Rizling vlašský, odroda s bohatou históriou a širokým rozšírením, predstavuje dôležitú súčasť európskeho vinohradníctva. Napriek svojmu názvu, ktorý naznačuje spojitosť s Rizlingom rýnskym, nie je s ním geneticky príbuzný. Jeho pôvod je najčastejšie uvádzaný z Francúzska, konkrétne z oblasti Champagne, odkiaľ sa postupne rozšíril do rôznych vinohradníckych regiónov. V 19. storočí prenikol z Porýnia do Dolného Rakúska a Maďarska. Názov „vlašský“ vznikol údajne v Nemecku na rozlíšenie od „Rizlingu rýnskeho“, hoci v súčasnosti sa v Nemecku pestuje len v malej miere.
Pôvod a rozšírenie
Presný pôvod Rizlingu vlašského nie je doposiaľ jednoznačne stanovený. Najčastejšie sa uvádza, že vznikol vo Francúzsku, odkiaľ sa rozšíril do Porýnia a neskôr prenikol do Dolného Rakúska a Maďarska. Existuje aj názor, že vznikol v Taliansku. Vo väčšom rozsahu sa dnes pestuje najmä v Maďarsku, ďalej v Rakúsku, v talianskej Lombardii, v Srbsku, Slovinsku, Chorvátsku, Bulharsku, Rumunsku a v Moldavsku. V Českej republike tvorí približne 12 % plôch vinohradov s tendenciou znižovania. Na Slovensku je Rizling vlašský druhou najrozšírenejšou odrodou s 16,77 % zastúpením výmery vinohradov a bol zaregistrovaný v roku 1941.
Morfológia a fenológia
Listy Rizlingu vlašského sú stredne veľké, s neurčito zvlnenou čepeľou, hladké, na spodnej strane jemne chĺpkaté. Sú výrazne 3 až 5 laločnaté. Stopka je stredne dlhá až dlhá. Strapec je malý až stredne veľký, priemerne 130 mm dlhý, cylindrický, veľmi hustý, na dlhej stopke. Pri základe strapca vytvára typický prívesok v podobe malého hustého strapčeka, nazývaného „uško“. Bobuľa je malá až stredne veľká, v priemere 12 mm, guľatá, pravidelná, svetlozelená až žltozelená s bodkami.
Fenologicky má Rizling vlašský neskorý nástup do všetkých vývojových fáz. V lepších ročníkoch hrozno dozrieva už koncom septembra. Na polohu má pomerne vysoké nároky, patrí do najteplejších vinohradníckych rajónov, do južných polôh miernych svahov. Vyhovujú jej slnečné, vzdušné a teplé polohy. Výsušné polohy sú menej vhodné.
Agrobiológia: Pestovanie a starostlivosť
Vzhľadom na dlhé vegetačné obdobie vyžaduje Rizling vlašský dostatočne teplé lokality, aby mohlo hrozno dozrieť. Na pôdy nie je náročný, ale najviac mu vyhovujú piesočnaté, hlinité, kamenisté a vápenaté pôdy. Vzhľadom na vysokú rodivosť má zvýšené nároky na pôdu, vyžaduje živinami a vlhkosťou dobre zásobené teplé pôdy, ktoré podporujú dobrý rast. Na vysoký obsah vápnika v pôde reaguje chlorózou, preto do veľmi vápenatých pôd nepatrí.
Principiálne mu vyhovujú všetky spôsoby vedenia, pri ktorých sa využíva miešaný rez na ťažne so zásobnými čapíkmi. Zaťaženie sa volí v rozmedzí 8 - 10 plodonosných očiek na m². Na strednom vedení možno rátať s úrodou 8 - 10 t.ha⁻¹ a priemernou cukornatosťou 16 - 18 °NM. Obsah kyselín sa pohybuje medzi 9 - 12 g.l⁻¹.
Na zachovanie zdravej úrody proti chorobám a škodcom postačuje bežná preventívna ochrana. Je však citlivejší na múčnatku, najmä pri zanedbaní dôležitých zelených prác, ako aj na peronospóru. Má sklon k vysokej úrodnosti, preto je potrebné úrodu regulovať predovšetkým rezom, aby sa neznižovala kvalita hrozna a nedošlo k zoslabeniu rastu krov. Rez sa vykonáva na poloťažeň alebo kratší ťažeň, so zásobným čapíkom na 4-6 púčikov na 1 m². Spoľahlivo a bohato rodí aj pri krátkom reze. Je určená predovšetkým na stredné spôsoby vedenia, do stredných sponov. Jej silu rastu možno podporiť aj najštepením na silnejšie rastúce podpníky, ako Kober 5BB, Cratiunel 2 a 125AA.
Technológia výroby vína
Rizling vlašský sa najčastejšie používa na výrobu akostných a kabinetných vín. Je však vhodný aj na výrobu ľadových vín a často sa používa do kupáží určených na výrobu šumivých vín. Pri spracovaní hrozna je potrebné venovať veľkú pozornosť odrodovej aromatickosti. Zloženie aromatických látok je podobné ako u Rizlingu rýnskeho, avšak u Rizlingu vlašského sú obsiahnuté v podstatne menšom množstve. Technológia výroby by preto mala smerovať k uvoľneniu maximálneho množstva aromatických látok a ich uchovaniu v hotovom víne.
Vhodná sa javí metóda odkalenia muštu s následným chladným kvasením muštu pri teplote 13 - 15 °C.
Úvod do vinárstva
Charakteristika vína a jeho využitie
Víno z Rizlingu vlašského je charakteristické predovšetkým vyšším obsahom kyselín. V chuti je plné a harmonické. Má širokú škálu vôní, farba je svetlo zelenožltá. Vo vôni a chuti môžeme hľadať tóny červených ríbezlí, egrešov, lúčnych kvetov, hrozienok, sladkého citróna alebo medu. V dobrých polohách dáva typické odrodové vína, s mierne zvýšeným obsahom kyselín, často s jemným odrodovým buketom a vôňou pripomínajúcou horké mandle.
Víno je vhodné aj k dlhodobejšej archivácii. Akostné vína dosahujú najlepšiu fľašovú zrelosť v rozpätí 2 až 4 rokov, výberové vína s prívlastkom v rozpätí 4 až 12 rokov. Odporúčaná teplota na podávanie je 10-12 °C.
Rizling vlašský je všestranným spoločníkom k jedlu. Je vhodný ako aperitív a ako doplnok k teplým aj studeným predjedlám a hlavným jedlám z teľacieho mäsa i sladkovodných rýb. Odporúča sa podávať aj k pečeným rybám, špecialitám z bravčového mäsa, k husacine a hydine, zapekaným cestovinám, tvrdým dobre vyzretým syrom, ale aj k pikantným obloženým chlebíčkom a jemným paštétam. Ako mladé víno je vhodné aj k zabíjačkovým špecialitám.
Elita - šľachtenec Rizlingu vlašského
V rámci šľachtiteľského úsilia vznikla aj nová odroda s názvom Elita, ktorá vznikla krížením odrôd Tramín červený a Rizling vlašský v roku 1976 v Rúbani - Strekove. Z kríženia bol vybraný elitný semenáč pod označením RU-1, ktorý bol overovaný a sledovaný vo viacerých klonových populáciách aj v prevádzkových pokusoch. Elita sa pestuje v malej miere aj v súčasnej pestovateľskej praxi.
Rast krov Elity je stredný, vyzrievanie dreva veľmi dobré, čo súvisí s relatívnou odolnosťou voči zimným mrazom. Kry sa príliš nezahusťujú, sú stredne husto olistené. Vyzreté jednoročné drevo je pružné, hnedej farby s nádychom do červena, husto žliabkované i čiarkované, ale aj bodkované. Zimné púčiky sú skôr menšie, špicaté. Vrchol letorastu je stredne husto chĺpkatý, žltozelený s jemnou antokyánovou pigmentáciou a červenými okrajmi vrcholových lístkov. Dospelé listy sú stredne veľké, päťuholníkovité alebo obličkovité, päťlaločnaté, stredne hlboko vykrajované. Čepeľ je mechúrikovitá, na spodnej strane hladká. Stopka je krátka, hladká, zelená. Strapce sú stredne veľké, stredne husté, krídlaté, často s príveskom v podobe malého strapčeka pri základe. Bobule sú stredne veľké, guľaté, ružovej farby.
Elita má pomerne skorý nástup do vegetačného obdobia, pučí a kvitne medzi prvými odrodami. Na polohu má podobné nároky ako štandardný Rizling vlašský, patrí do najteplejších vinohradníckych rajónov, do južných polôh miernych svahov. Vyhovujú jej slnečné, vzdušné a teplé polohy. Vzhľadom na vysokú rodivosť má zvýšené nároky na pôdu. Vyžaduje živinami a vlhkosťou dobre zásobené teplé pôdy. Na vysoký obsah vápnika v pôde reaguje chlorózou.
Na zachovanie zdravej úrody proti chorobám a škodcom postačuje bežná preventívna ochrana. Je citlivejšia na múčnatku. Má sklon k vysokej úrodnosti, preto je potrebné úrodu regulovať predovšetkým rezom. Reže sa na poloťažeň alebo kratší ťažeň. Spoľahlivo a bohato rodí aj pri krátkom reze. Je určená predovšetkým na stredné spôsoby vedenia, do stredných sponov.
Kvalita vín z Elity býva veľmi dobrá. Poskytuje lahodné, plné, jemne korenisté, elegantné, tzv. rizlingové vína s vyšším obsahom kyselín, ktoré pripomínajú príjemné kyseliny Rizlingu rýnskeho. Je však dôležité nepreťažovať kry úrodou.
Synonýmá Rizlingu vlašského
- Česká a Slovenská republika: Vlašák, Rizling taliansky, Rakúsky rizling
- Francúzsko: Riesling blanc, Petit riesling, Petracine
- Rakúsko: Klein-riesling, Wälschriesling
- Taliansko: Riesling italico
Rizling vlašský, či už vo svojej tradičnej forme alebo ako súčasť šľachtenia, naďalej zohráva významnú úlohu v produkcii kvalitných vín, ktoré oslovujú široké spektrum konzumentov. Jeho adaptabilita, charakteristické chuťové a aromatické vlastnosti a všestrannosť pri párovaní s jedlom z neho robia cennú odrodu pre vinárov po celom svete.
tags: #rizling #vlassky #technologia #vyroby