Klub pod lampou, známe miesto v centre Bratislavy, ktoré prevádzkuje a spoluvlastní novinár Štefan Hríb, sa v posledných rokoch ocitol v centre pozornosti z viacerých dôvodov. Jeho meno je spájané s politickou publicistikou, diskusiami s poprednými osobnosťami a, bohužiaľ, aj s porušovaním protipandemických opatrení. Tieto udalosti vyvolávajú otázky o povahe programu, zodpovednosti a hraniciach slobody prejavu.
Politická publicistika alebo občianska diskusia?
Jedným z hlavných bodov sporu týkajúcich sa relácie "Večer pod lampou" bolo jej zaradenie Radou pre vysielanie a retransmisiu. Rada uložila RTVS sankciu - upozornenie na porušenie zákona - za reláciu na tému nevymenovania Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora. Rada rozhodla, že televízia porušila zákon v prvej časti relácie a jej členovia sa zhodli, že ide o politickú publicistiku. Tvorcovia relácie podľa predsedu rady mohli využiť inštitút prázdneho kresla, keďže do relácie bol pozvaný minister spravodlivosti, ktorý sa ospravedlnil.
RTVS však s týmto záverom nesúhlasila. Televízia tvrdí, že relácia Štefana Hríba je občianska publicistika zameraná na aktuálne témy a spoločenské dianie v Slovenskej republike, kde je vedená intelektuálna diskusia osôb profesijne najbližšie k diskutovanej téme. Podľa RTVS záver o porušení zákona vychádza z mylnej klasifikácie programu ako politicko-publicistického. „RTVS si nie je vedomý, že by odvysielaním predmetného programu akýmkoľvek spôsobom porušil citované ustanovenie, pretože jeho odvysielaním v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k nezabezpečeniu objektívnosti a nestrannosti spravodajského alebo politicko-publicistického programu," napísala v stanovisku pre radu RTVS.
RTVS ďalej uviedla, že téma voľby generálneho prokurátora a stav súčasnej justície bola v programe nastolená s akcentom na jej občiansku a odbornú rovinu. „Skutočnosť, že o týchto záležitostiach rozhodujú politici ešte automaticky neznamená, že program venovaný tejto problematike má politický charakter. … V tejto diskusii nevystupoval žiadny z politikov," dodala RTVS.
Tento argument poukazuje na jemnú hranicu medzi žurnalistikou, ktorá sa zaoberá politickými témami, a priamou politickou agitáciou. Zatiaľ čo diskusia odborníkov o dôležitých spoločenských otázkach môže byť objektívna a nestranná, samotná téma môže mať politický kontext. Klasifikácia programu ako politicko-publicistického zo strany Rady naznačuje, že vzhľadom na tému a potenciálne dôsledky mala byť dodržaná prísnejšia neutralita.
Porušovanie protipandemických opatrení a trestné stíhanie
Okrem mediálnych kontroverzií sa meno Štefana Hríba a jeho klub "Pod lampou" objavili aj v súvislosti s porušovaním protipandemických opatrení. V piatok 17. decembra polícia objavila v centre Bratislavy na Partizánskej ulici podnik, ktorý porušoval opatrenia. Vo vnútri sedeli hostia, ktorí popíjali alkoholické i nealkoholické nápoje. Polícia v tomto prípade začala trestné stíhanie vo veci trestného činu porušovania povinností za krízovej situácie.
Policajti v podniku spozorovali osem osôb, ktoré požívali rôzne nápoje. Tieto osoby boli vyzvané na zaplatenie blokovej pokuty, ktorú však odmietli zaplatiť. Následne boli oznámené príslušnému správnemu orgánu. Zamestnankyňu podniku polícia obmedzila na osobnej slobode a odviedla na policajné oddelenie. Na políciu prišiel aj majiteľ prevádzky, Štefan Hríb, ktorý bol taktiež obmedzený na osobnej slobode. Po vypočutí a vykonaní potrebných úkonov boli obe osoby prepustené na slobodu.
K celej situácii sa vyjadrilo zastúpenie klubu s tým, že prevádzka bola pre verejnosť uzavretá a pripravovali sa umelecké a diskusné formáty pre online vysielanie. Polícia však uviedla, že v podniku boli ďalšie osoby, ktoré popíjali alkohol.
Tento incident vyvolal ďalšie otázky. Klub "Pod lampou" je známy tým, že tam často bývajú hosťami politici vrátane prezidentky Zuzany Čaputovej či ministra vnútra. Práve preto bolo porušenie protipandemických opatrení v tomto priestore obzvlášť citlivé. Okrem toho sa s týmto klubom spája aj kauza poslancov Národnej rady SR Juraja Šeligu, Jany Žitňanskej a predsedu Bratislavského samosprávneho kraja Juraja Drobu, po ktorej sa Šeliga vzdal funkcie podpredsedu parlamentu a Žitňanská skončila ako šéfka parlamentného výboru pre sociálne veci.
Novinár Štefan Hríb bol v piatok na výsluchu na policajnej stanici. Polícia informovala, že ide o ďalší prípad kontroly dodržiavania opatrení, pričom zdôraznila, že ide o prevádzku, ktorú vlastní známy novinár.
Osobné úlety a ich možný vplyv
Okrem spomínaných udalostí sa objavili aj informácie o Hríbovom súkromí, ktoré naznačujú jeho "bonvivánske" správanie. V jednom z článkov sa píše o tom, ako bol Štefan Hríb (vtedy 47-ročný) v jednom z bratislavských klubov, kde "pôsobil spoločensky unavený" a "zaspal v podniku na stoličke". Podľa svedkov ho vyhadzovač musel niekoľkokrát budiť, aby odišiel. Článok špekuluje, či práve toto Hríbovo správanie mohlo byť dôvodom, prečo bola obnovená jeho relácia "Pod lampou".
Tieto informácie, hoci sa týkajú súkromnej sféry, môžu ovplyvniť vnímanie verejnosti voči osobe Štefana Hríba a jeho profesijnej činnosti. V kontexte mediálnej etiky a zodpovednosti novinárov je dôležité zvážiť, či takéto správanie nepoškodzuje dôveryhodnosť jeho práce a jeho relácií. Otázka, či "z niečoho predsa svoje úlety Hríb saturovať musí", naznačuje, že verejnosť môže vnímať jeho mediálnu kariéru ako kompenzáciu za iné aktivity.
Tieto rôznorodé udalosti - od sporov o klasifikáciu televíznej relácie až po porušovanie zákonov a osobné kontroverzie - vykresľujú komplexný obraz Štefana Hríba a jeho pôsobenia v slovenskom verejnom priestore. Klub "Pod lampou" zostáva miestom, kde sa stretávajú rôzne názory a kde sa často odohrávajú dôležité spoločenské a politické diskusie, ale zároveň sa stal aj dejiskom udalostí, ktoré vyvolávajú otázky o zodpovednosti a dodržiavaní pravidiel.