Pilsner Urquell, známy aj ako Plzeňský Prazdroj, nie je len pivom. Je to legenda, ktorá sa zrodila v srdci Európy a dala meno celej pivnej kategórii, ktorá je dnes známa po celom svete. Jeho príbeh siaha až do roku 1842, kedy bol v Plzni uvarený prvýkrát, a odvtedy sa stal synonymom kvality, tradície a nezameniteľnej chuti. Tento článok sa ponorí do histórie tohto ikonického ležiaku, od jeho revolučného vzniku až po súčasnú pozíciu globálnej pivnej hviezdy.
Zrod revolúcie: Josef Groll a prvá várka spodne kvaseného ležiaku
Pred rokom 1842 bola väčšina pív v strednej Európe tmavá a vrchné kvasenie bolo dominantnou metódou. V Plzni však situácia dospela k bodu, kedy mešťania neboli spokojní s kvalitou miestneho piva. V roku 1838 dokonca v hneve vyliali na plzenské námestie 36 sudov piva na protest proti jeho zlej kvalite a údajným negatívnym dopadom na zdravie. Táto "pivná kalamita" podnietila vznik Měšťanského pivovaru (Burghers' Brewery), ktorý mal zachrániť povesť plzeňského piva.
Investícia do moderného pivovaru si vyžiadala aj nového odborníka. Na pozvanie mešťanov prijal túto výzvu bavorský sládek Josef Groll. Jeho pôvodným zámerom bolo variť pivo klasického bavorského typu. Avšak, unikátna kombinácia miestnej mäkkej vody, kvalitného žateckého chmeľu a nová anglická metóda spracovania sladu viedla k nečakanému, no revolučnému výsledku. Dňa 5. októbra 1842 uvaril Josef Groll prvú várku "podkvasného piva" - spodne kvaseného ležiaka. Toto pivo sa od dovtedy varených druhov v Plzni líšilo práve pomalým spodným kvasením, ktoré mu dodalo jedinečnú farbu, chuť a čírosť. Dňa 11. novembra 1842 bolo toto nové pivo prvýkrát podávané na hostine sv. Martina a okamžite si získalo obrovský ohlas.
Od lokálnej senzácie k medzinárodnému fenoménu
Úspech novej várky piva bol okamžitý. Jeho unikátna zlatistá farba a osviežujúca chuť sa rýchlo rozšírili nielen v Plzni, ale aj za jej hranice. Časť produkcie sa začala vyvážať do Prahy, Viedne a dokonca aj za Atlantik. Pivovar sa stal oficiálnym dodávateľom cisárskeho dvora, čo potvrdzuje aj podpis cisára Františka Jozefa I. či korunného princa Rudolfa v "Zlatej knihe návštev".
S rastúcou popularitou sa prirodzene objavili aj rôzne napodobeniny. Pivovar preto aktívne bojoval proti plagiátom registráciou ochranných známok. Tá súčasná, Pilsner Urquell, vznikla na sklonku 19. storočia. Táto snaha o ochranu originality sa ukázala ako kľúčová pre zachovanie dedičstva a dnes sa názov "pilsner" používa pre celú kategóriu svetlých ležiakov po celom svete. Odhaduje sa, že deväť z desiatich pív vyrábaných a konzumovaných na svete sú práve pale lagers, ktoré vychádzajú z pôvodnej receptúry Pilsner Urquell.
V roku 1869 bol v Plzni založený akciový pivovar Gambrinus ako priama konkurencia Měšťanskému pivovaru. Avšak, do 30. rokov 20. storočia došlo k previazaniu týchto dvoch subjektov. Dňa 13. septembra 1946 došlo ku znárodneniu a zjednoteniu pivovarov pod hlavičkou národného podniku Plzeňské pivovary. Tento bol 1. júna 1964 transformovaný na Západočeské pivovary so sídlom v Plzni a n. p. Plzeňský Prazdroj (pre export). Po nežnej revolúcii vznikla akciová spoločnosť Plzeňské pivovary a nakoniec bola 1. septembra 1994 zapísaná do obchodného registra ako Plzeňský Prazdroj, a. s. V roku 1999 získal kontrolu nad a. s. Plzeňský Prazdroj koncern SABMiller. Dňa 30. septembra 2002 bola dokončená fúzia a Prazdroj pod svoju hlavičku zjednotil Pivovar Radegast, a. s. a Pivovar Velké Popovice, a. s. Plzeňský Prazdroj bol v roku 2015 prvý z trojice najväčších pivovarov v Česku, ktorý zverejnil svoje aktuálne výsledky. Prazdroj zarobil v hospodárskom roku od apríla 2014 do marca 2015 3,52 miliardy korún pri tržbách necelých 14 miliárd korún. Firme vzrástol výstav o 4,5 %, pomohla napríklad aj zmena technológie pri niektorých značkách, napríklad sudový Gambrinus firma prestala pasterizovať. Pôvodný majiteľ Prazdroja, skupina SABMiller, dostal vzhľadom na tieto výsledky rekordnú dividendu, a síce na každú akciu s nominálnou tisíckorunovou hodnotou mu poslal Prazdroj 1690 korún. Od roku 1999 držala 100 % akcií vtedajšej plzenskej firmy Prazdroj juhoafrická spoločnosť South African Breweries. Tá sa v roku 2002 zlúčila s firmou Miller Breweries z USA. Tým bol vytvorený juhoafricko-americký koncern SABMiller, ktorý mal centrálu v Londýne. V priebehu roka 2015 sa objavili správy, že o kúpu celej spoločnosti SABMiller prejavil záujem americko-belgický koncern Anheuser-Busch InBev. Tento najväčší pivovarnícky koncern sveta je akciová spoločnosť, pozostávajúca z belgického InBevu a celosvetovo známeho podniku Anheuser Busch z USA. AB Inbev ponúkal akcionárom SABMiller postupne až 42 anglických pencí za jednu akciu, čo by znamenalo eventuálnu kúpnu cenu 104 miliárd dolárov za celú spoločnosť. Po zlúčení by obria pivovarnícka spoločnosť varila tretinu piva na celom svete. Dozorčí rada SABMiller sa tomuto prevzatiu dlho bránila, resp. požadovala 45 pencí za akciu, čím by sa predajná cena spoločnosti zvýšila na celkom 111 miliárd dolárov. V stredu 14. októbra 2015 mala vypršať lehota daná akcionárom SABMiller podľa britského práva na to, aby sa vyjadrili k ponuke prevzatia skupinou AB InBev. Táto spoločnosť vyhlásila vo štvrtok 8. októbra 2015, že vyjadrenie dozornej rady konkurenta o nedostatočnosti tejto ponuky a podcenení hodnoty akcií SABMiller „postráda dôveryhodnosť“. Zároveň koncern AB InBev apeloval na akcionárov SABMiller, aby sa k jeho ponuke včas vyjadrili. Aby akcionárov SABMiller získal na svoju stranu, zvýšil koncern AB InBev v pondelok 12. októbra 2015 svoju ponuku ceny za jednu akciu na 43,50 anglických pencí. Počas utorka 13. októbra 2015 bolo oznámené, že zlúčenie oboch pivovarníckych skupín bolo dohodnuté. Kúpna cena za všetky akcie SABMiller bola podľa správ 99 miliárd eur, pri zohľadnení zároveň preberaných dlhov viac ako 110 miliárd eur. Svojím finančným objemom bola táto megafúzia treťou najväčšou v svetových hospodárskych dejinách. Po zlúčení mohla vzniknutá pivovarnícka spoločnosť teoreticky variť skoro tretinu piva na celom svete, keďže obe spoločnosti mali v roku 2014 celkový podiel 30,6 % na svetovom výstavbe piva. V decembri 2016 však bola uverejnená správa, že Pilsner Urquell bude kúpený japonským koncernom Asahi, a to ako pivovar, tak obchodná značka. Doterajší vlastník SABMiller totiž dostal od EÚ, presnejšie od európskych ochrancov hospodárskej súťaže záväzok predať značnú časť svojich pivovarníckych aktivít v Európe. Pod následne dohodnutú transakciu, ktorá mala finančný objem 7,3 miliardy eur, spadal nielen Pilsner Urquell so všetkými svojimi dcérskymi spoločnosťami v Česku, ale aj veľký poľský koncern Kompania Piwowarska, a ďalej podniky na Slovensku, v Maďarsku a Rumunsku.
Tajomstvo úspechu: Tradičná receptúra a moderné inovácie
Dnes je Pilsner Urquell varený výhradne v pôvodnom pivovare v Plzni. Základom jeho nezameniteľnej chuti je dodržiavanie tradičnej receptúry prvého sládka Josefa Grolla. Táto receptúra, ktorá sa odovzdáva z generácie na generáciu, využíva výhradne kvalitné prírodné suroviny: špeciálne pestovaný jačmeň na slad, ktorý dodáva pivu charakteristickú sladovú chuť, a poctivý žatecký chmeľ, ktorý mu dodáva jemnú horkosť a nezameniteľnú arómu.
Proces spodného kvasenia pri nižšej teplote prispieva k čírosti a jemnosti chuti piva. Po fermentácii nasleduje dlhé ležanie v pivných sudoch, kde pivo dozrieva po dobu niekoľkých týždňov až mesiacov. Tento proces ďalej zdokonaľuje jeho chuťový profil, kde sa ľahká sladová chuť snúbi s jemnými ovocnými a korenistými tónmi pochádzajúcimi z chmeľu. Výsledkom je osviežujúce pivo s výraznou, no vyváženou horkosťou.
Hoci sa tradícia dodržiava, Pilsner Urquell nezabúda ani na moderné prístupy a udržateľnosť. Pivovar zaviedol nové vratné fľaše a plastové či hliníkové nálepky nahradil papierovými etiketami. Zároveň si pivovar zakladá na udržiavaní remesla debnárstva, ktoré je na zozname tradičných nehmotných statkov tradičnej ľudovej kultúry Českej republiky a uchádza sa o zápis na listinu svetového nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Plzenský pivovar je jedným z posledných miest v Európe, kde sa toto starobylé remeslo naďalej udržuje, čím sa zabezpečuje, že ležiak sa vyrába rovnakým spôsobom ako v roku 1842.
Pôvodný pivovar bol plánovaný na kapacitu 30 000 hl ročne. Roku 1850 produkcia presiahla 10 000 hl a roku 1870 100 000 hl. V roku 1913 prekročil roční výstav piva meštianskeho pivovaru hranicu 1 000 000 hl a v súčasnosti činí cez 5 000 000 hl ročne.
Globálny dosah a neustále uznanie
Pilsner Urquell si aj po viac ako 175 rokoch udržiava pozíciu najobľúbenejšej značky medzi českými milovníkmi piva. Jeho popularita však ďaleko presahuje hranice Českej republiky. Pivo sa vyváža do mnohých krajín po celom svete, vrátane Slovenska, Nemecka, Spojených štátov, Japonska, Spojeného kráľovstva a mnohých ďalších. V minulosti bol pivovar súčasťou skupiny SABMiller, no od roku 2017 patrí pod japonskú skupinu Asahi Breweries.
Jeho výnimočná kvalita a autentická chuť mu priniesli nespočetné medzinárodné ocenenia. Pilsner Urquell nie je len ikonickým pivom Českej republiky, ale aj jedným z najvýznamnejších pív v histórii. Jeho zrod v Plzni priniesol novú éru svetlého piva a navždy zmenil pivovarnícky svet.
Pilsner: Pivo, ktoré pivo preslávilo
Pilsner Urquell, známy aj ako Plzeňský Prazdroj, nie je len pivom. Je to legenda, ktorá sa zrodila v srdci Európy a dala meno celej pivnej kategórii, ktorá je dnes známa po celom svete. Jeho príbeh siaha až do roku 1842, kedy bol v Plzni uvarený prvýkrát, a odvtedy sa stal synonymom kvality, tradície a nezameniteľnej chuti. Tento článok sa ponorí do histórie tohto ikonického ležiaku, od jeho revolučného vzniku až po súčasnú pozíciu globálnej pivnej hviezdy.
Od svojho skromného začiatku v roku 1842, vďaka odvahe, inovácii a vernosti tradícii, sa Pilsner Urquell stal globálnym symbolom českého pivovarníctva a majstrovským dielom, ktoré si cenia milovníci dobrého piva po celom svete. Jeho príbeh je svedectvom toho, ako jedna várka piva dokázala zmeniť svet.
Slovenskí dovozcovia si v minulosti prispôsobovali pivné etikety, na ktoré uvádzali svoje meno. V roku 1903 najslávnejšiu bratislavskú kaviareň Štefánka prevádzkovali tri generácie rodiny Hackenbergerovcov. Vojtech Hackenberger tu od roku 1931 podával aj fľaškovú Plzeň, ktorá je v ponuke dodnes. Presne 11. 11. pred 173 rokmi uvaril sládok plzenského pivovaru Josef Groll prvú várku piva Pilsner Urquell. Po päťtýždňovom kvasení a zrení narazili počas martinského trhu 11. novembra 1842 v Plzni prvý sud a dlho očakávané pivo mohli ochutnať prví záujemcovia. Obyvatelia Plzne ocenili dovtedy nepoznanú znamenitú chuť zlatistého ležiaku a prvé sudy s pivom Pilsner Urquell sa mohli vydať na cestu. A kedy sa pivo Pilsner Urquell dostalo na Slovensko? „Od roku 1870 sa pravidelne dovážalo pivo Pilsner Urquell do Bratislavy, Banskej Bystrice a Košíc. Od roku 1872 už boli stáli odberatelia aj v Nitre a v Ružomberku. V 80. rokoch sa aj vďaka rozvoju železničnej dopravy postupne rozšírilo do ďalších miest ako Banská Štiavnica, Liptovský Mikuláš, Zvolen a Žilina,“ približuje históriu marketingová špecialistka značky Veronika Ferancová. Dodáva, že historické kroniky, ktoré má plzenský pivovar k dispozícii, hovoria, že predaj piva na Slovensku bol ťažší ako v Čechách. „Píše sa v nich, že pivo na Slovensku nebolo až tak žiadaným artiklom. Zákazníci mali záujem skôr o víno a tvrdý alkohol,“ prezrádza V. Ferancová. Od týchto neistých začiatkov prešiel vývoj trhu s pivom Pilsner Urquell na Slovensku viacerými krízami aj vzostupmi. Dnes si ho môžu zákazníci kúpiť už vo viac ako 1000 prevádzkach. Istí si môžu byť tým, že jeho chuť je úplne rovnaká, ako v roku 1842, keď ho po prvýkrát uvaril sládok Josef Groll. To potvrdil nedávno aj verdikt laboratória Výzkumného ústavu pivovarského a sladařského v Prahe a tiež švajčiarskeho laboratória Labor Veritas. Po viac ako sto rokoch porovnali aktuálne zloženie a hodnoty piva Pilsner Urquell s výsledkami z roku 1897, ktoré sa našli v archíve Plzenského Prazdroja. Originálny plzenský ležiak tak chutí od 19. Dôvodom jedinečnej chuti, farby aj vône piva Pilsner Urquell je totiž unikátny spôsob varenia, lokálne suroviny a tiež špecifické miestne podmienky. „Slad máme na mieru pripravovaný vo vlastnej sladovni, využívame odrodu Žateckého poloraného červeňáku, chmeľu s vysokým obsahom aromatických látok a jemnou horkosťou a mäkkú vodu z vlastných artézskych studní, ktoré sa nachádzajú neďaleko pivovaru,“ vysvetľuje súčasný sládok pivovaru Pilsner Urquell Václav Berka a dodáva: „aby sme mali istotu, že aj v súčasnosti už vďaka moderným technológiám uvarené pivo Pilsner Urquell chutí rovnako ako, keď bolo uvarené 5. Tajomstvo prvého zlatistého piva na svete svedomite strážia sládkovia. Každý sládok po Josefovi Grollovi sa musel poctivo naučiť umeniu výroby piva Pilsner Urquell a zaviazal sa, že v ten správny čas odovzdá toto tajomstvo ďalej. Urquell celý svoj pracovný život. Viac o histórii tohto výnimočného piva sa môžete dozvedieť v rámci prehliadok plzenského pivovaru. Nahliadnete nielen do výrobných priestorov, ale aj do pivníc, v ktorých pivo kvasilo a zrelo.