História pivovaru Stein v Bratislave je príbehom o ambícii, inováciách, ale aj o neúprosnom tlaku moderného sveta a developerských záujmov, ktoré napokon viedli k zániku jedného z najvýznamnejších priemyselných symbolov hlavného mesta Slovenska. Rodina Steinovcov nepatrila práve k tým, ktorá by svoj úspech chcela budovať malými krokmi, postupne. Bratia sa jedného dňa rozhodli, že chcú variť pivo. A v podstate hneď na druhý deň svoj sen začali realizovať. Ich vízia bola od začiatku veľkolepá, čo sa odrazilo v rýchlom rozvoji a etablovaniu pivovaru na trhu.
Zrod Legendy: Veľkolepé Začiatky v Srdci Bratislavy
Hlavná budova pivovaru Stein stála na Blumentálskej ulici, zatiaľ čo sladovňu postavili na Cintorínskej ulici. Pivovar otvorili začiatkom roka 1873 a bolo to naozaj veľkolepé. Steinovský pivovar sa okamžite zaradil medzi najväčšie v Hornom Uhorsku, čím sa Bratislava konečne mohla rovnať Viedni a Budapešti. Z malého sna sa stal svetový nápad, a to doslova. Pivo Stein malo svojich odberateľov nielen v Bratislave, ale aj za jej hranicami. Pivo sa vyvážalo do Nemecka alebo aj Švajčiarska, čo svedčí o jeho vysokej kvalite a medzinárodnom uznaní už v raných fázach jeho existencie.
Počas prvej svetovej vojny bol pivovar bombardovaný, ale výroba sa napriek tomu rýchlo obnovila. V roku 1945, krátko po prechode frontu, bola výroba obnovená, čo bolo vtedajšou spoločnosťou vnímané ako malý zázrak. Produkcia piva začala opäť rásť, a zdalo sa, že podnik má to najhoršie za sebou.
Obchodná Spoločnosť a Prvé Výzvy
Obchodná spoločnosť sa v roku 1918 premenovala na akciovú spoločnosť s názvom Bratislavský pivovar a sladovňa, bratia Stein. Na prelome dvadsiatych a tridsiatych rokov 20. storočia prišiel prvý väčší úder. Ľudia zrazu prestali kupovať pivo, čo viedlo k poklesu produkcie na polovicu. Tento ekonomický pokles, čiastočne ovplyvnený aj svetovou hospodárskou krízou, naznačil, že ani veľké ambície nie sú imúnne voči nepriaznivým vonkajším vplyvom. Napriek tomu sa pivovaru podarilo pomerne rýchlo zotaviť a popularita značky opäť rástla.
Už v roku 1930 dosiahli rekordne najvyššiu produkciu, keď vyrobili 109 000 hektolitrov piva. Kvalita piva, ktorá sa neustále zlepšovala, sa odrážala aj na medzinárodných oceneniach, ktoré pivo získavalo. Viaceré boli z Viedne, ale aj z Paríža či Székesfehérváru. Tieto úspechy povzbudili Steinovcov k premýšľaniu nad rozšírením pivovaru, avšak tohto kroku sa už nedočkali.
Zoštátnenie a Zmena Identity: Od Kvality k Cene
Rok 1948 priniesol zásadnú zmenu, ktorá sa dá otvorene nazvať katastrofou pre Stein, pivovar aj jeho zamestnancov - zoštátnenie podniku. Z piva svetovej kvality sa mihnutím oka stalo niečo, čo ani náhodou nepripomínalo nápoj bratov Steinovcov. Stalo sa z neho "robotnícke pivo", kde bola najdôležitejšia cena, nie chuť ani proces výroby. Tento posun od dôrazu na kvalitu k cenovej dostupnosti bol charakteristickým rysom socialistickej éry.
Okrem toho sa často menil názov pivovaru. Najskôr spadal pod Hlavnú správu pivovarov a sladovní, neskôr pod Západoslovenské pivovary a posledný názov, ktorý niesol pod socialistickou "železnou vládou", bol Bratislavské pivovary a sódovkárne. Niekoľkokrát sa menil aj názov piva. Zo Steinu sa stal Bratislavský ležiak, Jubilejné, Starosladovnícke alebo Danubius Stein. Keďže cena rapídne klesla, pivo sa predávalo vo veľkom. So Steinom už nemalo nič spoločné, napriek tomu sa robotníckej triede páčilo a socialistom zasa vyhovovalo dosahovať rekordné čísla vo výrobe. V roku 1982 dosiahol pivovar rekordnú produkciu 733 000 hektolitrov piva.
Pád Režimu, Pád Piva: Nádej a Skepsa
Pádom železnej opony sa v pivovare opäť začalo vyrábať pivo pod názvom Stein. Aj keď bola snaha veľká, k svojej predošlej sláve a k výrobným číslam sa už pivovar nepriblížil. Skúšal to viacerými cestami, vtedy však Slovákov nezaujal. Stein ako prvý uviedol na trh ovocné pivá s príchuťou citrónu alebo broskyne. To, čo dnes nazývame radlerom, pred niekoľkými rokmi vôbec nezaujalo. Pivovar sprevádzali dlhé a neľahké roky úpadku. Nikto dlho nevedel vymyslieť, s čím zaujať a zmeniť "robotnícke pivo" opäť na známy Stein, obľúbený nielen u nás, ale aj v zahraničí.
Pivovar Stein 2015
V roku 2005 sa uskutočnilo predstavenie noviniek v pivovare Stein, vrátane radleru v tretinkovej fľaške. Avšak, radlery sa vtedy nestretli s pochopením a museli si počkať na svoju popularitu v podobe plechovkovej verzie od iného pivovaru, spolu s teplým jarným počasím a Majstrovstvami sveta v hokeji 2011 na Slovensku. Radlery sa odvtedy vyšvihli medzi najpopulárnejšie pivné nápoje súčasnosti. V roku 2007 bol pivovar odkúpený developerskou skupinou Orco z Luxemburska za približne pol miliardy eur. Nezaujímal ich však pivovar a už vôbec nie výroba alebo predaj piva. Steinovský pivovar stál na lukratívnych pozemkoch, ktoré sa Orco rozhodli premeniť na lepší biznis.
Koniec Bratislavskej Výroby a Presun do Vyhní
Výroba piva v hlavnom meste skončila. Presunula sa do Vyhní, kde sa pivo Stein varí v pivovare Steiger. Časť produkcie by sa mala variť aj na Morave. Tretí najväčší pivovar v Československu a najväčší na Slovensku začal svoju históriu písať rýchlo, vyletel do závratných výšin a dopadol veľmi tvrdo. Časy najväčšej slávy, úspechu a obľúbenosti sú dávno preč.
Ostali iba opustené priestory, ktoré navštevujú dobrodruhovia alebo zlodeji. Developerom z Luxemburska sa nakoniec ich plány nepodarili zrealizovať a nápad postaviť v objekte bývalého pivovaru multifunkčný komplex stroskotal kvôli nedostatku financií. Preto vyhlásili dražbu a Stein sa dostal do exekúcie.
Dražba, Noví Vlastníci a Premena Areálu
Pivovar vydražila až v roku 2013 spoločnosť DreamField Property, vytvorená len mesiac pred dražbou a vlastnená firmou MiddleCap Investments. Partnerom projektu sa stal fínsko-slovenský developer YIT Reding. Dražba trvala hodinu, vyvolávacia cena bola 12,3 milióna eur, no kvôli nezáujmu nakoniec klesla o 3,8 milióna, a teda na 8,5 milióna eur bez DPH. Smutným faktom je, že ešte v roku 2007 bola hodnota odhadovaná na 17 miliónov eur.
V priestoroch pivovaru dnes stojí novostavba Stein2. V roku 2014 začali pivovar Stein búrať. Robotníci s tým boli hotoví za pár týždňov. Hoci o pivovar sme prišli, pivo Stein ešte stále existuje. Dnes sa však varí v Pivovare Steiger vo Vyhniach. Značka teda zostala, ale bratislavské pivo to nie je už ani náhodou. Bratislavskí pivári sú mu aj tak stále verní. Niektoré výčapy v Bratislave si stále zachovali logo Stein a čapujú toto pivo.
Architektonické a Spoločenské Dedičstvo
Areál nového Steinu láka nájomníkov na nový dvor plný zelene, do obchodov, kaviarní a reštaurácií. To sú práve atribúty, ktoré by súčasné a štýlové pracovné prostredie malo mať. Vyváženie pracovného a osobného času je jedna z prvých otázok budúcich nájomníkov. Osempodlažná budova New Stein priniesla do industriálneho brownfieldu 9500 m2 áčkových kancelárií.
Písal sa rok 2005 a boli pozvaní na predstavenie noviniek v pivovare Stein. Radler v tretinkovej fľaške si však musel počkať na plechovkovú verziu od úplne iného pivovaru, teplé jarné počasie a Majstrovstvá sveta v hokeji 2011 na Slovensku. Radlery sa odvtedy vyšvihli medzi najpopulárnejšie pivné nápoje súčasnosti. V tomto roku sa konajú ďalšie hokejové majstrovstvá a namiesto pivovaru už stoja aj moderné kancelárie.
Stotridsaťpäť rokov bežala výroba piva v pivovare založenom v roku 1873 bratmi Alexandrom a Bernátom Steinovcami. V roku 2008 pivovar ako priemyselný objekt skončil. V územnom pláne z roku 2007 mesta však 3 hektáre územia naďalej ostávali ako priemyselná zóna. Aj preto je dnes z bývalého pivovaru ruina.
Od Osobnej Pamäte k Pamiatkovej Ochrane
Prvá zmienka o výrobe piva v Bratislave pochádza z roku 1477. Najslávnejším pivom sa stalo až pivo Stein, ktoré bolo známe aj pod inými názvami. Pivo sa vyrábalo v areáli medzi ulicami Legionárska, Blumentálska a Bernolákova. Vzhľadom na nové technológie a modernizáciu výroby prešiel pivovar viacerými etapami výstavby. Od začiatku bola jeho súčasťou aj populárna reštaurácia, najprv priamo v areáli pivovaru, neskôr na Krížnej ulici (dnes čínska reštaurácia). V medzivojnovom období viedli pivovar Hugo a Emil Steinovci, ktorí najmä v spolupráci s architektmi Fridrichom Weinwurmom a Ignácom Vécseiom zanechali v Bratislave rad významných stavebných pamiatok.
V roku 1945 bol pivovar bombardovaný, ale výrobu sa rýchlo, rádovo v mesiacoch, podarilo obnoviť. Ďalšou ranou pre názov aj kvalitu piva bolo zoštátnenie v roku 1948. Po skončení výroby piva v roku 2007 bolo niektoré vybavenie presunuté do Vyhní, kde sa značka Stein vyrába dodnes v pivovare Steiger. Areál Steinu kúpila luxemburská developerská skupina Orco, no prišla ekonomická kríza a práce na masívnej rekonštrukcii na multifunkčnú štvrť sa zastavili. Pri rozoberaní objektov viackrát vznikol požiar.
Osobné rozhovory s bývalými pracovníkmi pivovaru Stein, ako napríklad s pánom Ozábalom, Jurajom Demuthom a Martinom Fratričkom, vrhajú na územie bývalého pivovaru iné svetlo. Hoci cez spomienky nedostávame ucelený obraz o minulosti, autenticita, subjektívnosť postrehov a spôsob, akým je osobná história podávaná, umožňujú sprostredkovane zažiť pivovar živším spôsobom než odborný historický výklad. Tieto spomienky dovoľujú nahliadnuť do každodenného života ľudí, ktorí v Steine strávili podstatnú časť svojich životov.
Metóda orálnej histórie, hoci nie vždy preferovaná v akademickom výskume architektúry, ponúka cenný pohľad na sociálny a kultúrny rozmer priemyselných pamiatok. Spomienky bývalých zamestnancov továrne Stein, spolu s doplnenými fotografiami a dokumentmi, sa snažia rezonovať u širšej skupiny obyvateľov Bratislavy. Cieľom je uvedomenie si, že história mesta ako taká, vrátane sfér a miest, ktoré s niektorými z nás zdanlivo nemajú nič spoločné, sa nás dotýka. Je to práve táto história, vrátane tej priemyselnej, ktorá vytvára osobitosť jednotlivých štvrtí a pozostáva z veľkej miery zo subjektívnych spomienok, ktoré majú tú moc pútať ľudí k určitému územiu.
Napriek tomu, že sa výroba piva v pôvodných priestoroch pivovaru Stein skončila, jeho odkaz žije ďalej prostredníctvom zachovaných spomienok, architektonických prvkov a v neposlednom rade aj cez samotnú značku piva Stein, ktorá si aj napriek presunu výroby udržuje svojich verných priaznivcov. Príbeh Steinu je tak varovaním aj inšpiráciou - pripomienkou toho, ako sa minulosť prelína s prítomnosťou a ako sa priemyselné dedičstvo stáva súčasťou modernej urbanistickej krajiny.