Topoľčany, mesto nachádzajúce sa v západnej časti Slovenska, v rámci Nitrianskej kotliny na pravom brehu rieky Nitra, majú dlhú a bohatú históriu siahajúcu až do obdobia praveku. Prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 1173, kedy ho uhorský kráľ Belo III. spomína v súvislosti s darovaním majetkov. Neskôr, v listinách Belu IV. z roku 1244, sa spomínajú mená ako Seud a Martin, ako aj Dionýz, syn Dionýza z rodu Turje, a Matúš Čák Trenčiansky. Hoci sa Topoľčany neskôr stali mestom, na svoje mestské privilégiá sa nikdy neodvolávali, čo sa javí ako nepochopiteľné, ak by im výsady udelil zákonitý uhorský kráľ.
Počiatky Mesta a Kráľovský Vplyv
Historické záznamy naznačujú, že Topoľčany boli strategicky významnou lokalitou. V dobách po smrti Matúša Čáka Trenčianskeho, ktorý predstavoval hrozbu ako nepriateľ, sa v Topoľčanoch konali zhromaždenia šľachticov jeho domény. V týchto časoch sa celý okolitý región začal nazývať Topoľčianska provincia. Hradná oblasť bola pôvodne opevnená dreveným valom a palisádou, čo naznačuje jej obranný charakter. Hrad Topoľčany, nachádzajúci sa nad obcou Podhradie, sa po roku 1322 stal kráľovským majetkom a toto postavenie si udržal po celé 14. storočie. Vrchnosťou nad mestom bol kráľovský kastelán Topoľčianskeho hradu.
Vývoj Mestských Privilégií a Obchodných Práv
V priebehu stredoveku sa Topoľčany vyvíjali a získavali na význame. V roku 1345 ich kráľ Karol Róbert označil za kráľovské mestá. Neskôr, v roku 1414, im kráľ Žigmund potvrdil ich postavenie. Neskôr, za vlády Vladislava Jagelovského, sa mesto stalo zemepanským mestečkom, pričom jeho vtedajší majitelia, Franko a Šimon Sečéniovci, sa v postavení mesta, dovtedy označovaného ako regia civitas, nikdy neodvolávali na mestské privilégiá. Husitská revolúcia, ktorá zasiahla aj do osudu Topoľčian, viedla k ich obsadeniu husitmi pod vedením Jána Šmikovského. Mesto bolo oslobodené až koncom roku 1434 po vyplatení vysokého výkupného. V tomto období boli Topoľčany v držbe Alberta z Lučenca so synmi, ktorí mali vplyv aj na široké okolie. Neskôr panovník Rudolf II. udelil Topoľčanom právo na dva výročné trhy - v deň sv. Trojice a v deň sv. Michala.
Náboženské Zmeny a Rozvoj Obchodu
Okolo roku 1610 bola topoľčianska fara katolícka. Predpokladá sa, že horlivý katolík, ktorý sa zriekol inej viery, sa snažil zrealizovať tento zámer. Mesto si postupne upevňovalo svoje postavenie a získavalo ďalšie výsady, najmä právo konať trhy, jarmoky a týždenné trhy. Tieto práva boli dôležité pre rozvoj obchodu a remesiel. V 17. a 18. storočí sa Topoľčany dostali pod správu rodiny Beréniovcov, ktorí ich začlenili do Tekovskej župy.
Priemyselný Rozmach a Prezvývka "Žochári"
Topoľčany sa v priebehu 19. storočia stali silným výrobným a obchodným centrom. Získali právo skladu a mýta, a od roku 1881 aj železnicu, čo výrazne podporilo ich ekonomický rozvoj. V tomto období sa v meste rozvinul textilný priemysel. Obchodníci mali právo prenášať vrecia s vlnou, tzv. "žochy", čo dalo vzniknúť pravdepodobnému výkladu prezývky Topoľčanov - žochári. V druhej polovici 19. storočia sa v neďalekých Tovarníkoch, kde v roku 1870 založil August Stummer cukrovar, rozvíjal aj potravinársky priemysel. Neskôr tu bola vybudovaná syráreň, kde sa vyrábal ementálsky syr. V roku 1890 vznikla rafinéria na výrobu likérov a rumu a tiež parketáreň. V tomto období bol postavený aj mestský dom, ktorý slúži svojmu účelu dodnes. Rozvoj mesta však prerušila prvá svetová vojna a následný požiar v roku 1927.
Medzivojnové Obdobie a Druhá Svetová Vojna
Po vzniku Československa v roku 1918 sa Topoľčany, vtedy nazývané Veľké Topoľčany, považovali za historické mesto. V medzivojnovom období sa mesto menilo a rozvíjalo. Pribudli nové stavby, ako bitúnok. Nesplneným snom mesta bolo získanie vojenskej posádky, ktorá bola napokon privítaná v roku 1938. Mesto žilo bohatým kultúrnym životom, s aktívnymi spolkami ako Živena, Matica slovenská a Československý červený kríž. V roku 1936 bol schválený regulačný plán mesta. Počas druhej svetovej vojny, v čase existencie Slovenského štátu, boli Topoľčany postihnuté deportáciami Židov do vyhladzovacích táborov, odkiaľ sa vrátili iba niekoľkí. Charakter mesta pripomína dnes už len cintorín na Krušovskej ulici. Po vypuknutí Slovenského národného povstania sa k povstalcom pridala aj topoľčianska posádka. Mesto bolo oslobodené vojakmi I. rumunskej armády.
Poválečný Rozvoj a Transformácia Mesta
Po druhej svetovej vojne sa Topoľčany stavebne rozvíjali pomaly. V roku 1947 tu bola malá posádka sovietskej armády. V 50. rokoch malo mesto okolo 10 tisíc obyvateľov, pričom si stále zachovávalo vidiecky ráz s prízemnými, skromne vybavenými stavbami. Námestie SNP, ktoré je dnes centrom mesta, sa začalo meniť až od 50. rokov. Rozsiahla bytová výstavba viedla k postaveniu 7680 bytov do roku 1997. Zvýšený počet obyvateľov si vyžiadal rozšírenie obchodnej siete a postavenie nových predajní. Staršie obchody boli nahrádzané novými reštauráciami a hotelmi. Mesto získalo nové administratívne budovy, ako archív a daňový úrad. Župná nemocnica a poliklinika boli postavené v 40. rokoch. Direktívne uskutočnené zmeny v 70. rokoch neboli pre mesto prínosom. V päťdesiatych rokoch došlo k obnoveniu systému samosprávy, vrátane mestského zastupiteľstva a primátora mesta. V roku 1991 bolo historické centrum mesta, tvoriace Námestie SNP a niekoľko ďalších objektov, vyhlásené za pamiatkovú zónu.
Kultúrny a Športový Život
Topoľčany majú bohatý kultúrny a spoločenský život. V meste sa nachádza Mestský dom, Dom kultúry, Spoločenské centrum Východ, Tribečské osvetové stredisko a Tribečská knižnica. V oblasti športu sú Topoľčany známe úspechmi v rôznych disciplínach, ako je tenis, vodné pólo, hádzaná, hokej, basketbal a kulturistika.
Priemyselné Podniky a Vzdelávanie
V Topoľčanoch pôsobí niekoľko významných priemyselných podnikov. Závod Decodom modernizoval svoju výrobu. V závode Elektrokarbon sa vyrábajú materiály pre silnoprúdovú elektrotechniku a iné odvetvia. Svoje zastúpenie má aj odevný priemysel, napríklad Odevné závody n.p. Trenčín. Železničná stanica Topoľčany je dôležitým dopravným uzlom.
Vznik Hotelovej Školy v Piešťanoch a Jej Vplyv na Región
Zaujímavým aspektom rozvoja v regióne Ponitria, do ktorého patria aj Topoľčany, je aj vznik a rozvoj vzdelávacích inštitúcií zameraných na cestovný ruch. Potreba rozvíjajúceho sa cestovného ruchu v období prvej Československej republiky dala podnet na vznik prvých dvoch hotelových škôl v Československu. Tieto vznikli až po druhej svetovej vojne. Jednou z nich bola Štátna hotelová škola v Piešťanoch, ktorá otvorila svoje brány pre študentov 1. októbra 1946.
Iniciátorom založenia hotelovej školy bol aj bývalý generálny riaditeľ piešťanského kúpeľného podniku Ľudovít Winter. Ľ. Winter požiadal MUDr. Imricha Sečanského, aby počas návštevy švajčiarskeho Lausanne získal učebné osnovy z tamojšej hotelovej školy. V priebehu roka 1946 sa rozbehli prípravné práce na zriadenie školy. Rozhodlo sa, že bude otvorená v školskom roku 1946/47. Prvé sídlo školy aj s internátom sa podarilo získať v priestoroch Kurhotela.
Prijímali sa uchádzači, aspoň 16-roční, ktorí úspešne vychodili štyri triedy meštianskej školy alebo nižšej strednej školy a vyučili sa čašníctvu, kuchárstvu alebo cukrárstvu, čo museli preukázať výučným listom. Prednosť dostali tí, ktorí sa preukázali väčšími jazykovými znalosťami. Dvojročné štúdium sa končilo vykonaním teoretických a praktických záverečných skúšok. Absolventi hotelovej školy boli prednostne prijímaní do zamestnania v podnikoch cestovného ruchu.
- októbra 1946 bola škola otvorená a mala dve oddelenia s dennou formou štúdia: dvojročná Štátna hotelová škola v Piešťanoch (tzv. vyššia čašnícko - kuchárska škola) a spočiatku jednoročná, neskôr dvojročná Štátna hotelová akadémia v Piešťanoch. Riaditeľkou školy sa stala Emília Ursínyová. V roku 1948 ukončilo štúdium prvých 9 absolventov dvojročnej hotelovej školy. V školskom roku 1950/51 mala škola názov Vyššia hotelová škola. V školskom roku 1951/52 sa štúdium predĺžilo na štvorročné s maturitou. V 60. a 70. rokoch sa na Štátnej hotelovej škole v Piešťanoch vyučovali tri hlavné odbory so zameraním na spoločné stravovanie, prevádzku hotelov a cestovný ruch. V roku 1964 bolo na škole 7 tried denného štúdia s 231 žiakmi, 9 tried diaľkového štúdia so 154 žiakmi a 8 tried večerného štúdia so 169 žiakmi. Nový školský areál bol dostavaný v roku 1967. Koncom 70. rokov sa na škole zmenili niektoré študijné odbory.
Hoci sa táto hotelová škola nachádzala v Piešťanoch, jej absolventi nachádzali uplatnenie v celom regióne, vrátane oblastí ako sú Topoľčany, ktoré sa postupne rozvíjali ako centrá cestovného ruchu a služieb. Vznik týchto vzdelávacích inštitúcií bol kľúčový pre formovanie profesionálneho personálu v oblasti pohostinstva a cestovného ruchu, čo malo pozitívny vplyv na celkový rozvoj infraštruktúry a služieb v regióne.