Keď sa povie Radošina, milovníka vína určite ako prvé napadne Radošinský Klevner. Toto víno je jednoducho symbolom tejto vinárskej obce a jeho príbeh siaha hlboko do histórie, preplietajúc sa s francúzskymi mníchmi, kráľovskými svadbami a modernými vinárskymi technológiami. Je to príbeh o odrode Rulandské šedé, ktorá sa stala srdcom radošinského vinárstva a zároveň sa stala aj hrdinkou tohto článku.
Kolíska Rulandského Šedého v Radošine
Odroda Rulandské šedé, ktorá tvorí štvrtinu plochy vinohradov vinárstva Pivnica Radošina, je zároveň aj tou najobľúbenejšou. „Odroda Rulandské šedé, je s našim vinárstvom a tak isto aj s celou históriou pestovania viniča u nás v Radošine spätá od nepamäti. Dostala sa ku nám vďaka francúzskym mníchom Cisterciánom, ktorí boli veľkými šíriteľmi vinohradníctva a vinárstva tu na našom území. Dokonca sa hovorí, že sledovali podnebie, skúmali pôdu a prišli na to, že máme veľmi podobné podmienky ako v oblasti Burgundsko vo Francúzsku. Na základe ich poznatkov tu boli vysadené tri Burgundské alebo po našom Rulandské odrody. Šedé, biele a modré. Dôkazom toho, že vybrali vhodné odrody je to, že ich u nás pestujeme dodnes.“ Táto historická väzba svedčí o strategickom výbere miesta pre pestovanie viniča, ktorý bol podložený hlbokým porozumením terroir.
Vinohrady Pivnice Radošina sa nachádzajú na sviežom juho-západnom svahu Považského Inovca, v nadmorskej výške 237 až 260 metrov nad morom. Prevláda tu ílovito hlinitá spraš na dolomitickom podloží, čo vytvára ideálne podmienky pre Rulandské šedé. Z celkovej plochy 33 hektárov vinohradov, 8,4 hektára, teda presne jedna štvrtina, sú venované tejto ušľachtilej odrode. Vďaka týmto priaznivým podmienkam dokáže odroda dosiahnuť cukornatosť až 23 °NM, pričom si zároveň zachováva optimálnu hladinu kyseliny, čo je kľúčové pre výrobu kvalitných a vyvážených vín.
Univerzálnosť Rulandského Šedého vo Vinárstve
Popularita Rulandského šedého nie je založená len na tradícii, ale aj na jeho vynikajúcej tvárnosti a všestrannosti vo vinárstve. Jeho schopnosť produkovať vína rôznych štýlov umožňuje vinárom experimentovať a uspokojiť široké spektrum chuťových preferencií.
„Veľmi skorý zber sa u nás používa ako časť kupáže, určenej na výrobu sektu pomocou tradičnej metódy kvasenia vo fľaši. Neskoršie zbery s nižšou cukornatosťou sa dajú použiť na výrobu ľahších ovocných vín so šťavnatou kyselinou.“ Táto flexibilita umožňuje vinárstvu naplno využiť potenciál odrody počas celého vegetačného obdobia. Skoršie zbery sú ideálne pre svieže, šumivé vína, zatiaľ čo neskoršie zbery s vyššou koncentráciou cukru a komplexnejšou chuťou sa hodia na výrobu tichých vín s ovocným charakterom a príjemnou kyselinkou.
Ako sa vyrába šampanské? (Podrobný návod na výrobu šampanského Methode Champenoise)
Radošinský Klevner: Víno s Kráľovským Pôvodom
Radošinský Klevner je kupážou odrôd Rulandské šedé a Rulandské biele v pomere približne 85:15%, avšak jeho presný pomer záleží na danom ročníku. Toto víno má v Radošinej dokázateľne takmer 80 ročnú tradíciu výroby. Jeden z najvýznamnejších momentov v jeho histórii je nepochybne podávanie Radošinského Klevneru na svadbe kráľovnej Alžbety II. v roku 1947. Tento fakt dodáva vínu punc exkluzivity a potvrdzuje jeho vysokú kvalitu a medzinárodné uznanie už v minulosti.
„Radošinský Klevner je výnimočný nielen históriou, ale aj rokmi vylepšovanou technológiou výroby. Tajomstvo jeho výroby je odovzdávané medzi generáciami pivničných majstrov, ktorí sa na jeho výrobe podieľajú.“ Táto kontinuita v odovzdávaní skúseností a vylepšovaní výrobného procesu je kľúčová pre udržanie vysokej kvality a charakteru vína.
Proces výroby zahŕňa zaujímavé technologické postupy: „Jedna časť Rulandského šedého je kvasená komerčnými kvasinkami, ďalšia časť je kvasená pomocou čistých kultúr kvasiniek vyselektovaných v našom vinohrade, čo dodáva vínu plnosť a mohutnosť. Obe tieto časti sú kvasené v 2000 litrových nerezových tankoch.“ Použitie rôznych typov kvasiniek, vrátane tých lokálne vyselektovaných, prispieva k komplexnosti a jedinečnosti vína. Následné scelenie a zrenie v nádobách umožňuje vínu harmonicky sa rozvinúť.
„Náš Radošinský Klevner uvádzame do predaja najskôr v druhej polovici júna pre to, aby dosiahol konzumnú zrelosť a prejavila sa v ňom aj sekundárna aromatika.“ Toto načasovanie uvedenia na trh zabezpečuje, že víno je v optimálnej forme, pripravené na konzumáciu a schopné plne prezentovať svoje aromatické a chuťové kvality.
Senzorické Vlastnosti Radošinského Klevneru
Radošinský Klevner sa vyznačuje zlatožltou farbou, ktorá po zatočení v pohári zanecháva pomalé, viskózne stopy. Jeho vôňa je výrazná a komplexná, začínajúca ovocnými tónmi maslovej hrušky a broskyne, doplnenými o medové nuansy. Po chvíli sa víno otvára a odhaľuje ďalšie vrstvy aróm, vrátane tónov chlebovej kôrky, jemného korenia a sušených byliniek. Chuť je plná, dlhotrvajúca a pikantná, s dominanciou korenistej hrušky, sušených hrozienok a náznakom sušeného banánu. Jemný zvyškový cukor príjemne harmonizuje s iskrivou kyselinou, čím vytvára osviežujúci a vyvážený zážitok.
Politika a Víno: Nečakané Spojenia
Svet vína sa stáva čoraz atraktívnejším aj pre osobnosti z iných oblastí, vrátane politiky a biznisu. Slovenské vinárstva, kedysi vnímané skôr ako doplnok k iným aktivitám, dnes naberajú na kvalite a získavajú medzinárodné ocenenia.
Z Politiky do Vinohradov: Príklady Úspešných Transformácií
Bývalý minister pôdohospodárstva Zsolt Simon sa po odchode z politiky vrhol na budovanie rodinného vinárstva Pádár, zameraného na ovocné vína. „Myšlienka založiť ovocné vinárstvo vo mne zrela od roku 2015. Ten rok som prekonal vážne zdravotné problémy a uvažoval som, čo a ako ďalej. Potom, čo som sa rozhodol nepodporiť vznik tretej Ficovej vlády a vystúpil som zo strany Most-Híd, nadišla vhodná chvíľa pustiť sa do tohto veľkého projektu. Začal som so synmi budovať rodinné vinárstvo,“ prezradil.
Jeho vinárstvo sa špecializuje na výrobu nápojov z čiernych ríbezlí, ktoré sám vysadil na siedmich hektároch. „Každý rok ho postupne zväčšujeme, lebo pre nás je hlavnou prioritou spracovávať produkty, o ktorých vieme, odkiaľ sú. Čierne ríbezle patria k najzdravším bobuľovinám, ktoré sa na Slovensku dajú pestovať. Obsahujú veľa železa, selénu, vitamínu C a antioxidantov. Počas fermentácie, výroby vína sa všetky tieto látky do vína extrahujú. Víno obsahuje biologicky aktívne látky, pri ktorých bol experimentálne vedecky dokázaný antioxidačný, antibakteriálny a antibiotický účinok.“ Simon zdôrazňuje nielen chuťové, ale aj zdravotné benefity ríbezľového vína, ktoré údajne pomáha proti únave, migrénam a prispieva k hormonálnej rovnováhe u žien. Jeho víno z čiernych ríbezlí s aróniou získalo striebornú medailu v Bojniciach.
Ivan Uhliarik, bývalý minister zdravotníctva, našiel svoju vášeň vo vinárstve Winterberg v Skalici. „Začal som s tým v roku 2013, keď som skončil s ministrovaním. Veď čo už budete pestovať v Skalici? Uhliarikovo vinárstvo nesie názov Winterberg. „Znie to síce po nemecky, ale volá sa tak kopec, ktorý je nad Skalicou. V roku 1581 daroval český a neskôr uhorský kráľ Vladislav Jagelovský vinice pod týmto kopcom Skaličanom. Študoval som si históriu a tento názov som vybral, aby som vyjadril našu úctu k tradícii. Pestujeme preto aj Skalický rubín. Je to cuvée, zmes viacerých odrôd. Konkrétne frankovky, svätovavrineckého a Modrého portugala, ktoré máme vo viniciach. Minulý rok sme v Paríži dostali zlatú medailu za Frankovku modrú.“
Zakladatelia finančnej skupiny J&T, ktorí kedysi žili okázalým životným štýlom, dnes investujú do vinárstva. „Do portfólia kúpili vinice na Slovensku, v Česku aj vo francúzskom Bordeaux. Do podnikania zapojili minulý rok aj odborníka a someliéra Jonathana Maltusa, ktorý zasadol do predstavenstva J&T Wine Holding. Na Slovensku vedie vinárstvo Patrik Tkáč . „Vinárstvo rodiny Tkáčovcov v oblasti Devín. Naše víno je prírodné, ekologické, biodynamické,“ informuje.
Vladimír Železný, známy z televíznej obrazovky, sa po konci v mediálnom svete vrhol na svoju celoživotnú vášeň - víno. „Vladimír Železný si vo viniciach vždy potrpel na špičkové odrody. Predviedol to v istom televíznom rozhovore, kde ho moderátor rozčertil poznámkou, aby do produkcie zaradil veltlín. „No veltlín? To nikdy. Vy pijete veltlín? Šošovicové, protivné víno?“ osopil sa. Železnému v minulosti trh neprial. Pred štyrmi rokmi sa pasoval s vážnou stratou, na hrozne prerobil vyše dvoch miliónov eur. „Investície do viníc sa všade na svete splácajú po generácie.“
Juraj Široký, ktorý pôvodne zbohatol na kupónovej privatizácii, sa prezentuje ako vinár. Jeho dve vinárske firmy, Víno Nitra a Château Modra, patria k najväčším výrobcom vína na Slovensku a prebojovali sa medzi špičky európskeho vína.
László Gyurovszky, bývalý minister výstavby a regionálneho rozvoja, sa po odchode z politiky vrátil k podnikaniu, ktoré zahŕňa aj vinárstvo. „Venovať sa vínu, ako Gyurovszky priznáva, bolo emocionálne rozhodnutie. Až časom zistil, že je to zložitý biznis, ktorý môže prinášať slušné zisky.“
Tieto príklady ilustrujú rastúci záujem o vinárstvo na Slovensku a dokazujú, že spojenie politiky, biznisu a vášne pre víno môže viesť k úspešným projektom, ktoré obohacujú slovenskú vinársku scénu.
Terroir a Jeho Význam vo Vinárstve
Pojem „terroir“ pôvodne vo Francúzsku označoval geografickú jedinečnosť vína, kávy a čaju. Tento pojem sa stáročia vyvíjal na základe pozorovaní odlišností vín, často aj v rámci jednej vinice. „Terroir“ zahŕňa súhrn všetkých prírodných faktorov, ktoré ovplyvňujú rast viniča a charakter vína - od klímy, pôdy, polohy vinohradu až po nadmorskú výšku a jeho orientáciu voči slnku. Pre vinárstvo Pivnica Radošina je lokalita na juho-západnom svahu Považského Inovca s ílovito hlinitou sprašou na dolomitickom podloží kľúčová pre dosiahnutie kvality ich Radošinského Klevneru. Tento koncept je dnes uznávaný po celom svete a je základom pre produkciu vín s charakteristickým rukopisom danej oblasti.