Téma pôvodu vinohradníctva na Morave je často spájaná s prítomnosťou rímskej armády, pričom viaceré internetové stránky, vinárske brožúry a odborná literatúra uvádzajú, že práve rímski vojaci priniesli pestovanie viniča na juh Moravy. Táto teória sa opiera predovšetkým o rímske pramene, ktoré spomínajú cisára Proba a jeho podporu vinohradníctva v rôznych provinciách Rímskej ríše. Podrobnejší rozbor však ukazuje, že tieto tvrdenia stoja na vratkých základoch a realita je oveľa menej presvedčivá.
Cisár Probus a jeho vinohradnícke aktivity
Začnime preskúmaním rímskych prameňov a obdobia vlády cisára Proba (276 - 282 n. l.). Historiografia spomína, že Probus, muž mimoriadne skúsený vo vojenstve, podporoval rozvoj vinohradníctva. Texty ako Historia Augusta, Eutropius a Aurelius Victor uvádzajú, že Probus povolil a podporoval pestovanie vína v provinciách ako Gallia, Hispania, Britannia, Pannonia a Moesia. Aurelius Victor vo svojom diele Liber de Caes. uvádza, že Probus "zaplnil Galliu a svahy v Pannonii a Moesii vinnou révou" a "dovolil Gallom a Pannoncom pestovať vinnú révu". Eutropius v Brev. Rer. Rom. informuje, že Probus "dovolil Gallom a Pannoncom pestovať vinnú révu, opere militari Almam montem apud Sirmium et Aureum apud Moesiam superiorem vineis conseruit et provincialibus colendos dedit" (vojensky vysadil vinič na horách Alma pri Sirmie a Zlatá hora v Hornej Moesii a dal ho do užívania provinciálom). Historia Augusta v životopise Proba spomína, že "všetkým Galom, Hispánom a Britom dovolil, aby pestovali vinnú révu a pripravovali víno" a že "sám osobne vysadil na hore Alma v Illyriku pri Sirmiu vybranou révou, ktorú tam vysadil vojenskými rukami".
Je zrejmé, že tieto texty sú si veľmi podobné, čo naznačuje, že Aurelius Victor a Eutropius mohli čerpať zo spoločného zdroja alebo od seba opisovať. Nejde teda o viaceré nezávislé správy potvrdzujúce Probovu vinohradnícku činnosť. Dôležité je však poznamenať, že v týchto prameňoch sa nikde nepíše o tom, že by Probus rozširoval vinice za hranicami Rímskej ríše, a už vôbec nie priamo na Morave. Opatrenia sa týkali výlučne niektorých provincií Rímskej ríše, nie "barbarských" území. Vojaci sa údajne podieľali na vysádzaní révy len pri Sirmie (rodnom meste cisára, ktoré sa snažil zveľadiť) a na Zlatej hore v Hornej Moesii. Na ostatných územiach túto činnosť vykonávalo miestne civilné obyvateľstvo.
Chýbajúce dôkazy o prítomnosti rímskych vojakov na Morave
Ďalším, a to podstatným, problémom je, že nemáme žiadne priame dôkazy, ba ani len náznaky, o pobyte rímskych vojakov na území Moravy v období vlády cisára Proba. Staršia literatúra často argumentovala objavením rímskej vojenskej stanice na Hradisku pri Mušove. Avšak neskorší výskum ukázal, že toto rímske ležanie existovalo len krátko počas tzv. markomanských vojen, teda približne sto rokov pred Probovým panovaním. V súčasnosti nepoznáme žiadne iné rímske sídelné objekty na území Českej republiky, ktoré by sa jednoznačne datovali do neskorších období. Chýbajú tiež dôkazy o akomkoľvek významnejšom či dlhšom pobyte rímskych vojsk na Morave po markomanských vojnách.
Žiadne pramene neinformujú o tom, že by Probus vykonal vojenské expedície za Dunaj, a už vôbec nie na Moravu. Naopak, počas svojej pomerne krátkej vlády mal cisár Probus dosť starostí s likvidáciou barbarských vpádov do rímskych provincií, s potláčaním uzurpátorov a s prípravou vojny proti Perzii.
Vinařský nůž z Mušova: Jediný, ale sporný dôkaz
Jediným prvkom, ktorý spája Moravu, rímskych vojakov a vinohradníctvo, je údajný "vinařský nůž" nájdený pri Mušove. Tento železný, 28 cm dlhý (ostrie 18 cm), srpovito zahnutý nástroj bol objavený pri výskumoch A. Gnirsa v rokoch 1926-1928 na podlahe obytného domu na Hradisku pri Mušove. Z nálezových okolností vyplýva, že nôž patrí do rovnakého obdobia ako samotná budova, teda do obdobia markomanských vojen.
Hoci J. Tejral klasifikuje tento nôž ako tesársky a túto klasifikáciu preberajú aj iní autori, Z. Měřínský na základe analógií s podobnými nálezmi z iných oblastí argumentuje, že ide pravdepodobne o vinařský nôž. Avšak aj keď ho nemôžeme spojiť s Probovými iniciatívami, otvára sa možnosť presunúť datovanie prinesenia vinohradníctva rímskymi vojakmi na Moravu práve do obdobia markomanských vojen za vlády cisára Marka Aurelia.
Problémom však je, že okrem tohto jediného noža neexistujú žiadne ďalšie dôkazy podporujúce túto teóriu. Skutočnosť, že nájdený nôž typologicky spadá medzi vinařské nože, ešte automaticky neznamená, že bol na Morave na tento účel aj používaný. V literatúre sa podobné nože niekedy označujú aj všeobecnejšie ako sadyrske nože alebo jednoducho nože na prerezávanie konárov, čo poukazuje na širšie možnosti ich využitia.
Ako bola postavená rímska pevnosť - Rímske kuriozity
Prítomnosť rímskych vojakov na Morave počas markomanských vojen nebola v konečnom dôsledku príliš dlhá a predovšetkým mala charakter bojov. Rimania tu viedli urputné boje s miestnymi germánskymi kmeňmi. Je preto vysoko nepravdepodobné, že by si v takejto dobe a za takýchto podmienok našli čas na zakladanie a obhospodarovanie vinohradov. To isté platí aj pre akékoľvek iné obdobia, kedy sa tu rímske vojsko vyskytovalo v početnejšom množstve.
Záver: Sporná teória bez spoľahlivých dôkazov
Teória o prinesení pestovania vína na Moravu rímskymi légiami za vlády cisára Proba je preto veľmi sporná a nezakladá sa na žiadnych spoľahlivých dokladoch. Nemáme žiadne dôkazy o tom, že by na našom území za cisára Proba rímski vojaci vysádzali vinice. Nemáme dokonca ani žiadne doklady o tom, že by tu v tomto období rímski vojaci vôbec boli. Je navyše pochybné, že by Probus skutočne nutil všetkých svojich vojakov v čase nečinnosti vysádzať vinice a že by legionári na vojenských ťaženiach na barbarských územiach mali čas a chuť zakladať vinohrady.
Jediná vec, ktorá spája Moravu, rímskych vojakov a vinárstvo, je spomínaný údajný vinařský nôž. Je však chybou stavať na tomto jedinom náleze, ktorý navyše v skutočnosti vôbec nemusel byť používaný na vinařské práce, akékoľvek rozsiahlejšie hypotézy o spojitosti rímskych vojsk a počiatkov vinohradníctva na Morave. Výskum vinohradníctva na Morave a v českých krajinách siaha hlbšie do histórie a je ovplyvnený mnohými inými faktormi, než len vojenskými intervenciami. Súčasné bádanie sa skôr zameriava na archeobotanické nálezy a ich analýzu, ktorá nám postupne odkrýva zložitejšiu a vrstevnatejšiu históriu vinohradníctva v regióne.
