Prestať piť je veľmi zložité pre každého, kto zápasí so závislosťou. No ešte skľučujúcejšia je táto úloha s výhliadkou na vstup na cestu uzdravovania. Obyčajne predstavuje tú najmenej príťažlivú možnosť pre kohokoľvek, kto sa pokúša vytriezvieť a je to dôvod, prečo sa mnohí pokúšajú skúsiť čokoľvek, len aby sa vyhli liečeniu. Mnoho ľudí sa domnieva, že problém alkoholizmu spočíva len v množstve skonzumovaného alkoholu. Preto si myslia, že stačí, ak obmedzia to, čo vypijú, a problém sa vyrieši. No keď už došlo k chemickej závislosti, tolerancia na alkohol je vysoká. Množstvo alkoholu potrebného na dosiahnutie želaného efektu je oveľa vyššie než to, ktoré by mohlo zodpovedať striedmemu pitiu. To je dôvod, prečo vtedy, keď sa alkoholik snaží o striedmosť v pití, je konečným dôsledkom ďalšie zhoršenie správania a dôsledkov pitia. Ešte dôležitejšie je nasledovné: o tom, či je človek alkoholik, nerozhoduje koľko toho vypije alebo ako často pije; ide o spôsob, akým alkohol ovplyvňuje jeho život. Nanešťastie to zahŕňa aj podvádzanie myslenia, aby dotyčný zabudol na všetky pokusy prestať a naďalej pokračoval v pití.
Klamlivé pokusy o kontrolu pitia
Ak sa dotyčný nechce držať toxického správania, ktoré prichádza s aktívnym alkoholizmom, myšlienka nechať si pitie len na „zvláštne príležitosti“ je ďalší veľmi zlý nápad. Hoci by sa dala zaradiť medzi pokusy o striedme pitie, jej dopad je typicky ešte horší. Kvôli dlhším prestávkam medzi príležitosťami na konzumovanie alkoholu táto snaha rezervovať si pitie len na „zvláštne príležitosti“ zanecháva aktívneho alkoholika v tom, že sa fixuje na najbližšiu príležitosť. To je dôvod, prečo sa tieto „zvláštne príležitosti“ stávajú stále viac frekventované a nakoniec sa z takýchto „zvláštnych príležitostí“ stáva už len to, že človek napríklad odíde z práce skôr; môže to byť čokoľvek, len aby si našiel príležitosť vypiť si.
Samozrejme, že väčšina aktívnych alkoholikov nechce priznať, že majú problém, hoci je to celkom zrejmé. Kvôli popieraniu svojej závislosti je veľmi populárna myšlienka, že stačí si jednoducho na nejaký čas dať pauzu. No aj z toho sa celkom rýchlo stane falošný pokus. O tom, či si alebo nie si závislý, nerozhoduje to, či dokážeš s pitím na nejaký čas prestať. Otázka znie: dokážeš s tým prestať? Čo sa deje, keď to urobíš? Si posadnutý myšlienkami na pitie, máš chuť na alkohol, máš problém bez neho fungovať, potrebuješ ho, aby si zvládal každodenný stres, aby si sa vedel zabaviť, byť sám sebou, uvoľniť sa atď.? Ak je to tak, dať si pauzu len odkryje presne to, čo hovoria tieto slová - máš toxický vzťah s alkoholom. A podobne ako v každom inom toxickom vzťahu - musíš to ukončiť natrvalo, nie len dočasne (dať si pauzu).
Hoci je zjavné, že máš problém, mnohí sa aj napriek tomu bránia vyhľadať pomoc. A pretože ego nie je fanúšikom toho, že si priznám, že potrebujem pomoc, títo ľudia sa budú snažiť dokázať to z vlastných síl a držať sa zubami-nechtami. No túžba piť je príliš silná a preto nie sú schopní sústrediť sa na nič iné. Preto bývajú ako posadnutí a prežívajú neustále baženie (nutkanie piť). Samozrejme, že toto nijako neprospieva ich vzťahom s inými. Hoci môžu byť triezvi, sú podráždení, úzkostliví, deprimovaní a určite citovo nedostupní. V skutočnosti sa označujú ako „suchí opilci“ - sú presne takí, akí boli, keď pili, len už nepijú. A kvôli nedostatočnej podpore a nedostatku skutočného uzdravovania je u nich potenciál fatálnych dôsledkov. V závislosti od dĺžky a intenzity pitia môže náhle ukončenie konzumácie alkoholu bez medicínskeho dohľadu viesť ku kŕčom a smrti. Okrem toho nevyhnutný návrat k pitiu môže byť pre nich fatálny, pretože tolerancia poklesla a akýkoľvek pokus piť tak, ako predtým, môže vyústiť do otravy alkoholom.
Pravda o tom, ako s tým prestať
Ak rozmýšľaš o tom, že potrebuješ pomoc, aby si prestal piť a zvažuješ ktorúkoľvek z vyššie uvedených možností (alebo inú, ktorej súčasťou nie je odborná pomoc), uvedom si, že každá z nich bola odskúšaná mnohými inými pred tebou. Každý jednotlivec mal rovnakú skúsenosť akú máš ty - rozmýšľal, či je pomoc naozaj potrebná a nahováral si, že v skutočnosti nemá problém. Myslel si, že to zvládne striedmosťou, priklonením sa k zvláštnym príležitostiam, pauzou či jednoducho tým, že sa bude snažiť zubami-nechtami. (A opäť - ego je veľmi veľká sila, ktorá pôjde proti tebe.)
Jediný spôsob ako prestať piť, je uvedomiť si, že tento problém je oveľa hlbší ako samotný alkohol. Neraz musí človek po prepitej noci znášať nepríjemné následky v podobe nevoľnosti či bolestí hlavy. Možno ste si už aj vy niekedy povedali, že sa na alkohol už ani nepozriete. Posledných niekoľko rokov zapríčinilo, že množstvo ľudí zmenilo návyky týkajúce sa konzumácie alkoholu. Zároveň však podľa portálu Science Alert viac ľudí požiadalo o pomoc v snahe pitie alkoholu obmedziť. Ako s tým skoncovať čo najefektívnejšie?
Väčšina priemerných konzumentov dokáže so zlozvykom skoncovať sama. U ľudí, ktorí pijú viac alkoholu, môže byť odvykanie náročné vzhľadom na abstinenčné príznaky, ktoré sa môžu objaviť. Ako spoznáte, že pijete alkoholu priveľa? Problém máte aj vtedy, ak často myslíte na pitie a ak raz začnete piť, nedokážete s tým prestať, nedokážete odhadnúť svoju mieru. Čím viac tieto príznaky pociťujete a čím sú intenzívnejšie, tým je vyššia pravdepodobnosť, že ste závislí od alkoholu a je najvyšší čas začať to riešiť. V prípade vážneho stupňa závislosti je nevyhnutné vyhľadať pomoc odborníka.
Ak človek nebojuje s ťažkou závislosťou, mal by byť schopný pitie alkoholu obmedziť aj sám, resp. s ním skoncovať úplne. Jedným zo spôsobov je napríklad znižovanie počtu dní, kedy si alkohol doprajete. Ak je človek závislý, je vhodné s pitím prestať celkom, avšak pod dozorom lekára. Pre tých, čo nebojujú s ťažkou závislosťou, môžu ako alternatíva poslúžiť nealkoholické verzie nápojov, ktorých je dnes už na trhu dostatok. Človek si tak môže užiť sociálny aspekt pitia, zároveň sa však vyhne alkoholu. V súčasnosti vám môže pomôcť aj množstvo aplikácií, ktoré sú ľahko dostupné a praktické. Takéto aplikácie však dokážu výrazne podporiť psychickú pohodu človeka a zlepšiť kvalitu života.
Ako informuje portál The Conversation, už krátke intervencie u odborníka môžu zredukovať problém s alkoholom až o 30 %. Vyskúšať môžete aj skupinové terapie a v boji so závislosťou môžu pomôcť aj lieky, napríklad Disulfiram. Tie však určite neužívajte bez odporúčania lekára. Potrebnú pomoc vám môžu poskytnúť aj rôzne organizácie, napríklad Anonymní alkoholici. Ak však máte problém, neostávajte v tom sami.
Inšpiratívny dokumentárny film SOBER
Výzvy a stratégie pre triezvy život
Každý rok sa tisíce ľudí zapoja do výzvy „suchý január“, počas ktorej nepijú alkohol, aby si zlepšili zdravie a nadobudli kontrolu nad svojím pitím. Výzva nazvaná polosuchý január (v angličtine Damp January - pozn. Štúdie ukazujú, že aj mierne obmedzenie pitia môže viesť k zlepšeniu krvného tlaku, duševného zdravia a zdravia pečene. Tiež môže znížiť riziko rozvoja rakoviny či ochorení srdca. Neexistuje jeden zaručene najlepší spôsob, ako pristúpiť k polosuchému januáru. Pite menej po večeroch: Na mesiac obmedzte pitie alkoholu napríklad k večeri. Kombinovaný prístup: Odborníci radia, že najlepšie je zvoliť kombinovaný prístup, teda zaradiť do mesiaca viac dní bez alkoholu a obmedziť jeho pitie pri ostatných príležitostiach. Môžete si stanoviť konkrétny cieľ, koľko suchých dní chcete mať za týždeň a koľko alkoholu vypijete v ostatných dňoch. „Akékoľvek obmedzenie pitia alkoholu je spojené so zlepšením zdravia. Táto výzva u mnohých ľudí funguje, pretože nie je postavená na princípe všetko alebo nič. Witkiewitzová si na polosuchý január stanovila cieľ piť o 50 percent menej alkoholu po celý mesiac - znamená to, že bude piť o polovicu menej dní a polovičné množstvo než bežne. „Ľudská pečeň dokáže zázraky, ale z času na čas sa jej hodí naša pomoc. Do výzvy zameranej na obmedzenie pitia alkoholu sa môže zapojiť takmer každý dospelý človek. V sérii štúdií výskumníci zistili, že ľudia, ktorí sa zapojili do suchého januára, schudli, zlepšil sa im spánok, usporili si viac peňazí, mali viac energie a lepšie sa sústredili. Polosuchý január De Visser prirovnal k cvičeniu. Aj vstať z gauča a trochu sa hýbať je lepšie než nerobiť nič. Spoluzakladateľ spoločnosti Sunnyside zameranej na pitie s rozumom Ian Andersen hovorí, že do výzvy firmy sa v januári 2023 zapojilo 25-tisíc ľudí. Tí, ktorí úplne abstinovali, počas výzvy znížili svoj príjem alkoholu o 61 percent. „Súčasťou môjho každodenného života je veľa jedla a pitia nápojov,“ opisuje. „Navyše to mám rada. Ferrisová sa zapojila do výzvy Sunnyside a stanovila si cieľ mať za týždeň tri až štyri dni bez alkoholu. Počas dní, keď pila, si zvyčajne dala jeden koktail alebo pohár vína. Po výzve Ferrisová zostala pri dvoch suchých dňoch týždenne. „Mám rada flexibilitu. Používajte aplikáciu na obmedzenie pitia ako Sunnyside alebo Reframe. Držte sa pravidla 20 minút. Intenzívna túžba po pití zvyčajne ustúpi po asi 20 minútach, vraví Vedant Pradeep, spoluzakladateľ a generálny riaditeľ Reframe. „Zahrajte sa hru, vyberte sa na prechádzku, porozprávajte sa s priateľmi alebo si prečítajte knihu,“ radí. Nájdite si alternatívy k alkoholu. Na trhu je dnes k dispozícii široká ponuka nealkoholických pív, vín či iných nápojov zbavených alkoholu, ktoré môžu slúžiť ako náhrada alkoholických nápojov. Alice Ferrisová sa prihlásila do predplatiteľskej služby Raising the Bar, ktorá jej každý mesiac posiela súpravu na prípravu nealkoholických nápojov. Rituál ich prípravy zbožňuje. Nájdite si aktivity na nahradenie pitia.
Miroslav za mladi konzumoval alkohol ako mnohí jeho kolegovia, priatelia - príležitostne. Po práci, pri posedení, s partiou. Jedného dňa si objednal nealkoholické pivo, miesto klasického. Kamaráti neverili, trúsili vtipné poznámky, posmešky, dokedy mu to vydrží. NEPIŤ. „Vydržalo mi to prakticky 15 rokov, kedy som sa alkoholu nedotkol. A vôbec mi nechýbal,“ začína svoje rozprávanie klient Denného psychiatrického stacionára (DPS) a pacient II. „V mojom osobnom živote, v rodine sa vyskytli vážne domáce problémy. Tak som si povedal, že si dám poldeci, trošku sa uvoľním, lenže tak akosi,… alkohol je fakt závislosť. Z toho jedného poldeci na uvoľnenie, upokojenie boli dva, tri…,“ pokračuje. Potom už prišlo obdobie, „musím si niečo dať, už ma to ťahá. Dve možnosti. Buď sa z toho dostanete, alebo …. „Sú len dve možnosti. Buď v tom pití pokračovať a totálne sa odpísať, alebo vyhľadať odbornú, lekársku pomoc.“ Miroslav si vybral druhú možnosť a vyhľadal pomoc na II. psychiatrickej klinike na Rastislavovej 43. Postupne si uvedomoval, že s alkoholom sám od seba nedokáže prestať. Skúšal to síce, ale začali abstinenčné stavy, ktoré sa nedali osamote zvládať. Miroslav je abstinujúci alkoholik, po prvej liečbe sa niekoľko rokov držal veľmi dobre, potom však nastali v jeho živote opäť vážne osobné problémy a minulé leto prišla recidíva. „Zase som do toho spadol. Ale po čase som nabral energiu, vôľu a som znovu na liečení. Netreba sa s tým zmieriť, že prosto už je konečná, finito a ideš sa upiť k smrti.“ Je už v seniorskom veku, o to ťažšie sa hľadá motivácia, seba presviedčanie, prečo sa z takýchto zlomových situácií dostať. Je to však aktívny, tvorivý dôchodca, veľmi rád fotografuje, miluje hudbu a kultúru.
„Je to veľmi individuálne. Dotyčný si to sám neuvedomuje, všimne si to jeho okolie a väčšinou to príde vtedy, keď nastáva problém so sociálnym fungovaním človeka. Čiže, prestáva fungovať ako partner, ako rodič, kvôli alkoholu prestáva fungovať v práci,“ vysvetľuje MUDr. Slávka Dubinská z II. Pohárik denne. Je to problém? Napríklad večer pohár vína, piva. Prípadne pivko za obedom. „Pokiaľ hovoríme z medicínskeho hľadiska, problém to byť nemusí, nie je dôvod na stanovovanie nejakej diagnózy. Pokiaľ sa na to pozeráme spoločensky a okoliu toto popíjanie prekáža, problém to je. Musíme si uvedomiť, že opakované pravidelné pitie, frekventovaná konzumácia alkoholu je veľkým rizikom pre vznik závislosti. Čiže každodenné pitie nie je v poriadku, hoci je to len pohár denne. Výrazne to zvyšuje riziko návykovosti,“ vysvetlil MUDr.
Žijeme v prostredí, kde sa od malička preberajú vzory od rodičov, od dospelých preberáme modely správania sa. „Tieto vzory sa nikdy nemenili. Už od malička sa u nás stretávame so spoločenským pitím alkoholu, v rodinách, kde sa to normalizuje. Či už sú to spoločenské návštevy, ale výnimkou nie sú ani stretnutia mladých mamičiek pri pohári proseca a podobne. Pri tom sú deti často prítomné. Dospelí im síce vysvetlia, že to nie je správne, chýba však ďalší krok. Za problém považuje aj pomerne ľahkú dostupnosť alkoholu, a tak ho v skorom veku začínajú skúšať už deti. „Dnes si ho môžu zabezpečiť online. K alkoholu sa tak dostávajú oveľa skôr, než to bolo v minulosti. Vyskúšajte si aspoň jeden mesiac v roku - NEPIŤ. Doprajte si SUCHÝ FEBRUÁR. O tom je februárová osvetová zdravotná kampaň, aby ľudia skúsili mesiac nekonzumovať žiadne alkoholické nápoje, a potom si vyhodnotili, ako sa cítia. Suchý február je zameraný na celú populáciu, zapojiť sa môže ktokoľvek. Medzi benefity nekonzumovania alkoholu patrí aj lepší spánok. Hoci mnoho ľudí konzumuje alkohol preto, aby ľahšie zaspali, v konečnom dôsledku alkohol spánok narúša. „Benefitom je aj to, že človek má pocit väčšej energie. Ráno sa ľahšie prebudí. Emočne, energicky sme na tom oveľa lepšie. Je menšia podráždenosť, menšia impulzívnosť. Podľa Štatistického úradu SR, každý Slovák, bez rozdielu veku v roku 2022 vypil 85,9 litra rôznych alkoholických nápojov, čo je o 0,8 litra viac ako v roku 2021. Stúpa však konzumácia tvrdého alkoholu a vína. V prepočte na čistý lieh konzumácia alkoholu na obyvateľa Slovenska stúpla na 8,5 litra. Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie je ročný výskyt závislosti v slovenskej populácii nad 14 rokov približne 5,5%, s prevahou mužov.
Autor/Zdroj: Komunikačný odbor Publikoval: Mgr. Upravil: Mgr. Michal je abstinujúci alkoholik a autor blogu, v ktorom otvorene a pravdivo opisuje svoju cestu zo závislosti. Rozhodoval som sa dlho. Som presvedčený o tom, že ten, kto pije veľa, podvedome alebo v zábleskoch triezvosti vie, že pije veľa a že tiež vie, že je to deštruktívne. Je veľmi dôležité uvedomiť si, že alkohol, najmä jeho dlhodobé nadužívanie, mení naše vnímanie toho, čo považujeme za „normálne“. V tridsiatich troch rokoch som sa ocitol v špirále životných udalostí, ktoré ma postupne prevalcovali. Krátkodobý únik som našiel v alkohole, ale netušil som, že moje problémy týmto iba začínajú. Od prvého momentu, keď som sa napil - v to ráno som cítil, že to nie je správne. A tak to šlo. Trvalo to niekoľko rokov a ja som sa postupne menil. Moje vnímanie sa radikálne zmenilo - zúžilo sa iba na fľašu. Stratil som všetko, čo som predtým považoval za dôležité. V tom stave závislosti bolo oveľa ťažšie niečo zmeniť. Uvedomoval som si, že je to celé o práci s mojou vôľou. Bolo to ťažké preto, že som uviazol v pasci sebaľútosti, potrebe sebapoškodzovania a pitia, ktoré nieslo znaky masochizmu. Pokúšal som sa prestať piť viackrát, ale bolo to viac-menej na želanie mojej rodiny, tlaku okolia, neschopnosti nájsť si prácu. Svoj voľný čas som trávil v krčme, kde som našiel vždy dostatok podobne nastavených ľudí. A čím viac času som strávil v tomto prostredí a s týmito ľuďmi, tým som sa im viac podobal. A tak mi časom prišlo normálne, že pred robotou aj po robote sa ide do krčmy, kde sa lamentuje nad osudom a pohŕda usporiadaným životom. Zdalo sa mi nenormálne vidieť na prechádzke obyčajnú rodinku. To, čo som cítil, bol hnev, závisť a hlavne neprajnosť. Za to, kde som, mohol celý svet. Závislosť je silnejšia ako človek. Vždy bola. Môžeme sa snažiť hrať na to, že sme silní a zvládneme to sami, no veľmi rýchlo to oľutujeme. Kľúč k úspechu je len a len pokora, stotožnenie sa s tým, kto sme - alkoholici a že alkohol je silnejší ako my. Potom nastupuje zmena vnímania - kedy som sám seba prestal vidieť ako poloboha a zistil som, že som len malé zrnko v piesku, ktoré nerozhoduje o všetkom a niektoré veci sa jednoducho musí naučiť prijať.
Cesta k triezvosti: Realita a nádej
Takmer každý alkoholik, ktorý skúša prestať piť, myslí na to, že po nejakom čase triezvosti sa bude môcť k pitiu opäť vrátiť. Volá sa to „kontrolované pitie“. Túžime po tom, veríme, že sa trošku dáme dokopy, budeme sekať dobrotu a zase bude všetko fajn. Vedel som, že alkohol je zlý, takže som mal plán - liečenie. No a po troch mesiacoch na liečení som pochopil, že mám trochu iný problém ako bežný konzument. Tvrdil som o sebe, že som alkoholik, ale tvrdil som to preto, lebo to od nás chceli. Chceli aby som povedal: „Som Michal a som alkoholik.“ Je to totiž súčasť terapie. Po trojmesačnom pobyte som si myslel, že som „vyliečený“. Celý čas nám hovorili, že alkoholizmus je choroba na celý život, že pre nás neexistuje iná cesta ako doživotná abstinencia. Toto bol môj kameň úrazu. A myslím si, že aj veľkej väčšiny ostatných pacientov. Veril som tomu, že som výnimka, že budem môcť po čase piť kontrolovane - s mierou. Alkohol som vnímal tak, že ho mám zakázaný. Že ho nesmiem. Bolo to náročné na psychiku. Povedal som si, že budem silný a vydržím to. Po čase som mal potrebu odmeniť sa - za niečo, čo sa mi v práci podarilo alebo, keď som mal úspešný deň. Je to podobné, ako keď niekto chudne - zakazuje si sladkosti a potom sa raz za čas odmení čokoládou. Ja som sa po čase odmenil alkoholom, presne preto, lebo som ho vnímal ako zakázaný a preto som to dlho nevydržal. Dostal som sa do ešte väčších problémov ako predtým a skončil som na druhom liečení. Dnes sa tomu nečudujem. Stačilo iba počúvať skúsených a nemyslieť si o sebe, že som niečo viac, že som iný. Moja posledná recidíva bola hrozivá. Bez akýchkoľvek náznakov, bez varovania, som sa zastavil cestou z roboty v okienkovom predaji alkoholu a kúpil som si ploskačku vodky, ktorú som vypil priamo na ulici za bieleho dňa. A to som rok abstinoval. Dodnes to neviem vysvetliť, viem len, že to bol dôsledok toho, že som po alkohole túžil a „nesmel“ som ho. Ešte v ten večer som šiel na psychiatriu, a keďže mali voľné miesto, rovno som tam aj ostal. Primárovi som povedal, že mám strach žiť život vonku, pretože neviem, čo robím. On mi povedal, že teraz mám šancu pochopiť, že alkohol pre mňa nie je zakázaný, ale že alkohol pre mňa neexistuje. Nedávno som dosiahol métu - 1200 dní bez alkoholu! Nikdy som tak dlho nepil, v podstate od mojich pätnástich rokov. Pochopil a prijal som fakt, že som alkoholik. Znovu som objavil všetky krásy triezveho života a dnes pre mňa alkohol zakázaný nie je. Týmto uvedením nemám potrebu sa ním odmeňovať. Existujú pre mňa narodeniny, Vianoce aj posedenia s priateľmi, ale bez toho, aby som sa potreboval odmeniť niečím takým ako je alkohol. Neprestal existovať - je všade okolo mňa. Legálna droga, masívne podporovaná médiami, akceptovaná spoločnosťou, dokonca s akousi aurou výnimočnosti. Ale ja ho nechcem. Odmietam ho a mám pred ním obrovský rešpekt, lebo viem, že len jediný pohárik by ma mohol zabiť. Už som sa s tým stotožnil, oslobodil som sa a teraz beriem život taký, aký je - práve z môjho rozhodnutia a z mojej vôle. Rozhodoval som sa dlho a pochopil som, že stačilo počúvať autority. Čo ma dnes mrzí a trápi, nie je ani moja minulosť, pretože tá bola mojou cestou a tá mi pomohla. Je mi ale ľúto všetkých ľudí, ktorí riešia podobné problémy, ale aj rodinných príslušníkov, mladých ľudí, čo nemajú dostatok informácií, zato majú veľmi negatívne vzory zo sociálnych sietí. Viem, že hoci moja cesta viedla cez pád na úplné dno, nemusí to znamenať a ani neznamená, že to musí byť pravidlom pre ostatných. Naše články slúžia výhradne na informačné a vzdelávacie účely a nemali by byť považované za lekárske odporúčania. Je dôležité zvýšiť povedomie o rizikách spojených s konzumáciou alkoholu a podporovať zodpovedné pitie.
Čísla hovoria za všetko. Až 400 000 ľudí na Slovensku je závislých od alkoholu. O tom, že cesta za triezvym životom nie je jednoduchá, no oplatí sa na ňu vykročiť, sme sa zhovárali s klinickou psychologičkou Nemocnice AGEL Košice-Šaca PhDr. Závisí aj od toho, ako na tom s alkoholom sme. Odlišne ho budú prežívať ľudia, u ktorých bol alkohol prítomný len výnimočne a inak jeho každodenní konzumenti. Podľa dostupných údajov z UK, viac ako 50 % ľudí, ktorí sa zapojili do mesačnej výzvy bez alkoholu, udávalo zlepšenie spánku, úbytok hmotnosti, malo viacej energie. Štúdia z r. 2018, uverejnená v British Medical Journal, hovorí o znížení krvného tlaku, cholesterolu, rizika vzniku cukrovky a tiež o znížení hladiny proteínov súvisiacich s rakovinou v krvi.
Dokážete zhruba určiť, ako sú na tom Slováci a alkohol? Na Slovensku prevláda akési nepísané spoločenské nastavenie, že „sa nepatrí nepiť". To vytvára nepriaznivé podmienky pre abstinentov, prípadne ľudí, ktorí chcú s alkoholom prestať. V obci, kde je na každom kroku krčma, nemajú problém tí, čo v nej sedia, ale ten, ktorý sa vrátil z liečenia. Z dostupných štatistík, v konzumácii alkoholu na obyvateľa máme celosvetovo popredné miesta, podľa WHO z roku 2019 priemerný Slovák za rok skonzumuje cca 12 litrov čistého alkoholu, podobne ako Česi, Rusi, Francúzi či Íri, Nemci, pred nami sú Bielorusko, Lotyšsko. Abstinenti na Slovensku tvoria podľa štatistík cca 30 %. Negatívne vplýva na všetky naše vnútorné systémy, spôsobuje ochorenia srdca a ciev, neurologické problémy, ochorenia obličiek, tráviaceho traktu, kožné problémy, onkologické ochorenia. Lekári všetkých špecializácií by k tomu mali čo povedať - od dermatológa (zmatnenie pokožky, zníženie elasticity) až po psychiatra. Alkohol je za úmrtím na cestách, príčinou mnohých nehôd.
Slúži bežným ľuďom alkohol ako spôsob odvrátenia sa od problémov? Mnohí áno, na chvíľu, z dlhodobého hľadiska si však tých problémov jeho užívaním vyrobia oveľa viac. Zradnosť alkoholu je aj v tom, že jeho negatívne účinky nepocítime ihneď, alkoholom si nechceme navodiť nepríjemný stav, ale jeho opak. Potreba navodiť si zmenu svojho stavu, akúsi mieru opojenia, býva jedným z najzávažnejších dôvodov pitia. Ak už k tomu, aby som sa cítila lepšie, alebo aby som sa zabavila, potrebujem alkohol, je to dôvod na reflexiu, možno inventúru vo svojom vnútri, vo svojom živote. Taktiež, napríklad, keď neviem vydržať nepiť sebou stanovenú dobu ako napríklad počas mesačnej výzvy. Za bezproblémových konzumentov môžeme byť považovaní, ak nám požitie alkoholu nespôsobuje žiadne riziká a neovplyvní naše konanie tak, aby sme spôsobovali problémy iným. Táto myšlienka by sa dala rozmeniť do mnohých príkladov z každodenného života. Známe je delenie fáz vývoja alkoholizmu podľa Jellineka. Od iniciálnej, resp. úvodnej fázy (keď nachádzame úľavu pomocou alkoholu, stúpa tolerancia, začíname zaradzovať pitie do svojho životného štýlu, ale ešte nie je nápadné okoliu) cez fázu, ktorá je predzvesťou choroby (v nej naďalej stúpa tolerancia - znesieme a potrebujeme stále viac alkoholu, vyskytujú sa stavy opitosti, stále viac myslíme na alkohol, častejšie cítime, že si potrebujeme vypiť, formuje sa návyk, ktorý si stále viac všíma už aj okolie, máme pocit viny, preto sa vyhýbame debatám o pití a pod.), sa dostávame k tretej, rozhodujúcej fáze. Naša pozornosť a záujmy v nej sú už „alkohol-centrické ", to znamená, že sa točia okolo alkoholu, strácame kontrolu v pití, výčitky svedomia potláčame pitím, mávame obdobia tzv. vynútených abstinencií - chvíľu, aj pár mesiacov vydržíme nepiť, lebo nás k tomu donútia okolnosti, blízki, ale potom sa k tomu vrátime, už to nevieme zastaviť, odcudzujeme sa rodine, strácame vitalitu, mení sa naša osobnosť, sme labilní, podráždení, žiarliví, u mužov klesá potencia, pribúdajú stavy opitosti, v ktorých sa spoločensky strápňujeme, vrcholia manželské krízy, dochádza k strate zamestnania, k stretu so zákonom (výtržnosti, alkohol za volantom a pod.). Štvrtá, tzv. terminálna alebo záverečná fáza je charakteristická prítomnosťou viacdenných ťahov, ranných dúškov nalačno, klesá tolerancia, pijeme už aj nekvalitné produkty, osobnostne aj inteligenčne upadáme, len prežívame, oslabené je zdravie, prítomné poruchy myslenia a vnímania ,tzv. Liečbe závislostí sa venujú najmä špecializované pracoviská (Predná hora, Veľké Zálužie…), centrá pre liečbu drogových závislostí. V nich prebieha liečba jednak ústavnou formou, hospitalizáciou, pobytom, ale aj ambulantnou formou. Osloviť s problémom môžeme aj bežnú psychiatrickú ambulanciu, nie je potrebný výmenný lístok, psychiater nás vie prípadne nasmerovať inam. Známe sú svojpomocné skupiny Anonymní alkoholici (AA), ktoré sa pri ceste za triezvym životom riadia múdrosťou tzv. 12-tich krokov. Ich stretnutia prebiehajú aj v súčasnej situácii online formou. Okrem anonymných alkoholikov na tomto princípe fungujú aj skupiny pre rodinných príslušníkov a priateľov alkoholikov (Al -Anon), či anonymných gamblerov (GA) a podobne.
Občas áno, naša ambulancia sa ale na problém závislostí nešpecializuje. Skôr nás vyhľadajú klienti po ukončení ústavnej liečby, ktorí sa chcú udržať v nových spôsoboch zvládania svojich životných situácií, prípadne klienti v úvodných fázach problémového pitia, keď si alkoholom potrebujú navodiť úľavu a podobne. Ak si človek prizná, že má problém, je to dobrý východiskový bod. Samozrejme. Cesta za triezvym životom nie je jednoduchá, no oplatí sa na ňu vykročiť. Výskumníci objavili efektívny spôsob, ako motivovať ľudí k tomu, aby sa naučili menej piť alkohol. Dôsledky nadmerného pitia alkoholu totiž, ako vedci prízvukujú, siahajú ďaleko za hranice okamžitej opitosti. Výskum, ktorý viedla Dr. Do štúdie sa zapojilo takmer 8 000 účastníkov. Odborníci ich rozdelili do rôznych skupín a ukazovali im rôzne reklamné a informačné kampane ohľadom konzumácie alkoholu. Práve týmto ľuďom púšťali televíznu reklamu, ktorá priamo spájala alkohol s rakovinou a zároveň odporúčala, aby si ľudia počítali každý jeden vypitý nápoj. Svetová zdravotnícka organizácia uvádza, že alkohol môže byť príčinou až 7 percent predčasných úmrtí na celom svete. Ako naznačuje štúdia, malé zmeny môžu mať veľký vplyv. Jednotlivci majú možnosť buď sa vzdať alkoholu úplne alebo ho konzumovať v rámci odporúčaných limitov. Experti zostavili zoznam štyroch efektívnych stratégií, ako piť menej alkoholu. Nastav si limity: Rozhodni sa, koľko dní v týždni plánuješ piť a koľko nápojov chceš skonzumovať. Napríklad sa môžeš rozhodnúť piť iba v piatok alebo sobotu večer a vypiť len jeden drink. Uvedom si, čo je spúšťač tvojich chúťok: Identifikuj situácie, ľudí, miesta alebo aktivity, ktoré ťa lákajú piť viac, ako si pôvodne plánoval. Vyhni sa týmto spúšťačom, napríklad namiesto návštevy happy hour s kolegami navrhni obyčajný obed. Ďalším efektívnym spôsobom, v boji proti alkoholu je viesť si denníček. V jednom z našich článkov sme ťa informovali o tom, že ak chceš získať kontrolu nad prejedaním a zajedaním emócií, všetko si zapisuj. A to isté platí aj pre pitie alkoholu. Vždy, keď cítiš chuť na alkohol a začneš rozmýšľať o tom, čo by si si vypil, zastav sa a pouvažuj, čo tento pocit vyvolalo. Veľmi dôležité je uvedomovanie si svojich emócií. Prestať piť alkohol nie je len otázkou pevnej vôle, ale predovšetkým rozhodnutím, ktoré mení celý životný štýl. V krajine, kde je pivo považované za „tekutý chlieb" a každá oslava sa nezaobíde bez prípitku, môže byť cesta k abstinencii náročná, ale rozhodne nie nemožná. Otázka, ako prestať piť alkohol, trápi čoraz viac ľudí - či už kvôli zdraviu, vzťahom, alebo vlastnému sebapoňatiu. Sociálne siete a internetové diskusie sú plné svedectiev, návodov, aj zúfalých otázok: "Ako prestať piť alkohol sám? Dá sa to zvládnuť bez liečby? Alkohol sa do nášho života často vplíži nenápadne - pohár večer na ukľudnenie, dve na oslave, pár pív po práci. Niekedy ani nezbadáme, ako sa zo „spoločenského pitia" stane rutina. A práve ten moment, keď si človek uvedomí, že alkohol prestáva byť voľbou a začína byť potrebou, je kľúčový. Sú takí, ktorí sa k abstinencii rozhodnú po dramatickej udalosti - autonehode, rozchode alebo zdravotnej komplikácii. Rozhodnutie prestať však prináša otázky, ktoré sú často ťažšie než samotné pitie. Čo namiesto alkoholu? Ako sa zabaviť bez neho? Ako vysvetliť okoliu, že už nepijem? Na rozdiel od iných druhov závislostí je alkoholizmus spoločensky prijateľný. To je možno jeho najväčšia pasca. Keď sa niekto rozhodne prestať fajčiť, väčšina ľudí ho podporí. Keď ale poviete, že už nepijete, reakcie bývajú menej vľúdne. „Nepreháňaš to? Podľa Štátneho zdravotného ústavu má v Česku problémové pitie až 1 milión ľudí. Z toho ale len zlomok vyhľadá odbornú pomoc. Väčšina sa snaží prestať piť sama, často opakovane. Diskusie „ako prestať piť alkohol" sú plné príbehov o pádoch a znovuzrodeniach. Jeden z používateľov píše: „Začal som s tým, že si dám len tri dni bez alkoholu. Keď som to zvládol, povedal som si - prečo nie týždeň? Podobné príklady ukazujú, že malé kroky vedú k veľkým zmenám. Skúsenosti ľudí, ktorí prestali piť bez pomoci lekárov alebo liečební, majú jedno spoločné: potrebujú plán. Nestačí si len povedať „od zajtra nepijem". Je potrebné vedieť, čo robiť namiesto pitia, ako zvládať stres aj nudu, a čím nahradiť rituály spojené s alkoholom. Nahraďte večerný alkohol novým rituálom. Namiesto pohára vína pri televízii si dajte bylinkový čaj, choďte na prechádzku alebo si prečítajte knihu. Píšte si denník. Zaznamenávajte si, ako sa cítite, čo vás spustilo túžbu po alkohole, a ako ste to zvládli. Vyhýbajte sa spúšťačom. Nájdite si komunitu. Nemusíte chodiť na stretnutia Anonymných alkoholikov, ale online diskusie alebo tematické podcasty môžu byť veľkou oporou. Zvážte odbornú pomoc. Ak nefungujú domáce metódy, nie je hanbou vyhľadať psychológa alebo terapeuta so skúsenosťou so závislosťami. Zaujímavým konceptom je aj tzv. „suchý január" alebo „alkoholová pauza" - krátkodobé obdobie bez alkoholu. Telo je neuveriteľne prispôsobivé. Už po pár dňoch bez alkoholu sa začnú diať zmeny. Zlepšený spánok, rýchlejšia regenerácia, zníženie úzkosti, lepšie trávenie - to všetko uvádzajú ľudia, ktorí sa alkoholu vzdali. Dôležité ale je spomenúť, že psychologická závislosť býva silnejšia než fyzická. Aj keď telo sa zotaví rýchlo, hlava potrebuje čas. Niektorí opisujú obdobie „ružového oblaku" - prvých pár týždňov je plných energie a eufórie, ktorá ale môže čoskoro vyprchať. Dobrým príkladom môže byť tridsaťročná Jana z Brna, ktorá sa rozhodla prestať piť po rokoch každodennej pohára vína. „Nechápala som, ako som bez toho večera zvládala. Ale po pár týždňoch som zistila, že som pokojnejšia, lepšie spím a zvládam stres s väčšou ľahkosťou. Jedným z najväčších mýtov je viera, že človek musí klesnúť na úplné dno, aby mohol prestať. V skutočnosti je ideálne prestať skôr, ako dôjde k vážnym následkom. Ďalším omylom je predstava, že abstinent musí byť navždy „outsider". Podľa aktuálnych dát Svetovej zdravotníckej organizácie je Česko v prvej desiatke štátov s najvyššou spotrebou alkoholu na obyvateľa. Táto štatistika je znepokojujúca nielen kvôli zdraviu jednotlivcov, ale aj kvôli širšiemu dopadu na spoločnosť. Alkohol súvisí s domácim násilím, dopravnými nehodami aj stratou produktivity. Prestať piť alkohol nie je zlyhanie, ale oslobodenie. Je to rozhodnutie, ktoré môže zmeniť vzťah k sebe samému, zlepšiť zdravie, posilniť vzťahy a otvoriť nové možnosti. Ako povedal nemecký spisovateľ Hermann Hesse: „Mnoho ľudí mieni, že sú slobodní, len pretože odmietli reťaze. V skutočnosti sú slobodní len vtedy, keď si vytvorili nový spôsob života." A práve tým môže byť život bez alkoholu - nie obmedzením, ale novým spôsobom, ako byť plne prítomní, vedomí a slobodní.