Ilustračná foto. Na Slovensku sa dlhodobo venujeme problematike užívania návykových látok, pričom štatistiky odhaľujú komplexný obraz vývoja v oblasti alkoholu a drog. Hoci v niektorých oblastiach vidíme pozitívne posuny, iné si vyžadujú neustálu pozornosť a efektívne preventívne stratégie. Tento článok sa zameriava na aktuálne dáta a trendy, ktoré mapujú situáciu na Slovensku.
Mladí užívatelia drog: Klesajúci trend, ale pretrvávajúce riziká
Podľa štatistík Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) zaznamenávame pokles počtu mladých užívateľov drog. V roku 2004 sa zo závislosti od drog liečilo 500 detí do 19 rokov, vlani ich bolo už len 200. Tento pozitívny trend je povzbudivý, avšak neznamená to, že riziko užívania drog medzi mládežou úplne pominulo.
Najviac detí bolo v sledovanom období liečených v Bratislavskom kraji (59) a v Košickom kraji (35), zatiaľ čo najmenej pacientov do 19 rokov sa liečilo v Prešovskom kraji (9). NCZI upozorňuje na to, že riziko experimentovania s drogami sa zvyšuje v lete, čo súvisí s voľnočasovými aktivitami a často aj s menším dohľadom dospelých.
Hlavný odborník rezortu zdravotníctva pre medicínu drogovo závislých, Ľubomír Okruhlica, objasnil, že deti experimentujú najmä s tým, čo je pre ne vzhľadom na vek a príjmy dostupné. „Ide najmä o nikotínové výrobky, alkohol, lepidlá. Ak sú dostupné látky s účinkom podobným konope, HHC, syntetické HHC-P, v minulosti tiež kratom, blízky účinkom opiátom, tak skúšajú tieto. S letom sa tradične spája najmä marihuana a extáza na diskotékach,“ varoval. Mieni, že v súčasnosti je rozšírené aj kombinovanie viacerých látok s rôznym účinkom.
Pre minimalizáciu rizík je kľúčová úloha rodičov. Odporúča sa, aby mali prehľad o tom, kde a s kým ich dieťa je a čo robí. „Malo byť pod priamym alebo delegovaným dohľadom zodpovedného dospelého. Na to je potrebné, aby mali deti počas prázdnin plne vyplnené dni zmysluplnými aktivitami, napríklad v tábore. Nie je vhodné nechávať ich s neznámymi rovesníkmi ani inými staršími mladistvými bez kontroly dospelých,“ zdôraznil Okruhlica.
Najnovší prieskum ESPAD 2024, ktorý skúmal užívanie alkoholu, tabaku a nelegálnych drog medzi mladými ľuďmi vo veku 14 až 19 rokov, prináša prekvapivé zistenia. Klasické fajčenie medzi slovenskými tínedžermi klesá. Zatiaľ čo v roku 2007 si prvú cigaretu pred 13. rokom života zapálilo takmer 45 % opýtaných, v roku 2024 to už nebola ani štvrtina. Naopak, e-cigarety a vapovanie sú na vzostupe. Až tri štvrtiny respondentov nikdy nezačalo pravidelne fajčiť klasické cigarety, no pri e-cigaretách a vapovaní je situácia iná. ESPAD 2024 ukázal, že 93 % mladých aspoň raz v živote pilo alkohol, pričom viac ako 58 % sa už aspoň raz opilo. Pokles zaznamenalo aj užívanie marihuany. Zatiaľ čo v roku 2007 mala skúsenosť s marihuanou polovica chlapcov a takmer 38 % dievčat, v roku 2024 tieto čísla klesli na 28,4 % a 25,3 %. Podobný trend je viditeľný aj pri iných nelegálnych drogách, ako sú extáza či pervitín. Podľa odborníkov z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie (VÚDPaP) sú výsledky dôkazom toho, že legislatívne opatrenia a preventívne osvetové kampane majú svoj význam, najmä v oblasti fajčenia a užívania nelegálnych drog. Zároveň však upozorňujú na rastúcu popularitu vapovania a e-cigariet, ktoré sa medzi mladými stávajú novým fenoménom. „Mladí dnes čelia nástrahám, ako sú e-cigarety či syntetické látky. Experimentovanie patrí do fázy dospievania Preto je dôležitá regulácia, ale musíme mladých viesť najmä k tomu, aby rozumeli rizikám a vedeli sa správne rozhodovať,“ hovorí riaditeľka VÚDPaP Alena Kopányiová. Škola a rodina zohrávajú kľúčovú úlohu v tom, ako zvládať tlak okolia a náročné situácie bez úniku k návykovým látkam. „Ak chceme zdravšiu generáciu, musíme sa sústrediť na systematickú a zmysluplnú prevenciu, nestačia len jednorazové preventívne aktivity,“ dodáva A. Kopányiová.
Ako hovoriť s malými deťmi o alkoholizme a drogovej závislosti
Alkohol na Slovensku: Dominancia, riziká a štatistiky
Alkohol zostáva na Slovensku najrozšírenejšou drogou, pričom jeho konzumácia, najmä problémové pitie, predstavuje významnú spoločenskú výzvu. Hoci sa priemerná spotreba alkoholu na osobu mierne znížila, počet Slovákov, ktorí nad alkoholom stratili kontrolu, je stále alarmujúci.
Podľa správy WHO stúpol počet Slovákov konzumujúcich alkohol za posledných 10 rokov. V roku 2019 pilo alkohol 74 percent Slovákov nad 15 rokov, čo predstavuje osempercentný nárast oproti roku 2014. Muži holdujú alkoholu výrazne viac ako ženy - pije osem z desiatich mužov nad 15 rokov (82 percent), zatiaľ čo u žien je to 66 percent.
Centrum pre liečbu drogových závislostí odhaduje, že problémy s alkoholom má na Slovensku okolo 400-tisíc ľudí. Najčastejšie sa problematické pitie identifikuje u osôb vo veku 30 až 59 rokov (69 percent prípadov). Napriek rozsahu problému vyhľadá odbornú pomoc len desať percent z nich.
V prepočte na čistý alkohol vypije jeden Slovák ročne 10,5 litra, kým pred desiatimi rokmi to bolo takmer 12 litrov. Hoci ide o pokles, nie je dôvod na optimizmus. Slovensku patrí v rámci Európy šieste miesto, pokiaľ ide o priame úmrtia v dôsledku pitia alkoholu. „Takmer 8 percent úmrtí je spôsobených vplyvom alkoholu. Patria sem tragické nehody, zranenia či utopenia v dôsledku pitia alkoholu, ale aj alkoholická choroba pečene a intoxikácie,“ povedal riaditeľ Centra pre liečbu drogových závislostí Ľubomír Okruhlica. K tomuto nepriaznivému stavu prispieva aj preferovanie liehovín pri pití, ktoré sú z hľadiska rizika úmrtia veľmi nebezpečné.
Ľubomír Okruhlica ďalej uviedol, že „Alkohol spolu s tabakom a nedostatkom pohybu sú tie najdôležitejšie príčiny toho, že u nás relatívne mladí ľudia majú chronické ochorenia, ktorými trpia až do konca života.“ Aj keď sa Slovensko v množstve vypitého alkoholu zaraďuje medzi priemerné krajiny v Európe, čo sa týka úmrtí a chronickej chorobnosti, sme na tom v porovnaní s ostatnými krajinami veľmi zle.
Problémy spojené s alkoholom sprevádzajú našu spoločnosť už od počiatku rozvoja európskej civilizácie. Slovensko sa desiatky rokov snaží riešiť negatívne dôsledky jeho zneužívania. Stojí pred nami úloha zefektívniť, zintenzívniť a zapojiť do realizácie našich snáh systémový prístup. Európska únia pre roky 2000 - 2005 prijala Európsky akčný plán pre alkohol. V súvislosti s týmto programom sa konala vo februári tohto roku v Štokholme ministerská konferencia za účasti mladých ľudí „Mladí ľudia a alkohol“, na ktorej malo svoje zastúpenie aj Slovensko. Aktivity v tejto oblasti vyvíja aj Svetová zdravotnícka organizácia, jej Regionálny výbor pre Európu prijal Deklaráciu tzv. Parížskej charty. Spomínaný dokument ratifikovala i Slovenská republika, ako kandidujúca krajina pre vstup do Európskej únie. V najbližšom čase nás teda čaká nevyhnutnosť prijatia systémového riešenia tohto celospoločenského problému prostredníctvom Národného akčného plánu opatrení proti alkoholu. Existujúce národné stratégie, ktorými sú Národný program podpory zdravia a Národný program boja proti drogám, riešia problematiku súvisiacu s alkoholom len parciálne.
Alkohol a drogy za volantom: Hrozivé štatistiky a dôsledky
Bezpečnosť na cestách je vážne ohrozená vodičmi pod vplyvom alkoholu alebo drog. Štatistiky polície za posledné obdobie poukazujú na alarmujúci počet takýchto previnení, ktoré majú často tragické následky.
Za desať mesiacov tohto roka si sadlo za volant 14 916 vodičov pod vplyvom alkoholu alebo drog. Zuzana Hrabovská z odboru komunikácie Prezídia Policajného zboru informovala, že od mája do konca októbra bolo drogtestami otestovaných vyše 4200 vodičov, pričom takmer 1400 z nich jazdilo pod vplyvom drog. Polícia využíva aj metódu odberu krvi na zistenie prítomnosti drog. Celkovo bolo za desať mesiacov tohto roka zaznamenaných takmer 2200 vodičov pod vplyvom drog a 12 723 vodičov pod vplyvom alkoholu.
Zisťovanie alkoholu a drog u vodičov je štandardným oprávnením polície pri dopravných nehodách aj pri bežnom dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky. „Od mája tohto roku na zisťovanie prítomnosti drog používame už štandardne takzvané drogtesty,“ poznamenala Hrabovská. Policajné kontroly sa zameriavajú aj na požitie omamných a psychotropných látok. V jednom z týždňov bolo pozitívnych až 31 vodičov na drogy, čo predstavuje alarmujúci počet.
Dlhodobý nárast pozitívnych testov na drogy naznačuje, že represívne opatrenia samy o sebe nestačia. Odborníci upozorňujú, že mnohí vodiči si neuvedomujú, že aj „zvyškové“ množstvo drog v organizme môže ovplyvniť reakčný čas, schopnosť sústrediť sa či správne vyhodnotiť dopravnú situáciu. Štatistiky sú varovaním, pretože každé jedno číslo predstavuje konkrétneho človeka, ktorý riskoval nielen svoj život, ale aj životy ostatných. Polícia preto poukázala na to, že pri medializovanej nehode na Kozej ulici v Bratislave, ktorej účastníkom bol aj podpredseda mimoparlamentnej strany Demokrati Juraj Šeliga, využila len svoju právomoc. „V kontrolách preto budeme naďalej pokračovať a využívať svoje oprávnenie zo zákona o cestnej premávke podrobiť vodičov testovaniu na prítomnosť alkoholu či drog,“ skonštatovala Hrabovská.
Ilustračná foto. Napriek klesajúcemu trendu v užívaní marihuany a iných ilegálnych drog medzi mladými, alkohol stále dominuje. Vapovanie a užívanie e-cigariet sa stáva novým fenoménom, ktorý si vyžaduje pozornosť. Problémové pitie alkoholu, najmä medzi mužmi a v strednej vekovej skupine, zostáva vážnou výzvou. Rovnako tak aj vysoký počet vodičov pod vplyvom návykových látok, ktorý ohrozuje bezpečnosť na cestách. Riešenie týchto komplexných problémov si vyžaduje systematický prístup, efektívnu prevenciu a spoluprácu všetkých aktérov - od rodiny a školy až po štátne inštitúcie a medzinárodné organizácie.
tags: #statistika #alkohol #drogy