Slovenské pivovarníctvo prešlo za posledných tridsať rokov od vzniku samostatnej republiky zásadnými premenami. Z pôvodne 16 pivovarov sa výroba skoncentrovala do dvoch hlavných hráčov, pričom zahraničný kapitál zohral kľúčovú úlohu v transformácii tohto kedysi národného odvetvia potravinárstva. Tieto zmeny sa dotkli aj legendárnych slovenských značiek, ktoré sa stali súčasťou medzinárodných portfólií.
Zánik legendy: Príbeh pivovaru Martiner
Legendárny slovenský pivovar Martiner, ktorý by tento rok oslavoval 130. narodeniny, je dnes už len spomienkou. Namiesto osláv 130. výročia, pivovar už dvadsať rokov nevyužito stojí v uzavretom areáli a postupne chátra. Výroba piva má v Martine dlhoročnú tradíciu, avšak vznik tohto legendárneho pivovaru inicioval Jozef Capko, rodák z Kláštora pod Znievom. Jeho aktivity vyvolali vo vtedajšej vládnucej moci dojem, že sa v pivovare kujú plány proti štátnej moci a chystá sa sprisahanie proti maďarizácii. V dôsledku toho boli všetky stroje a výrobné linky následne presťahované do Hurbanova a pivovar v Martine bol definitívne zatvorený. Okrem názvu a mozaiky zo zbúranej stavby však po tomto kedysi významnom priemyselnom objekte nezostane nič. Tento fakt ľudia vnímajú ozaj ťažko, keďže tam kedysi pracovalo množstvo ľudí a pivovar sa stal akousi neoddeliteľnou súčasťou mestskej panorámy. Napriek tomu sa predpokladá skorý začiatok výstavby, odhadovaný na rok 2026, avšak momentálne celý developerský projekt čaká na získanie stavebného povolenia.
Premeny v Plzeňskom Prazdroji Slovensko: Od Topvaru po české značky
V súvislosti s transformáciou slovenského pivovarníctva je dôležité spomenúť aj premenu spoločnosti Pivovary Topvar na Plzeňský Prazdroj Slovensko. Táto zmena názvu bola iniciovaná viacerými faktormi. Už pred dvoma rokmi sa diskutovalo o zmene názvu spoločnosti, čo súviselo aj s pozíciou značky Topvar v ich portfóliu. Keď prišiel vtedajší manažment na Slovensko v roku 2017, musel mnohým kolegom v Česku vysvetľovať, že neopúšťa skupinu. Mnohí sa pýtali, prečo ide do neznámeho pivovaru, keďže Česi Topvar vôbec nepoznali.
Druhým impulzom bolo vnímanie značky ich odberateľmi. Keďže 70 percent ich produkcie tvoria české značky spadajúce pod Prazdroj, zmena názvu mala reflektovať túto skutočnosť. Aj preto si nechali vypracovať projekt, ktorý po roku dotiahli do konca. Výsledkom bola spokojnosť všetkých - vedenia, zamestnancov aj samotných krčmárov, keďže na Slovensku majú české značky silný kredit.
Dnes tvoria české značky približne 70 percent z celej produkcie Plzenského Prazdroja Slovensko. Slovenská značka Šariš je pozične silná na východe Slovenska, čo bolo vždy dané. Snaha dostať ju aj do iných regiónov prebieha, avšak momentálne nie je celoslovenskou značkou. To isté platí o značke Topvar, ktorej obľuba klesá. Ešte v roku 2003 mal Topvar na trhu 13-percentný podiel, čo znamenalo, že každé siedme predané pivo bolo pod touto značkou. V súčasnosti, v segmente „on trade“ (predaj v hoteloch, krčmách a reštauráciách), je jej podiel okolo deväť percent.
Hoci sa aktívne nerobí nič pre rozširovanie značky Topvar v nových prevádzkach, v trojročnom horizonte plány spoločnosti s touto značkou stále existujú. Plzeňský Prazdroj Slovensko je jednotkou v segmente „on trade“, ktorý je ovplyvnený troma faktormi: počasím, cestovným ruchom a celkovou finančnou situáciou na trhu. Ak sa tieto tri aspekty zídu, trh môže rásť nielen kvantitatívne, ale najmä kvalitatívne, a na naplnenie týchto cieľov je stále potrebná aj značka Topvar.
Budúcnosť značky Topvar a inovatívny prístup
Situácia okolo značky Topvar sa však postupne mení. Napriek tomu, že v roku 2018 bola táto značka stále považovaná za dôležitú pre segment „on trade“, dnes už dochádza k jej optimalizácii. Plzeňský Prazdroj Slovensko sa rozhodol ukončiť výrobu piva značky Topvar, ktorá sa zrodila ešte v päťdesiatych rokoch minulého storočia. V päťdesiatych rokoch minulého storočia na území Slovenska prebiehal pivný boom, a medzi pivovarmi, ktoré sa na pivovarnícku mapu vrátili, boli aj Topoľčany, ktoré mali s varením piva bohaté skúsenosti. Základný kameň pivovaru Topvar bol položený v roku 1957, prvé pivo z neho vzišlo o sedem rokov neskôr. Aj po zmene režimu si Topvar držal svoje pozície, zatiaľ čo prevádzky v Ilave, Košiciach či Michalovciach zanikli. Ešte v roku 2002 bol Topvar tretím najväčším pivovarom v krajine, s ročnou produkciou zhruba 700-tisíc hektolitrov piva, ktoré sa vyvážalo do dvoch desiatok štátov.
V roku 2002 došlo k vážnemu zlomu v dôsledku zvýšenia spotrebnej dane na pivo, čo sa podpísalo pod výrazný prepad predajnosti. Výroba v Topoľčanoch prepadla o 15 percent a tento trend sa v ďalších rokoch nezvrátil. Pivovar nakoniec v roku 2005 kúpil juhoafrický koncern SABMiller, ktorý už vlastnil pivovar vo Veľkom Šariši. Napriek pôvodným plánom na rozšírenie výroby, vedenie pivovaru rozhodlo fabriku v Topoľčanoch v roku 2010 zavrieť. Výroba piva Topvar sa presunula do Veľkého Šariša. V roku 2018 malo pivo Topvar malý podiel na trhu, čo naznačovalo, že značku špeciálne nepropagujú. V súčasnosti sa však značka Topvar stáva minulosťou, po takmer 60 rokoch na trhu. Dôvodom je nielen slabší marketing, ale predovšetkým preferovanie českých značiek slovenskými spotrebiteľmi.
História Tatier
Spoločnosť Plzeňský Prazdroj Slovensko sa však snaží o inovácie a reaguje na požiadavky trhu. V portfóliu zostávajú strategické značky ako Šariš, ktorý sa úspešne spája s folklórom. Veľký úspech zaznamenali plechovky s folklórnym motívom a v tomto smere chcú pokračovať. Spoločnosť darí, keďže sú nad číslami z minulého roka i nad plánom. V segmente „on trade“ sú lídrom trhu s podielom okolo 43 percent. V posledných piatich rokoch sa stali inovatívnejšími, pričom pre krčmy a reštaurácie ponúkajú program „Voľba sládkov“. Značka Šariš bol v tomto programe úspešný, dokonca aj v Česku. S Topvarom sa v tomto smere neuvažuje, keďže Smädní mních je iná kategória piva. Spoločnosť zvažuje rôzne alternatívy, vrátane krátkodobej výroby, ktorá je však citlivá záležitosť. Zákazník sa na takéto špeciálne pivo teší, ochutná ho dvakrát-trikrát a potom sa vráti k tomu, čo má rád dlhodobo. Krátkodobo to teda nie je, výhľadovo je to reálne.
Medzinárodný vplyv a budúcnosť slovenského pivovarníctva
Trh sa neustále mení a pivovarníci musia reagovať na to, čo trh chce. Menšie pivovary sú prispôsobené pivným špecialom a to je podľa spoločnosti dobrá vec. Medzi pivovarníkmi sú takí, ktorí robia pivu dobrú reputáciu, a potom aj takí, ktorí to zobrali ako podnikateľský zámer. Aj takéto úvahy sú a je to trend, ktorý pozorujú aj v zahraničí. Plzenský Prazdroj Slovensko už jeden minipivovar má, kde varia všetky „Voľby sládkov“ a testujú jednotlivé vzorky.
V rámci získavania prevádzok sú na tom dobre, ročne získajú viac podnikov, ako stratia, pričom sa špecializujú na tie, ktoré majú veľkú spotrebu. V „on trade“ segmente sú lídrom trhu s podielom asi 43 percent. Majú nastavené mechanizmy na odhad správnej podpory podnikov, vrátane modelu, ktorý presne určí rozmedzie finančnej pomoci. Pristúpili k viacerým zmenám, vrátane počtu distribučných stredísk a preferencií jednotlivých prevádzok. Strategickým podnikom sa budú venovať ešte viac, naopak, tým menej výkonným menej. U najväčších podnikov zvýšili servis, pričom objednávky už neberie obchodný zástupca, ale profesionálny „telesales“.
Medzi pivovarníkmi existuje diskusia o tom, či by mohli variť pivo iných značiek, napríklad Radegast, avšak táto možnosť bola vylúčená. V portfóliu Plzenského Prazdroja Slovensko tak zostanú už len dve značky - Šariš a Smädní mních. Smädní mních je označovaný za ekonomickú značku, zameranú na menej náročného zákazníka s nižšou maržou. Značka Topvar tak odchádza do histórie po takmer 60 rokoch na trhu.
V kontexte celého slovenského pivného trhu, najväčší výrobcovia Heineken Slovensko a Plzenský Prazdroj Slovensko zabezpečujú vyše 90 percent výroby. Zvyšok patrí dvojici Steiger Vyhne a Urpiner Banská Bystrica. Banskobystrický pivovar zostáva ako jediný väčší pivovar (ročne zhruba 140-tisíc hektolitrov), za ktorým stojí nielen slovenský pivovarnícky um, ale aj kapitál. Súčasný pivný kolorit Slovenska dotvára okolo 80 až 90 remeselných reštauračných pivovarov s drobnými slovenskými vlastníkmi, z ktorých mnohé po pandémii covidu zápasia s existenčnými problémami a hrozí im zánik.
Čo sa týka obľúbenosti českých pív u slovenských spotrebiteľov, ide o fenomén siahajúci do histórie. České pivo už od 19. storočia vzbudzuje národnú hrdosť a až 97 percent Čechov považuje českú pivnú kultúru za súčasť národnej histórie a tradície. Najviac Česko preslávil český ležiak, pivovary a predovšetkým bohatá scéna minipivovarov. Povedomie, že české pivo bolo lepšie ako slovenské, naďalej prežíva, a mnohí si stále myslia, že české pivo je prototypom pravého piva. Tento trend súvisí aj s historickými väzbami a migráciou obyvateľstva medzi Českou republikou a Slovenskom.
Napriek poklesu spotreby piva, ktorý je celoeurópskym javom, slovenskí pivovarníci hľadajú nové cesty. Znižovanie spotreby piva je viditeľné aj v Česku, avšak v Česku nedošlo k takému extrémnemu prepadu výroby piva ako na Slovensku. Stále rastie export českého piva. Krátko po vzniku SR zaviedlo Slovensko clo na dovoz českého piva, čo umožnilo do roku 2002 zvyšovať domácu výrobu.
V súvislosti s trhom, je dôležité spomenúť aj akvizíciu východoeurópskych značiek piva japonskou pivovarníckou skupinou Asahi Group Holdings od spoločnosti SABMiller. V tomto balíčku sa ocitli slovenské Pivovary Topvar a český pivný klenot Pilsner Urquell. Táto transakcia bola súčasťou podmienok pre prevzatie podniku zo strany amerického pivovaru Anheuser-Busch InBev. Nákup je pre pivovar Asahi najväčšou akvizíciou v jeho doterajšej histórii.
Slovenský pivný trh sa tak stal doménou medzinárodných hráčov, ktorí formujú jeho podobu prostredníctvom akvizícií a strategických rozhodnutí. Aj keď legendy ako Martiner upadajú do zabudnutia, ich príbehy slúžia ako pripomienka bohatej histórie a vývoja slovenského pivovarníctva.