Na prvý pohľad sa môže zdať, že založenie pivovaru je jednoduchá cesta k úspechu, najmä v dnešnej dobe "pivného boomu", kedy sa zdá, že sa predá takmer všetko. Avšak, realita prevádzkovania minipivovaru je omnoho komplexnejšia a vyžaduje si nielen zručnosti sládka, ale aj obrovskú dávku vášne, trpezlivosti a vytrvalosti. Tieto slová by mohol potvrdiť Peter Lariš, majiteľ a sládok čadčianskeho pivovaru Drotár, ktorého príbeh je dôkazom toho, že prevádzkovať minipivovar je skutočne "veľmi srdcová záležitosť", ako sám hovorí.
Zrodenie myšlienky: Návrat ku koreňom
Peter Lariš sa rozhodol pre založenie pivovaru v regióne Kysúc, kde je kúpna sila podstatne nižšia v porovnaní s väčšími mestami ako Bratislava. Jeho vášeň pre zlatistý mok a nespokojnosť s odklonom mnohých pivovarov od tradičných receptúr ho viedli k hľadaniu inšpirácie. Pravidelné návštevy malých pivovarov na Morave a v Česku ho utvrdili v presvedčení, že tradícia má svoje nezastupiteľné miesto aj v remeselnej výrobe piva. "Vtedy som si povedal, že aj na Kysuciach sa raz bude variť pivo," spomína s iskrou v oku. Jeho ambíciou bolo vrátiť Čadci tradíciu varenia piva, ktorá tam chýbala viac ako 120 rokov. Posledným historickým pivovarom bol "Panský pivovar", ktorý v druhej polovici 19. storočia vyhorel a v roku 1882 definitívne zanikol.
Cesta k remeslu: Výzvy a prekážky
Cesta k vybudovaniu, otvoreniu a prevádzkovaniu pivovaru Drotár nebola vôbec jednoduchá. Okrem značného finančného vkladu a nekonečného množstva byrokracie na úradoch pri vybavovaní rôznych povolení, bolo najdôležitejšie "dať do projektu srdce", ako zdôrazňuje Peter Lariš. Región Kysúc je špecifický a nie je typickým "pivárskym" krajom, akým je napríklad Morava. Tieto faktory predstavovali pre začínajúci pivovar značnú výzvu.
Filozofia pivovaru: Poctivé pivo tradičným spôsobom
Základnou filozofiou pivovaru Drotár je návrat k tradičnému spôsobu varenia piva. V dobe, kedy mnohé nadnárodné spoločnosti uprednostňujú predovšetkým zisk a produkujú "europivá", ktoré sa podľa Petra Lariša prakticky nelíšia značka od značky, Drotár siaha po starých ležiakoch, spodne kvasených pivách plzenského typu. "Hovorím, je tam fortieľ, je pasterizované, veci, ktoré robia pivo pivom, sú z toho zobraté. To znamená kvasinky a všetky tie dobré veci, ktoré v tom pive sú zdravé aj pre organizmus, sa týmito filtráciami a pasterizáciami ničia," vysvetľuje.
Pivo v Čadci sa varí v 500-litrovej varne. Základom ponuky je klasická dvanástka, nefiltrovaný a nepasterizovaný ležiak plzenského typu. Občas sa na pípe objavia aj silnejšie pivá, najmä polotmavé špeciály s obsahom alkoholu 14°, 15° či 16°. Pri príležitosti prvého výročia založenia pivovaru bol uvarený silný polotmavý špeciál Drotárka 18° a na druhé narodeniny polotmavý Drotár 17°. Tieto špeciály, aj keď boli veľmi úspešné a ľudia sa na ne dlho pýtali, boli náročné na výrobu a zrenie, a preto sa varili len jednorazovo.
Drotár je prvým minipivovarom na Kysuciach, ktorý vznikol po kompletnej rekonštrukcii a prestavbe v priestoroch bývalej reštaurácie. Ide o prvý reštauračný pivovar na Kysuciach, ktorý bol oficiálne otvorený 9. októbra 2015. Pivo je varené tradičným spôsobom z kysuckej vody, žateckého chmeľu a moravských a českých sladov, s použitím kvasníc na spodné kvasenie. Ponúka príjemné nefajčiarske prostredie v štýle českých krčmičiek s milým personálom.
História salašníctva na Slovensku – Bačovia, ovce a horské tradície (DejinySK) 🐑
Výzvy súčasnosti: Spoločenská situácia a prežitie
Napriek tomu, že Peter Lariš si splnil svoj sen a prevádzkovanie pivovaru je pre neho "koníček", nie vec, v ktorej by sa dalo zbohatnúť, súčasná spoločenská situácia kladie na malé prevádzky obrovské nároky. "Prostredie teraz, v posledných mesiacoch, nepraje žiadnej prevádzke, nieto ešte malému pivovaru," priznáva. Obdobie pandémie a s ním spojené obmedzenia, ako napríklad otvorenie len vonkajších terás v obmedzenom režime, predstavovali pre pivovar existenčnú hrozbu. "Keď to je takto v obmedzenom množstve, tak to je doslova zázrak prežiť," hovorí Lariš. "Zo začiatku som rozmýšľal, že to zatvorím. Bol som z toho frustrovaný, lebo je to môj koníček a nie je o nejakom veľkom biznise. Takže, doplácať na niečo dlhú dobu je nezmysel."
Jednou z nevýhod pivovaru Drotár je aj jeho umiestnenie. Aj keď priestor okolo pivovaru ponúka bezpečné prostredie pre deti, čo láka rodiny s deťmi a mamičky s kočíkmi, celková poloha mimo centra mesta a vzdialenosť od hlavných trás môže byť pre niektorých zákazníkov odrádzajúca. "Ľudia sú už pohodlní a už aj týchto pivární, krčiem a pohostinstiev, kde sa čapuje pivo je veľa. Najväčším trendom sú teraz tie sídliskové pivovary, pivárne. Takže, to je veľký problém," konštatuje majiteľ.
Napriek všetkým výzvam sa Peter Lariš nevzdáva. "Robím všetko pre to, aby sa ten pivovarík zachoval, aby sme fungovali ďalej a to pivo sme tu varili aj naďalej." Verí, že sa situácia zlepší a podniky sa čoskoro otvoria naplno.
Koniec jednej éry: Pivovar Drotár končí v Čadci
S poľutovaním však musíme konštatovať, že napriek snahám a vášni majiteľa, Pivovar Drotár v Čadci po takmer desiatich rokoch prevádzky končí. "Spoločenská situácia" donútila majiteľa k ťažkému rozhodnutiu. "Varenie piva bola moja srdcovka, ale rozhodol som sa to zavrieť," hovorí majiteľ a sládok v jednej osobe. Predáva svoju technológiu a na pivovarníckej mape Slovenska tak zmizne ďalšie mesto. Je to smutný koniec pre pivovar, ktorý sa snažil priniesť do regiónu poctivé remeselné pivo a vrátiť sa k tradíciám.
Zmienky o existencii chmeľníc na Kysuciach, ktoré sa tiahli od Čadce smerom na Oščadnicu, sú staršie ako história varenia piva v tomto regióne, siahajúca do 19. storočia. V tomto období existoval pravdepodobne v Čadci historicky jediný mestský pivovar "Panský pivovar". Po viac ako sto rokoch sa rozhodol v Čadci s varením piva začať Pivovar DROTÁR, ktorého názov je historicky spojený s drotárstvom, ktorým boli Kysučania vo svete preslávení.
Napriek ukončeniu prevádzky, príbeh Petra Lariša a pivovaru Drotár zostáva svedectvom o tom, aké dôležité je nasledovať svoje srdce a vášeň, aj keď cesta je plná prekážok. Je to pripomienka, že za každým remeselným produktom stojí príbeh človeka, jeho odhodlanie a láska k tomu, čo robí. Pivovarníci si medzi sebou odovzdávajú pozdrav: "Dej Bůh štěstí." A toto prianie je v dnešnej dobe pre malé remeselné prevádzky viac ako kedykoľvek predtým potrebné.