Rodina vinárov a poľnohospodárov hospodári od roku 1912 na pôde v Zemianskych Sadoch pri Hlohovci. Voľakedy sa na Majeri pestoval vo veľkom tabak a vyrábali vína známe až v Prahe. Nasledovalo násilné prerušenie rodinnej tradície počas vojny a nasledujúcich 40-tych rokov. V súčasnosti riadi Majer Zemianske Sady spoločne štvrtá a piata generácia zakladateľov rodinného hospodárstva.
Návrat k tradícii a dedičstvu
Príbeh Slobodného vinárstva sa začal písať v roku 1912, kedy sa na majeri v Zemianskych Sadoch usadil rodinný predok Emanuel Schwarz. Jeho syn ďalej rozvíjal tradíciu pestovania hrozna a výroby vína. Počas vojnových rokov a následného obdobia socializmu však bola rodinná tradícia násilne prerušená. K obnove a vdýchnutiu nového života rodinnej farme s vinohradmi došlo v roku 1997, keď sa manželia Pavol a Olga Loveckí rozhodli opustiť Bratislavu a usadiť sa na majeri, ktorý sa po páde komunizmu vrátil do rúk ich rodiny. Postupne sa k nim pridali aj ich dcéry Agnes a Katarína. V roku 2010 sa k sestám pridala Katarínina manžel Michal Kuropka, ktorý sa stal súčasťou rodinného podniku. Neskôr sa k tímu pridala aj Agnesina partnerka Andrea Lovecká. Dnes táto štvorica spoločne riadi nielen vinárstvo, ale aj farmu, hospodári na ornej pôde a zodpovedá za celú rastlinnú výrobu. Každý člen tímu zastáva širokú škálu úloh, čo odzrkadľuje malý, no o to efektívnejší tím pracujúci na Majeri Zemianske Sady.
Filozofia naturálneho prístupu
Základným kameňom filozofie Slobodného vinárstva je naturálny prístup k výrobe vína. Tento prístup sa prejavuje vo všetkých fázach, od pestovania hrozna až po finálne fľašovanie.
Ekologické vinohradníctvo
Od roku 2016 sa vo vinohrade hospodári ekologickým spôsobom. Tento krok predstavuje jeden z najväčších úspechov vinárstva za posledné desaťročie. Chemické postreky a herbicídy boli z vinohradu vylúčené. Namiesto toho sa na majeri chovajú včely a vysievajú bylinné zmesi, ktoré slúžia ako pastva pre včely aj pôdne baktérie. Cieľom je podporiť prirodzenú biodiverzitu a zdravie pôdy.
Autentické odrody
Vo vinohrade sa pestujú odrody, ktoré do tejto oblasti historicky a klimaticky patria. Medzi ne patria Frankovka modrá, Veltlínske zelené, Rizling rýnsky, Tramín červený, Devín, Rulandské šedé, Sauvignon Blanc, Cabernet Sauvignon a Alibernet. Tieto odrody boli starostlivo vybrané s ohľadom na ich potenciál pre výrobu vín s charakterom a schopnosť odrážať terroir.
Spontánna fermentácia a minimálne zásahy
V pivniciach vinárstva sa všetko riadi zásadami naturálneho prístupu. Všetky vína kvasia spontánne, s využitím vlastných kvasiniek z hrozna. Vína následne vyzrievajú v nereze, drevených sudoch alebo hlinených amforách, a to bez akýchkoľvek enologických trikov. Používajú sa minimálne dávky síry a jej celkový obsah je uvedený na každej etikete. Víno sa vníma ako živý organizmus, ktorému sa kladie dôraz na remeselnú precíznosť a pochopenie prírodných procesov.
Zastavenie fermentácie
Víno ako živý organizmus
Slobodné vinárstvo vníma víno ako živý organizmus, s vlastnou osobnosťou a životným cyklom. Každá fľaša vína je výsledkom precíznej práce, hlbokého porozumenia prírodným procesom a snahy o zachovanie autenticity.
Cuvée pArtisan Cru: Symfónia chutí
Jedným z výnimočných vín Slobodného vinárstva je cuvée pArtisan Cru. Toto víno je kupážou viacerých ročníkov, aby sa výsledné víno prepojilo osobité vlastnosti odrôd do komplexného celku. Viaceré ročníky zároveň zvýrazňujú vnemy spájané s vinohradom a pôvodom vína a neutralizujú vplyvy jednotlivých ročníkov. Jedná sa o ľahké, svieže víno plné ovocnosti, pri ktorom jeden pohár nestačí. Výroba tohto vína zahŕňa spontánnu fermentáciu, víno je nečírené, nefiltrované a síra je použitá v minimálnom množstve pred fľašovaním.
- Zloženie: Frankovka modrá, Cabernet sauvignon, Alibernet.
- K čomu sa hodí: Výborné s jahňacinou, s hovädzím hamburgerom, či cestovinami s rajčinovým základom.
- Podávajte pri teplote: 12 až 16°C.
Michal Kuropka považuje práve víno pARTISAN CRU - kupáž Frankovky, Alibernetu a Cabernet Sauvignonu - za svoje najobľúbenejšie. Frankovka je podľa neho to najlepšie, čo regióny bývalej Rakúsko-Uhorskej monarchie môžu svetu ponúknuť, v kvalite porovnateľnej s najlepším Cabernet Sauvignonom, Merlotom, Syrahom alebo Pinot Noir. V kontexte terroiru Hlohovca, jednej z najsevernejších tradičných oblastí na výrobu červených vín, je však jej krása krehká. Cabernety jej dodávajú telo a textúru.
Deviner: Objektívna dokonalosť
Objektívne sa dá povedať, že najlepším vínom Slobodného vinárstva je Deviner, kupáž odrôd Devín, Tramín a Veltlín. Toto víno predstavuje harmóniu a komplexnosť, ktoré sú výsledkom starostlivého výberu odrôd a precízneho spracovania.
Cesta za úspechom a víziou
Cieľom Slobodného vinárstva je vyrábať kvalitné slovenské vína, ktoré môžu konkurovať tým svetovým. Vytvárať ich slobodne, bez zásahov zvonku, či zvnútra. Tento cieľ sa im darí napĺňať, čo potvrdzujú aj úspechy na medzinárodnej scéne.
Globálne uznanie
Vína zo Slobodného vinárstva nájdete po celom svete. Vína sa dostali na vínnu kartu štyroch reštaurácií, ktoré sa umiestnili v prestížnom svetovom rebríčku The World’s 50 Best Restaurants. Vína zo Slobodného vinárstva sú tiež základným "house wine" v novej londýnskej reštaurácii KOL. Väčšina produkcie smeruje do zahraničia, čo svedčí o ich medzinárodnej konkurencieschopnosti.
Inovatívny prístup a otvorená diskusia
Michal Kuropka je známy svojimi konfrontačnými názormi a otvorenou diskusiou o stave slovenského vinárstva. Nebojí sa kritizovať súčasné smerovanie a poukazovať na nedostatky v legislatíve a samospráve. Jeho prístup je založený na irónii, satíre a sarkazme, čo v slovenskom prostredí, kde sa ľudia často berú príliš citlivo, nemusí byť vždy pochopené. Verí však, že konfrontácia a stret rôznych názorov sú nevyhnutné pre pokrok a dosiahnutie spoločných riešení.
Budúcnosť Slobodného vinárstva
Slobodné vinárstvo má ambiciózne plány do budúcna. Okrem neustáleho zlepšovania starostlivosti o vinice a rozširovania produkcie, plánujú aj nové výsadby a investície do moderných technológií. Ich hlavným cieľom však zostáva výroba autentických a kvalitných slovenských vín, ktoré budú naďalej reprezentovať Slovensko na svetovej vinárskej scéne.
Oslava tradície a inovácií
Rodina Kuropka a Lovecká pokračuje v šľapajach svojich predkov, no zároveň prináša do výroby vína moderný, inovatívny prístup. Ich vína sú dôkazom toho, že tradícia a inovácia sa môžu úspešne spájať, a že slovenská krajina má potenciál produkovať vína svetovej kvality.
Zastavenie fermentácie
V súčasnosti vníma Michal Kuropka, že slovenská vinárska scéna sa pomaly mení. Vidí viacero pozitívnych iniciatív, kde sa aj menší vinári spájajú. Vznikajú nové iniciatívy, ktoré prispievajú k tomu, aby sa komunita vedela zmysluplne dohodnúť, čo je v minulosti bolo veľmi ťažké. Vývoj slovenského vinárstva vníma podobne ako v iných postkomunistických štátoch v regióne. Po otvorení hraníc získali vinári možnosť nakúpiť moderné technológie, čo radikálne zlepšilo kvalitu vína a začalo oslovovať širšie publikum konzumentov. Zároveň však došlo k štandardizácii a uniformite. V súčasnosti vidí zásadné rezervy v dvoch kľúčových bodoch: definovanie identity/kvality slovenského vína a budovanie demokratickej samosprávy. Sú to spojené nádoby. Kvalitu vína v princípe môžu definovať vinári a preto sa musia a vedia dohodnúť. Myslí si, že by veci pomohlo, ak by sa sústredili na jeden, dva typy vína, ktorý chcú do sveta komunikovať. Najprirodzenejšie sa v tomto kontexte javí pracovať s Frankovkou, Veltlínom, Vlašákom. Odroda v tomto nie je až tak zásadná, skôr by tie vína mali mať spoločný charakter.