Konzumácia alkoholu na pracovisku, či už počas pracovnej doby alebo v priestoroch zamestnávateľa, so sebou prináša viaceré riziká, ktoré môžu mať vážne následky nielen pre zamestnanca, ale aj pre zamestnávateľa a jeho kolegov. Snaha "prejsť si" cez pracovný deň s alkoholom v krvi, s presvedčením, že si nikto nič nevšimne, môže byť poriadnym rizikom. Otázka požitia alkoholu na pracovisku, resp. nástupu pod vplyvom alkoholu do práce je často diskutovanou témou s nie vždy presvedčivým záverom o tom, či ide bez ďalšieho o závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo nie. Tento článok sa zameriava na právne aspekty, povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca, ako aj na možné sankcie spojené s alkoholom na pracovisku.
Právny rámec a povinnosti zamestnávateľa
Zákonná úprava týkajúca sa alkoholu na pracovisku je zakotvená v niekoľkých právnych predpisoch. Prvoradou a hlavnou povinnosťou zamestnávateľa je denná vizuálna kontrola všetkých zamestnancov, či nie sú v pracovnom čase pod vplyvom alkoholu alebo iných omamných látok. Táto povinnosť je zamestnávateľovi ukladaná priamo zákonom, konkrétne v § 9 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (BOZP) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Okrem vizuálnej kontroly má zamestnávateľ povinnosť požadovať od zamestnanca podrobiť sa vyšetreniu, či nie je na pracovisku pod vplyvom alkoholu alebo iných psychotropných látok či omamných podľa § 12 ods. 2 písm. l) zákona č. 124/2006 Z. z. Toto ustanovenie je dôležité preukázať, že zamestnanec skutočne požil alkohol.
Zamestnávateľ môže používať na kontrolu požitia alkoholu aj prístroje určené len na orientačné zisťovanie, či zamestnanec nie je pod vplyvom alkoholu. V prípade súdneho sporu o neplatnosť ukončenia pracovného pomeru by však mohlo byť zisťovanie alkoholu takýmto detekčným prístrojom spochybniteľné. Na účely preukázania v súdnom konaní sa odporúča používať detekčný prístroj určený výrobcom na právne účely, ktorý musí byť pravidelne kalibrovaný a testovaný podľa pokynov výrobcu. Tieto prístroje musia byť určené na tento účel a pravidelne kalibrované. Smernica o kontrole požitia alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok na pracovisku je vydávaná v zmysle § 12 ods. 2 písm. l) zákona č. 124/2006 Z. z. a § 81 písm. a) Zákonníka práce. Súčasťou smernice je Príloha č. 1: Záznam o kontrole požitia alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok v zmysle § 9 ods. 1 písm. b) zákona č.124/2006 Z. z.
Povinnosti zamestnanca a jeho práva
Zákonník práce v § 81 písm. a) zakazuje požívanie alkoholických nápojov zamestnancom v pracovnom pomere. Tento zákaz sa vymedzuje časovo (v pracovnej dobe vždy bez zreteľa na to, na ktorom pracovisku sa zamestnanec nachádza) a vecne (na pracovisku vždy, a to aj po pracovnej dobe). Tento zákaz sa vzťahuje aj na mimopracovnú dobu, a to vtedy, pokiaľ by ovplyvnenie požitím alkoholu mohlo pretrvávať až do nástupu do práce a zamestnanec pod jeho vplyvom by mohol ohroziť svoju vlastnú bezpečnosť a zdravie a rovnako aj bezpečnosť a zdravie svojich spoluzamestnancov.
Zamestnanec je podľa § 12 ods. 2 písm. k) a l) zákona č. 124/2006 Z. z. povinný nepoužívať alkoholické nápoje, omamné látky a psychotropné látky na pracoviskách a v priestoroch zamestnávateľa a v pracovnom čase aj mimo týchto pracovísk a priestorov, nenastupovať pod ich vplyvom do práce a podrobiť sa vyšetreniu, ktoré vykonáva zamestnávateľ alebo príslušný orgán štátnej správy, aby zistil, či zamestnanec nie je pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok.
Zamestnanec je oprávnený odmietnuť podrobiť sa kontrole na požitie alkoholu alkoholtesterom iba v prípade, ak zamestnávateľ nevykonal dezinfekciu náustku alkoholtesteru po kontrole predchádzajúceho zamestnanca. Ak zamestnanec z dôvodu podľa predchádzajúcej vety odmietne podrobiť sa kontrole na požitie alkoholu alkoholtesterom, je zamestnávateľ povinný náustok okamžite dezinfikovať alebo ho vymeniť.
Okamžité skončenie pracovného pomeru a jeho dôsledky
Príspevok v prvej časti rozoberá najmä dôkaznú povinnosť zamestnávateľa v súvislosti s okamžitým skončením pracovného pomeru zamestnanca z dôvodu výkonu práce pod vplyvom alkoholických nápojov. V súlade s ustálenou judikatúrou [1] výkon práce (prípadne dostavenie sa do práce) pod vplyvom alkoholických nápojov spravidla treba považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré je dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnanca. Zamestnávateľ má možnosť okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, avšak iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu. Závažné porušenie pracovnej disciplíny sa charakterizuje zo strany zamestnávateľa prostredníctvom jeho vnútorných predpisov (napr. pracovný poriadok, služobný poriadok).
Pre uplatnenie tohto dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť porušenie pracovnej disciplíny zamestnanca zavinené a zároveň ho zamestnávateľ musí vedieť relevantne preukázať. Je dôležité, aby pracovný poriadok obsahoval aj presné postupy, ako bude zamestnávateľ vykonávať kontroly alkoholu, ako aj ďalší postup zamestnávateľa pri pozitívnom zistení. Ak sa zamestnanec odmietne podrobiť dychovej skúške na alkohol prípadne sa odmietne podrobiť lekárskemu vyšetreniu za účelom zistenia alkoholu v krvi, bude to považované za to, že je pod vplyvom alkoholu.
Test na alkohol v práci: Co můžete a nemůžete odmítnout?
V prípade, ak zamestnanec poruší závažne pracovnú disciplínu, zamestnávateľ mu musí dať písomné upozornenie na možnosť skončenia pracovného pomeru. Ak sa zamestnanec v nasledujúcich 6 mesiacoch bude porušenie opakovať, zamestnávateľ môže s ním skončiť pracovný pomer. Avšak zamestnancovi, ktorému bola vykonaná kontrola na požitie alkoholu a preukázalo sa, že je pod vplyvom alkoholu, zamestnávateľ nesmie umožniť vstup na pracovisko. V takomto prípade, ak zamestnávateľ nepristúpi ku skončeniu pracovného pomeru, môže dohodnúť dovolenku so zamestnancom na predmetný pracovný deň.
Zamestnanec, s ktorým bol pracovný pomer okamžite skončený z dôvodu požitia alkoholu na pracovisku, stráca nárok na odstupné a výpovedná lehota sa neuplatňuje. Ak koná pod vplyvom alkoholu či iných omamných látok a spôsobí takýmto konaním zamestnávateľovi škodu, je povinný mu ju nahradiť v plnej výške (t. j. neuplatní sa limit náhrady škody vo výške 4-násobku priemerného zárobku zamestnanca). Vtedy zamestnancovi môže navyše vzniknúť tzv. trestnoprávna zodpovednosť.
Príklady z praxe
Príklad 1: Pán Adam pracoval v stolárskej dielni. Po príchode do práce sa jeho zamestnávateľovi zdalo, že podľa spôsobu chôdze Adam požil alkohol. Ide o vizuálnu kontrolu. Zamestnávateľ ho zavolal do kancelárie a požiadal ho o výkon dychovej skúšky, ktorá potvrdila prítomnosť alkoholu u zamestnanca. Zamestnávateľ v tomto prípade postupoval správne.
Príklad 2: Pán Juraj bol murár. Počas pracovnej doby sa u neho preukázala prítomnosť alkoholu v krvi. Zamestnávateľ s ním okamžite skončil pracovný pomer. Toto bolo vyhodnotené ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, nakoľko jeho konanie mohlo ohroziť bezpečnosť na pracovisku.
Príklad 3: Žeriavnička v oceliarni obsluhovala žeriav pod vplyvom alkoholu. Namerané jej boli hodnoty alkoholu v dychu 0,23 ‰, a z odberu krvi o ďalšiu polhodinu neskôr 0,11 ‰. Tieto hodnoty, aj keď sú relatívne nízke, boli v kontexte jej práce považované za neprípustné. Jej konanie bolo vyhodnotené ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré viedlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru a strate jej oprávnenia na výkon danej práce. Bolo jej nariadené psychologické vyšetrenie a liečenie.
Výnimky a špecifické situácie
Zákon č. 124/2006 Z. z. a Zákonník práce sa vzťahujú takmer na všetkých zamestnancov. Existujú však aj výnimky. Napríklad zamestnanci Slovenskej obchodnej inšpekcie majú špecifické postupy. Taktiež existujú pracovné pozície, kde je požitie alkoholu, aj v minimálnej miere, absolútne neprípustné vzhľadom na zvýšené riziko. Ide napríklad o práce spojené s opravou alebo čistením kotlov, sálavých plôch a pod.
V niektorých prípadoch, kde je prítomnosť alkoholu v krvi veľmi nízka, môže byť konštatované, že dotknutá osoba alkohol konzumovala, avšak je ním „takmer neovplyvnená“. V takýchto prípadoch je potrebné posudzovať individuálne okolnosti a to, či alkohol reálne ovplyvní alebo môže ovplyvniť výkon práce zamestnanca. Tieto prípady sú však výnimočné a vyžadujú si dôkladné posúdenie.
Alkohol a dopravná nehoda
V súvislosti s alkoholom je dôležité spomenúť aj situácie v cestnej premávke. Vodič nesmie (§ 4 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke) [§ 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z.] viesť vozidlo v takom stave, v akom sa nachádza pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky. Policajt môže v zmysle svojich oprávnení (§ 69 ods. 1 písm. d) zákona o cestnej premávke) vyzvať vodiča, aby sa podrobil vyšetreniu, či nie je ovplyvnený alkoholom alebo inou návykovou látkou, alebo liekmi, ktoré môžu znížiť jeho schopnosť bezpečne viesť vozidlo. Vyšetrenie na zistenie prítomnosti alkoholu alebo iných návykových látok sa vykonáva v zmysle zákona NR SR č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb dychovou skúškou prístrojom, ktorým sa určí objemové percento alkoholu v krvi. Ak sa osoba odmietne podrobiť takému vyšetreniu, možno vykonať lekárske vyšetrenie odberom a laboratórnym vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu.
V prípade dopravnej nehody platia špecifické pravidlá. Vodič, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, nesmie bezodkladne zastaviť vozidlo, zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku, alebo nezotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody. Za takéto konanie hrozí pokuta od 300 eur do 1300 eur a zákaz činnosti od jedného do piatich rokov.
tags: #peragraf #v #zamestnani #za #alkohol