Hurbanovský Pivovar a Jeho Vplyv na Slovenskú Chmeľovú Scénu

Chmeľ, kľúčová zložka pri výrobe piva, dodáva tomuto obľúbenému nápoju jeho charakteristickú horkosť a arómu. Tento nenápadný, no zároveň esenciálny produkt sa získava výlučne zo samičích kvetenstiev chmeľu. Na Slovensku sa pestovanie chmeľu kedysi tešilo značnej obľube a rozlohe, no v posledných rokoch čelí výzvam. Napriek tomu, že patrí medzi najperspektívnejšie a najvýnosnejšie komodity, výmera chmeľníc na Slovensku postupne klesá. V roku 1993 pokrývali chmeľnice približne 1 300 hektárov a zapájalo sa do nich 34 pestovateľov. Dnes je situácia výrazne odlišná - ostali len štyria pestovatelia s celkovou výmerou 141 hektárov. Tento pokles je alarmujúci, najmä ak vezmeme do úvahy, že približne 90 percent z celkovej slovenskej produkcie chmeľu sa vyváža do zahraničia. Branislav Cvik, predseda predstavenstva družstva Slovchmeľ, zdôrazňuje, že je ťažké nájsť plodinu, ktorá by mu dokázala konkurovať výnosnosťou.

Mapa Slovenska s vyznačenými oblasťami pestovania chmeľu

Pivovar Hurbanovo: Kolíska Legendárneho Zlatého Bažanta

História hurbanovského pivovaru, patriaceho k najväčším a najmodernejším na Slovensku, sa začala písať v 60. rokoch minulého storočia. Kľúčové udalosti zahŕňajú dokončenie výstavby pivovaru a sladovne v roku 1967, po ktorej v roku 1969 začala výroba piva. Prvé pivo opustilo brány pivovaru ešte v ten istý rok a krátko na to vznikla aj značka Zlatý Bažant. Názov piva bol inšpirovaný hojným výskytom bažantov v okolitých poliach, kde ich prítomnosť symbolizovala dobrú úrodu. Prívlastok "zlatý" bol pridaný na základe typickej zlatej farby piva a stal sa synonymom najvyššej kvality.

Pivovar Hurbanovo sa pýši najväčšou sladovňou v strednej a východnej Európe, s ročnou kapacitou výroby až 110 tisíc ton sladu. V minulosti sa v starej varnej časti pivovaru nachádzali klasické medené kade, ktoré dnes už síce nie sú v prevádzke, ale pripomínajú začiatky výroby piva. Ročne sa v hurbanovskom pivovare uvarí približne 2 milióny hektolitrov piva, čo predstavuje obrovské množstvo nápoja.

Moderné zázraky: Varenie ikonických pív (S11, E54) | Celá epizóda | História

Zlatý Bažant 12%: Inovácia Receptúry v Reakcii na Spotrebiteľské Preferencie

V súlade s trendom rastúceho dopytu po pive s výraznejšou a horkejšou chuťou, spoločnosť HEINEKEN Slovensko pristúpila k významnej inovácii svojej vlajkovej lodi - prémiového ležiaku Zlatý Bažant 12%. Po 25 rokoch došlo k zmene receptúry, ktorá bola výsledkom rozsiahleho spotrebiteľského prieskumu. Tento prieskum ukázal, že slovenskí konzumenti preferujú horkejšie pivo, čo viedlo k rozhodnutiu sládkov z Hurbanova pustiť sa do vývoja novej receptúry.

Proces vývoja chuti trval celý rok a pred uvedením na trh prešla receptúra sériou spotrebiteľských testov. Výsledkom je nový slovenský ležiak s horkosťou 32 EBU, ktorý poteší aj náročných pivárov. Dôležitým aspektom novej receptúry je aj dôraz na slovenský pôvod surovín, pričom viac ako 90 % ingrediencií pochádza zo Slovenska. Pivo je vyrobené zo 100 % hurbanovského sladu a vody z artézskych studní priamo z Hurbanova. Najzásadnejšou novinkou je však použitie chmeľu z jedinej slovenskej chmeľnice v Nemšovej.

Kampáň oznamujúca zmenu receptúry niesla odvážny claim: „Zlatý Bažant už nie je to, čo býval.“ Táto stratégia mala za cieľ upozorniť na zásadnú zmenu a zároveň vyvolať zvedavosť u spotrebiteľov. Počas vývoja sa uvarilo viac ako 10 rôznych šarží, pričom sa postupne dolaďovala vôňa, chuť, plnosť a horkosť piva. Výraznejšiu horkosť sa podarilo dosiahnuť zmenou množstva a druhu použitého chmeľu. Zlatý Bažant 12 % sa varí tradičným spôsobom dekokčnej metódy rmutovania v dvoch odlišných nádobách, čo je síce náročnejší proces, ale výsledkom je dokonale bohatá a plná chuť piva.

Nový Zlatý Bažant 12% Slovenský Ležiak je v predaji od 20. marca 2023 a postupne nahradí doterajšiu "dvanástku". Vizuálne sa takmer nelíši od predchádzajúceho ležiaka, no v obchodoch ho spoznáte vďaka pečati "NOVÁ RECEPTÚRA." Okrem maloobchodných predajní bude dostupný aj v HoReCa segmente.

Fľaša nového Zlatého Bažanta 12% s označením

Inovatívne Chmeľenie a Budúcnosť Slovenského Chmeľu

Okrem inovácií vo výrobe tradičných ležiakov, slovenskí pivovarníci experimentujú aj s novými metódami a surovinami. Nitriansky pivovar Corgoň predstavil ležiak, ktorý bol za studena chmelený americkým chmeľom. Táto metóda, nazývaná aj "dry hopping", dodáva pivu svieže arómy, ktoré sú typické skôr pre vrchne kvasené pivá. Z viacerých testovaných odrôd amerického chmeľu, ako sú Cascade a Chinook, sa pivovar rozhodol pre nasadenie do užšieho výberu. Výsledkom je špeciál s názvom "Krčmársky špeciál", ktorý zaujme plnším telom a zároveň si zachováva charakteristickú horkosť piva Corgoň.

Metóda studeného chmeľenia sa od bežného postupu líši tým, že chmeľ sa nepridáva počas varenia mladiny, ale až do vychladenej sladiny počas procesu kvasenia. Cieľom je extrahovať z chmeľu najmä jeho aromatické látky s minimálnym vplyvom na horkosť. Obchodný sládok Karol France verí, že originálny chuťový profil tohto špeciálu neodradí slovenských konzumentov a že krčmári, ktorí sa podieľali na výbere víťaznej odrody, predpovedajú úspech. Tento prístup odvážne kombinuje tradičný slovenský ležiak s modernými prvkami, čím reaguje na záujem spotrebiteľov o nové chute a vône, pokiaľ je zachovaná základná horkosť piva.

Chmeľ Cascade je obzvlášť populárny medzi domácimi výrobcami piva pre svoju kvetinovú, korenistú a citrusovú arómu s primeraným obsahom alfa kyselín. Chinook, na druhej strane, ponúka takmer dvojnásobnú horkosť oproti Cascade, čo ho robí vhodným nielen na dodanie arómy, ale aj horkosti.

Napriek výzvam v oblasti pestovania chmeľu na Slovensku, ktoré sa prejavujú aj v poklese výmery chmeľníc, sa objavujú aj pozitívne signály. Oznámenie o prírastku štyroch hektárov chmeľníc po viac ako štvorročnej stagnácii naznačuje možný obrat. Tento rast, hoci zatiaľ malý, je dôležitým krokom k revitalizácii slovenského chmeľiarstva a k posilneniu domácej produkcie surovín pre pivovarnícky priemysel.

Vývoj Pivovarníctva na Slovensku: Od Historických Koreňov k Moderným Trendom

Slovensko má dlhú a bohatú históriu pivovarníctva, ktorá siaha až do dávnych čias. Už starí Slovania poznali tajomstvo varenia piva, s dôkazmi o jeho produkcii na niektorých územiach už v 5. storočí. V období Rakúsko-Uhorska zohrávalo Slovensko významnú úlohu v pivovarníctve, pričom v roku 1274 sa dva z troch kráľovských pivovarov nachádzali práve na našom území. Medzi rokmi 1620 a 1650 disponovalo takmer každé mesto či väčšia obec na Slovensku vlastným pivovarom, čo svedčí o dôležitosti výroby piva pre mestské hospodárstvo. V 16. storočí bola produkcia piva pre mešťanov jedným z najvýznamnejších zdrojov financií, umožňujúcim spracovanie a speňaženie prebytkov obilia.

V prvej polovici 19. storočia bolo v Uhorsku funkčných okolo 300 pivovarov, z ktorých väčšina bola vybudovaná na území dnešného Slovenska. Napriek týmto číslam bola celková produkcia a spotreba piva nízka. Výraznejší rast spotreby nastal po druhej svetovej vojne, pričom v roku 1978 dosiahla úroveň 107,1 litra na jedného obyvateľa krajiny.

Najstarším dodnes produkujúcim pivovarom na Slovensku je vyhniansky pivovar Steiger, ktorého história siaha až do roku 1473, kedy s varením začali jezuiti. Ich rozhodnutie využiť výnimočnú vodu zo Štiavnických vrchov položilo základ dlhej tradícii výroby piva v tejto oblasti. Názov Steiger odkazuje na banského majstra, čo symbolizuje bohatú banícku tradíciu regiónu.

V súčasnosti sa slovenské pivovarníctvo vyznačuje nielen tradíciou, ale aj inováciami. Okrem veľkých priemyselných pivovarov, ako je HEINEKEN Slovensko v Hurbanove, rastie aj počet menších remeselných pivovarov, ktoré prinášajú na trh špecializované pivá s rôznymi chuťovými profilmi. Príkladom sú experimenty s medom pri výrobe piva Včelovina, či využitie histórie liehovarníctva pri tvorbe remeselných pív v Taberne v Nestville.

Rôzne typy kvasenia, od vrchného s vyššou teplotou a kvasinkami na povrchu ( ALE, Porter, pšeničné pivá) až po spodné s nižšou teplotou a kvasinkami na dne (ležáky), umožňujú vytvárať širokú škálu pív. Tieto rozdiely sa odrážajú nielen na farbe, ale aj na chuti a aróme výsledného produktu. Práve táto rozmanitosť a neustále hľadanie nových chutí a vôní robí zo slovenského pivovarníctva dynamický a zaujímavý sektor.

tags: #pivovar #hurbanovo #chmel