Devín, obec s bohatou históriou a strategickou polohou pri sútoku Dunaja a Moravy, je neodmysliteľne spojená s vinohradníctvom. Dlhoročná tradícia pestovania viniča a výroby vína siaha až do hlbokej minulosti, pričom archeologické nálezy a historické pramene svedčia o významnom postavení vinohradníctva v regióne počas rôznych historických období. Od čias Keltov, cez slovanské osídlenie, stredoveké panstvá až po moderné vinárstvo, Devín zohrával kľúčovú úlohu v rozvoji vinohradníckej kultúry na Slovensku.
Počiatky vinohradníctva v Devíne a okolí
Najstaršie dôkazy o vinohradníctve na území Devína siahajú až do 2. storočia pred Kristom, kedy tu podľa archeologických nálezov nádob na víno pôsobili prapredkovia dnešného obyvateľstva - Kelti. Títo dávni obyvatelia už poznali pestovanie viniča a spracovanie hrozna, čo potvrdzujú aj nálezy šesť až sedem storočí starých vinohradníckych nožov z územia dnešného Slovenska.
Významnú úlohu v rozvoji vinohradníctva na území dnešného Slovenska zohrali Rimania, ktorí od 1. do 4. storočia nášho letopočtu vplyvom provincie Panónia priniesli do regiónu kvalitnejšie odrody viniča a pokročilé metódy vinifikácie. Rímske légie a osadníci tak prispeli k rozšíreniu a zdokonaleniu vinohradníckych techník.
Počas obdobia Veľkej Moravy (8. - 10. storočie) bolo vinohradníctvo na území dnešnej Bratislavy, najmä pri hrade Devín, už relatívne vyspelé. Devín, vtedy známy pod názvom Dowina, bol jedným z hlavných sídiel Veľkej Moravy a jeho význam v regióne podčiarkuje aj fakt, že knieža Rastislav tu v 9. storočí nechal vybudovať mohutnú pevnosť. Z obdobia slovanského osídlenia pochádza najviac dôkazov o vinohradníctve v Devíne.
Prvá písomná zmienka o pestovaní viniča v Devíne pochádza z roku 1188, kedy pilišské opátstvo získalo donáciu na vinice. V listine Belu IV. z roku 1254, kedy mal Devín názov Dywen, sú taktiež spomenuté vinice. Intenzívnejšie vinohradníctvo na tomto území sa rozvinulo najmä v 13. storočí, zásluhou bratislavského richtára Jakuba a jeho potomkov.
Rozvoj vinohradníctva pod patronátom šľachty a cechov
Ďalší rozvoj vinohradníctva v Devíne podporilo kráľovské privilégium Ľudovíta I. Veľkého z roku 1362, ktoré upravovalo dávky a poplatky z viníc. V 15. storočí sa pánom devínskeho domínia stal uhorský palatín Mikuláš Garaj, ktorý rozširoval svoje vinice aj mimo územia Devína, čo viedlo k sporom s mestom Prešporok (dnešná Bratislava).
Po Garajovcoch sa panstva zmocnili grófi z Jura a neskôr, v rokoch 1527-1605, rodina Báthoryovcov. Po nich vlastnili panstvo Keglevičovci do roku 1635, kedy sa majiteľmi stali Pálffyovci, ktorí sa zaslúžili o ďalší rozvoj vinohradníctva až do zániku feudalizmu. Za ich panstva dosahovala plocha viníc v Devíne v roku 1720 už vyše 100 hektárov, v roku 1866 spolu s Karlovou Vsou to bolo 260 hektárov. K panstvu patrili aj vinice v Devínskej Novej Vsi (24 ha) a takmer polovica viníc v Rači. Časť týchto viníc (asi 60 ha) patrila občanom Prešporka.
V 18. storočí bol založený cech devínskych vinohradníkov, ktorého štatút v roku 1749 podpísal gróf Mikuláš Pálffy. Cech mal 34 majstrov a mladí členovia museli skladať prijímacie skúšky z vinohradníctva a vinárstva. Členovia cechu organizovali kultúrne podujatia a zábavy v budove, ktorú si v roku 1828 sami postavili. V roku 1831 cech postavil vo viniciach aj kaplnku sv. Urbana.
Výzvy a obnova vinohradníctva
Devínske vinohrady sa vďaka prevládajúcim ľahkým piesočnatým pôdam vyhli pohrome v podobe fyloxéry, ktorá v 19. storočí zničila veľkú časť európskych viníc. Katastrofou pre vinice však boli obe svetové vojny a obdobie rokov 1938-1945, kedy Devín pripadol Nemeckej ríši. Úpadok vinohradníctva nastal aj po odsune Nemcov v roku 1945.
Počas socializmu boli vinice kolektivizované a orientované na masovú výrobu, čo viedlo k úpadku tradičných vinohradníckych postupov a uprednostňovaniu kvantity pred kvalitou. Napriek tomu sa v tomto období začala rozvíjať novodobá devínska vinárska tradícia - ríbezlák. Ríbezle boli v Devíne vysadené vo väčšom rozsahu po tom, ako na konci 19. storočia choroba viniča zničila rozsiahle vinice v celej Európe. V roku 1922 miestny obyvateľ Alois Sonntag založil veľkovýrobu ríbezľového vína, čím sa devínsky ríbezlák stal známym produktom.
Po roku 1989 nastalo obdobie obnovy a modernizácie slovenského vinohradníctva. Vznikol Výskumný ústav vinohradnícky a vinársky v Bratislave, ktorý sa zameriava na podporu vinohradníctva a produkciu kvalitných vín. Dnes patrí Slovensko k rešpektovaným vinárskym krajinám s rozdelením na šesť vinohradníckych oblastí, pričom moderné slovenské vinárstva úspešne kombinujú tradičné metódy s inovatívnymi prístupmi.
História vína v Malokarpatsku
Devínska Kobyla a jej význam pre vinohradníctvo a prírodu
Devínska Kobyla, súčasť Malých Karpát a národná prírodná rezervácia, zohráva významnú úlohu nielen z hľadiska ochrany prírody, ale aj pre vinohradníctvo. Jej svahy s ideálnou juhozápadnou orientáciou poskytujú výborné prírodné podmienky pre pestovanie viniča. Na jej území sa nachádza aj pieskový vrch Sandberg, paleontologická lokalita svetového významu s pozostatkami morských živočíchov z pravekého mora Tethys.
Na najvyššom bode Devínskej Kobyly sa nachádza rozhľadňa kuriózneho tvaru, ktorá ponúka nádherné výhľady na okolitú krajinu vrátane hradu Devín, sútoku Moravy a Dunaja, a pohoria Braunsberg a Hainburské vrchy. V západnej časti obce Devín sa nachádza Kostol sv. Kríža, vzácna kultúrna pamiatka s históriou siahajúcou do druhej polovice 13. storočia. V jeho okolí bolo objavené veľké pohrebisko z čias Veľkej Moravy, čo viedlo k hypotézam o možnom pochovaní sv. Metoda v tejto lokalite.
Osveta a boj proti mýtom v histórii vinohradníctva
V kontexte histórie vinohradníctva na Slovensku, a najmä v Bratislave a Devíne, sa objavuje aj snaha o odborné sprístupňovanie vedeckých poznatkov a boj proti šíreniu mýtov. Vladimír Tomčík vo svojej knihe "Bratislavské víno" prezentuje viaceré tvrdenia, ktoré sú podľa niektorých odborníkov vedecky nedostatočne podložené alebo predstavujú historické mýty. Medzi ne patrí napríklad téza o kontinuálnom pestovaní viniča od staršej doby železnej až do súčasnosti, mýtus o Račianskej frankovke a jej spojení s Máriou Teréziou, či tvrdenie o prítomnosti šumivého vína značky Palugyay na palube Titanicu.
Odborníci zdôrazňujú dôležitosť kritického prístupu k historickým prameňom a potrebu vychádzať z overených vedeckých poznatkov. Plagiátorstvo a porušovanie autorských práv sú v oblasti vedeckej a popularizačnej literatúry vážnym problémom, ktorý si vyžaduje systematické riešenie a zodpovedný prístup autorov a vydavateľov. Napriek týmto výzvam, slovenská vinohradnícka tradícia, spojená s bohatou históriou Devína, naďalej žije a rozvíja sa, pričom sa snaží spájať minulosť s inováciami pre budúcnosť.
tags: #vinohradnictvo #na #devine #historia