Súčasná situácia týkajúca sa užívania alkoholu, tabaku a iných drog medzi stredoškolákmi na Slovensku predstavuje komplexný obraz s čiastočne sa meniacimi trendmi. Hoci celkový nárast fajčenia sa po rokoch stabilizoval a dokonca mierne klesá, intenzita užívania u tých, ktorí naďalej fajčia, sa zvyšuje. Podobne, konzumácia alkoholu, najmä tvrdého, si udržiava svoje miesto v životnom štýle mladých ľudí, pričom sa vytrácajú tradičné rozdiely medzi pohlaviami. Marihuana sa stáva čoraz dostupnejšou a vnímanou ako menej riziková alternatíva k tabaku, čo poukazuje na potrebu komplexných preventívnych stratégií.
Fajčenie: Stabilizácia trendu s rastúcou intenzitou
Európsky školský prieskum o alkohole, tabaku a drogách (ESPAD) z rokov 1995 až 2007 odhalil, že priemerný vek, kedy slovenskí chlapci a dievčatá začínajú s fajčením, je 10 rokov. Tento údaj pochádza zo slovenskej časti spomínaného prieskumu, ktorý sa zameriaval na trendy v oblasti užívania týchto návykových látok. Koordinátor prieskumu, Alojz Nociar, na tlačovej besede prezentoval výsledky, ktoré naznačujú, že hoci celkový nárast výskytu fajčenia po dvanástich rokoch sa zastavil a celoživotná prevalencia mierne klesla, tí, ktorí fajčia, siahajú po cigarete častejšie a viac.
Tradičné rozdiely medzi pohlaviami v oblasti fajčenia sa taktiež stierajú. Zatiaľ čo v minulosti chlapci fajčili častejšie, v súčasnosti sa situácia mení. Podľa prieskumu ESPAD nastal v kategórii pravidelne fajčiacich chlapcov určitý pokles, pričom pozorujeme mierny nárast fajčiacich dievčat. "Dá sa povedať, že nárast fajčenia sa skončil, došlo k stabilizácii alebo nastáva mierny pokles," uviedol Nociar. Hoci tento vývoj môže pôsobiť pozitívne, je dôležité si uvedomiť, že zvýšená intenzita užívania u aktívnych fajčiarov predstavuje stále vážny zdravotný problém.
Alkohol: Rastúca konzumácia tvrdého alkoholu a vytrácajúce sa rozdiely
Pokiaľ ide o alkohol, situácia na Slovensku ukazuje, že len malé percento stredoškolákov nepije alkohol vôbec. Konkrétne, len šesť percent nepije alkohol vôbec, zatiaľ čo u ostatných sa konzumácia piva a najmä tvrdého alkoholu zvyšuje. Zaujímavým zistením je, že v pití tvrdého alkoholu Slovenky dobiehajú chlapcov. V holdovaní alkoholickým nápojom dokonca predbehli Slovákov napríklad Česi, Dáni, Briti či Fíni. "Česi sa dostali hore kvôli pivu, Slováci kvôli tvrdému, ktoré pijú najmä dievčatá," poznamenal Nociar.
Priemerný vek, kedy slovenskí mladí ľudia ochutnávajú alkohol, je tiež alarmujúci. Najskôr sa ochutnáva pivo, v priemere vo veku 9 rokov, potom víno a najneskôr, v priemere v 11 rokoch, tvrdý alkohol. Prieskum ESPAD ukázal, že približne 5 percent populácie nepije vôbec, asi 60 percent sú konzumenti, ktorí s alkoholom nemajú problém, asi 30 percent Slovákov pije rizikovo a zdraviu škodlivo a u 5 percent ide o závislosť od alkoholu. Nociar zároveň upozornil, že v pití alkoholu na Slovensku možno nastáva určitá stabilizácia, teda trend pitia sa možno nezvyšuje, avšak výsledky tejto úvahy budú zrejmé až po dvoch rokoch. Predpokladá tiež, že mladí z nových členských krajín EÚ sú vystavení masívnejšej reklame na pivo alebo tvrdé ako ich rovesníci zo starých členských krajín.
Čo robí alkohol s vaším mozgom | Dr. Andrew Huberman
Marihuana: Rastúca dostupnosť a menšie vnímanie rizika
Jednou z najvýraznejších zmien, ktoré prieskum ESPAD zaznamenal, je postupné nahrádzanie tabaku marihuanou u stredoškolákov. Túto drogu fajčia viac chlapci. Marihuana je podľa Alojza Nociara čoraz dostupnejšia a pre mladých ľudí predstavuje relatívne menšie riziko. "Čím viac človek niečo robí, vie si to zdôvodniť, že to nie je nebezpečné," povedal o fajčení marihuany. Priemerný vek, kedy mladí Slováci ochutnávajú a pravidelne začínajú fajčiť marihuanu, je 14 rokov. Nociar zdôraznil, že táto droga sa na Slovensku podceňuje a vníma sa ako menej riziková. "Čím viac sa droga v spoločnosti užíva, tým sa vnímanie jej relatívneho rizika znižuje," vysvetlil.
V medzinárodnom porovnaní užívania akýchkoľvek drog vrátane marihuany sa na najvyššej priečke ocitla Česká republika. Slováci si udržali šieste miesto. Na horných priečkach pred slovenskými stredoškolákmi sa umiestnili napríklad Francúzi či Švajčiari. Tieto údaje naznačujú, že aj keď Slovensko nie je na čele rebríčka, problém užívania drog u mladých je celoeurópsky fenomén.
Komplexný prístup k prevencii
Na základe zistených skutočností Nociar zdôraznil, že ak chceme dosiahnuť pokles užívania drog alebo fajčenia, je nevyhnutné skombinovať legislatívne opatrenia, medializáciu problému a preventívne opatrenia. "Pomôcť môže len kombinácia týchto vecí, pretože keď zmeníte zákon a nezmeníte iné prístupy, alebo je rovnaká ponuka, ťažko sa niečo stane," uviedol. Tento komplexný prístup je kľúčový pre efektívne riešenie problematiky drogovej závislosti a rizikového správania u mladistvých.
Prieskum ESPAD, ktorý koordinoval Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie v spolupráci s Úradom verejného zdravotníctva SR a ďalšími inštitúciami, financoval Protidrogový fond a Národné monitorovacie centrum. Národné monitorovacie centrum pre drogy funguje ako zastúpenie Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť a jeho hlavnou úlohou je monitorovanie situácie v oblasti psychotropných látok na Slovensku. V roku 2006 bol schválený Národný akčný plán pre problémy s alkoholom a v máji 2007 Národný program kontroly tabaku, čo sú dôležité kroky k riešeniu týchto problémov.
Metodológia a ciele prieskumu ESPAD
Cieľovou skupinou prieskumu ESPAD, realizovaného v rokoch 1995-2007, boli študenti vo veku 16 rokov. Z každej krajiny sa na projekte zúčastnilo okolo 2400 tínedžerov. Na poslednej vlne prieskumu, na ktorej sa Slovenská republika podieľa od roku 1995, sa zúčastnilo 34 krajín. Medzinárodné porovnanie však ešte nie je známe. V analýze údajov zo základných a stredných škôl, ktoré Ústav verejného zdravotníctva SR zozbieral v marci predchádzajúceho roka, sa hodnotili tri hlavné okruhy: tabak, alkohol a drogy. Sledovali sa regióny, vek a pohlavie a analyzovali sa trendy v štvorročných cykloch, rozsah problému (pomer užívateľov a neužívateľov) a intenzita problému (užívane rizikové, škodlivé, problémové a príznaky závislosti). Skupinu, ktorú testovali, tvorilo viac ako 10-tisíc žiakov a študentov, z nich až 96 percent tvorili 15- a 16-roční.
Štúdia ESPAD 2007, ktorá nadviazala na predchádzajúce prieskumy z rokov 1998, 1999 a 2003, sa snažila zdokonaliť vzorku zaradením študentov narodených v špecifických rokoch, aby bolo možné porovnať trendy v celom vekovom rozpätí. Cieľom bolo preskúmať rizikové správanie študentov vo vzťahu k ich rodinnému prostrediu a psychickej zraniteľnosti. V rámci prieskumu boli použité štandardizované škály, vrátane Alcohol Dependence Scale (ADS) pre Slovenskú republiku, čo umožnilo odhadnúť úroveň potenciálneho alkoholového problému a zhodnotiť základné charakteristiky alkoholovej závislosti. Celkovo dotazník ESPAD 2007 pozostával z 300 premenných, pričom dĺžka dotazníka bola vcelku rovnaká ako v predchádzajúcich rokoch.
V rámci výberu vzorky pre ESPAD 2007 bol plánovaný počet 14 000 študentov s 95%-nou spoľahlivosťou a 2%-nou presnosťou. Výber škôl a ich kódovanie boli realizované do konca decembra 2006. Zber údajov prebiehal v poslednom marcovom týždni roku 2007. Zadávanie údajov a následné štatistické hodnotenie boli plánované na neskoršie obdobie. Všetky kroky boli realizované s ohľadom na etické aspekty a snahu o minimalizáciu rozdielov vo význame otázok.