatnú časť svojich životov.
Arthur Guinness: Ako rodina Guinnessovcov vybudovala a takmer stratila svoj tekutý majetok.
Pivovar Stein založili v roku 1872. Boli časy, keď Bratislava mala svoj vlastný pivovar. A nemyslím tým nejakú malú varnú sústavu, v ktorej bublú granulované suroviny nakúpené ktovie skade a volá sa to vznešene „remeselný pivovar“. Hovorím o veľkom pivovare. Fabrike so stovkami zamestnancov a s produkciou desaťtisícov hektolitrov zlatistého moku. O pivovare Stein. Výrobu piva v továrni na Blumentálskej ulici rozbehli bratia Steinovci už v roku 1873. Bol to najväčší pivovar v Hornom Uhorsku, ročne tu navarili viac ako 60-tisíc hektolitrov piva. Najviac mi chutila tmavá 11-ka s príjemným karamelovým tónom. Ešte sa nájdu takéto vývesné štíty. Koncom 90. na plné obrátky. Takto nám v septembri 2014 mizol pivovar Stein pred očami. V roku 2007 Stein kúpila luxemburská investičná skupina a o pivovar jej vôbec nešlo, v hre boli najmä lukratívne pozemky v centre mesta! Po rôznych peripetiách nakoniec už prázdne budovy pivovaru dostali nového majiteľa - developera, ktorý už nefungujúci pivovar kúpil v dražbe so zámerom postaviť tam luxusné obytné a administratívne centrum. Ešte predtým bezdomovci a „zberači“ stihli zobrať z pivovaru všetko cenné, vrátane medenej pokrývky zo strechy. V roku 2014 začali pivovar Stein búrať. Robotníci s tým boli hotoví za pár týždňov. Nebudú mať o pivovarníckej histórii Bratislavy ani páru. Ako z vojnového filmu. Historická budova vpravo zostala zachovaná. Hoci o pivovar sme prišli, pivo Stein ešte stále existuje. Dnes sa však varí v Pivovare Steiger vo Vyhniach. Značka teda zostala, ale bratislavské pivo to nie je už ani náhodou. Bratislavskí pivári sú mu aj tak stále verní. „Deväť z desiatich pív, ktoré načapujem, sú Stein,“ povedala mi šenkárka v krčme U poštárov na Šancovej ulici, kde stále visí hrdo logo Stein. A takých výčapov sa v našom meste ešte zopár nájde. U poštárov Stein stále čapujú. Máj 2019 - nový sklenený Stein.
Bratislava sa vyvinula pred 1. Svetovou vojnou na druhé najvyspelejšie priemyselné mesto Uhorska. Historici sa zhodujú v tom, že prejavy industriálnej stavebnej a technickej kultúry hmotných artefaktov sú signifikantnými z hľadiska komplexnej histórie mesta. Je teda nevyhnutné prezentovať aj industriálnu vrstvu ako charakteristické obdobie histórie, tak ako v iných krajinách Európy /a sveta/. Prezentovať tak obraz Bratislavy z 19. a 20. Popri zachovaní diverzity prírodných prvkov životného prostredia, treba zachovať aj historické vrstvy a hodnotné tvorivé prejavy antropogénnej zložky zemskej sféry. V ére uhorského štátu sa pivovar úspešne rozvíjal v zóne prvého historického priemyselného predmestia Bratislavy - Blumental. Mimoriadne veľký rozvoj a úspech zaznamenal pivovar v obdobiach prvej ČSR, Slovenského štátu ako aj po ťažkých deštrukciách koncom vojny a v nasledujúcom období 20. storočia. Pivovar Stein bol založený v roku 1871, po výstavbe prvého dunajského mosta zaznamenal masívny rozvoj v rokoch 1884-7, ktorých sa zúčastnili také významné tvorivé osobnosti akými boli Ignác Feigler ml. V medzivojnovom období výrazne poznamenali svojimi dielami rozvoj pivovaru Stein vynikajúci tvorcovia avantgardnej architektúry na Slovensku, ako Fridrich Weinwurm, Ignác Vécsei, ako aj Herbert Zrnovský - premiant nadácie Cvernovky. Podobne ako Weinwurm, ktorý vyštudoval architektúru v Drážďanoch a v Berlíne, aj Zrnovský absolvoval svoje štúdiá architektúry v Nemecku. Pivovar Stein je ukážkový príklad dynamickej a progresívnej premeny areálu historizujúcej architektúry poslednej štvrtiny 19.storočia. Kontinuálne sa pretváral do podoby mimoriadne pôsobivého, elegantného priemyselného funkcionalistického súboru, ktorý vďaka svojej ekologicky nezávadnej výrobe našiel priaznivé podmienky pre svoj rozvoj aj v úplnom centre mesta. Dodnes možno vidieť v zachovaných dielach vyspelej stavebnej kultúry pivovaru neopakovateľné prvky železobetónových konštrukcií (okrúhle ŽB stĺpy s hríbovými hlavicami s keramickým obkladom, jedinečná ŽB kupola kvasiarne, vežovitý objekt vodárensko - chladiarenskej nádrže, sústava nádherných oblúkových hál s unikátnymi ŽB rámovými oblúkmi splošteného tvaru a s vrcholovými sklenenými svetlíkmi s vynikajúcim denným osvetlením, ako aj v kovových priehradových ťahadlových konštrukciách a s množstvom ďalších zaujímavých prvkov, ktoré vytvoria výnimočné priestorové kreácie. Popri všeobecnom posúdení kultúrno - historických hodnôt, u ktorých niet žiadneho sporu u historikov, úplne absentuje nevyhnutné interdisciplinárne odborné posúdenie z hľadiska histórie hospodárskych dejín, stavebných konštrukcií, historických technológií, ako aj z hľadiska vývoja industriálnej architektúry, pre ktorú je typický jazyk triezvych, striedmych foriem častý, a zároveň spresnenie ich miesta v dejinách vývoja slovenskej architektúry. Je totiž viditeľné, že vo viacerých aspektoch hlboko predbiehali vývoj v civilnej občianskej architektúre. Celý vnútorný areál je slohovo - štýlovo veľmi harmonickým súborom a také je až do súčasnej doby aj jeho situovanie v zastavanej obytnej zóne. Preto je nevyhnutné pomenovať a interpretovať historické a kultúrne hodnoty tohto architektonického a technického dedičstva, ktoré sa nám zachovali až dodnes v historických stopách ich prejavov od 19. až do 20. Aj z týchto hľadísk je tento mestský funkcionalistický areál z proveniencie potravinárskeho priemyslu Bratislave a na Slovensku jedinečným a nenahraditeľným historickým a kultúrnym industriálnym dedičstvom. Preto je nutné pri akejkoľvek prestavbe resp. Stein predstavuje dodnes dokonalú autentickú vývojovú kultúrnu výpoveď, ktorej podstatu je nevyhnutné s veľkou pozornosťou a rozvahou zachovať, aby sme - podľa medzinárodnej Charty industriálneho dedičstva UNESCO, vôbec „mohli ešte porozumieť historickému odkazu našich najtalentovanejších predchodcov, svetu a dobe, v ktorej žili a tvorili, nielen v polovici 19. storočia, ale aj napr. v 60. Ing. arch. Vladimír Husák CSc, Ing. arch.