Pápežské vyhlásenia o alkohole: Od svätosti k škandálom a späť k miernosti

Vatikán, centrum katolíckej viery a sídlo Petrovho nástupcu, bol v priebehu stáročí spájaný s mnohými aspektmi ľudského života. Jednou z tém, ktorá sa v kontexte cirkevnej histórie vynára opakovane, je postoj k alkoholu. Zatiaľ čo biblické texty a skoré učenie cirkvi naznačujú umiernený prístup, história pozná aj obdobia, kedy sa cirkevní predstavitelia, vrátane samotných pápežov, zaplietli do škandálov, ktoré vrhli tieň na ich morálnu autoritu. Tento článok sa ponorí do rôznych aspektov vzťahu cirkvi k alkoholu, od biblických odkazov a pápežských vyhlásení až po kontroverzné historické udalosti a moderné pohľady.

Alkohol v Písme: Dar či nebezpečenstvo?

Biblické texty poskytujú komplexný pohľad na alkohol. Na jednej strane ho predstavujú ako dar od Boha, ktorý „dáva ľuďom víno, ktoré obveseľuje srdce človeka, olivový olej, čo mu rozjasňuje tvár, a chlieb, ktorý mu dodáva silu“ (Žalm 104:15). Príkladom je samotný Ježiš Kristus, ktorý pri svadobnej hostine v Káne Galilejskej premenil vodu na „znamenité víno“, čím prispel k radostnej atmosfére. Víno zohralo kľúčovú úlohu aj pri ustanovení Eucharistie počas Poslednej večere. Starý zákon tiež pozitívne vníma víno ako požehnanie a znamenie hojnosti.

Na druhej strane, Písmo sväté dôrazne varuje pred zneužívaním alkoholu a opilstvom. Pavol v liste Efezanom píše: „Neopíjajte [sa] vínom, v ktorom je roztopašnosť“ (Efezanom 5:18) a v liste Korinťanom uvádza: „Opilci… nezdedia Božie kráľovstvo“ (1. Korinťanom 6:9-11). Božie Slovo odsudzuje „opilstvo, hýrenie a im podobné“ veci. Príslovia tiež varujú pred stratou úsudku a kontroly nad správaním v dôsledku nadmerného pitia, prirovnávajúc stav opitého človeka k „človeku, čo je hádzaný na šírom mori“ (Príslovia 23:34). Aj napriek tomu, že alkohol môže byť do istej miery prospešný, obsahuje zložky, ktoré menia činnosť mysle a tela. Nadmerné pitie má negatívny vplyv na úsudok, takže človek nie je schopný jasne premýšľať.

Pápežské škandály: Temné kapitoly histórie

Napriek tomu, že predstavitelia cirkvi by sa mali správať tak, ako kážu, história zaznamenala aj temné kapitoly, ktoré sa dotýkajú aj najvyšších miest. Vatikánsky palác nebol vždy stelesnením svätosti a jeho predstavitelia v minulosti neraz pošramotili dobré meno cirkvi. Sexuálne škandály, orgie, incest a pedofília sú len niektoré z obvinení, ktoré otriasli Vatikánom.

Jedným z príkladov je pápež Július II., ktorý vládol v rokoch 1503 až 1513. Napriek celibátu bol známy svojím veľkým sexuálnym apetítom a údajne mal chúťky smerujúce k mladým chlapcom. V roku 1511 voči nemu vzniesla cirkev obvinenia z oplzlych milostných aktov a nazvala ho homosexuálom, keďže trávil čas s malými chlapcami alebo mužskými prostitútmi.

Pápež Sixtus IV. (pontifikát 1471-1484) mal údajne celkovo šesť detí, pričom jedno mu porodila jeho vlastná sestra, čím sa dopustil incestu. Napriek tomu kontroloval sexuálne chúťky svojich poddaných, vytvoril cirkevnú daň z prostitúcie a obviňoval kňazov s milenkami.

Alexander VI. (pontifikát 1492-1503), predtým Rodrigo Borgia, pochádzal zo známej talianskej zločineckej rodiny. Inocent VII. (pontifikát 1484-1492) otvorene uznal osem nelegitímnych detí, hoci mohol mať omnoho viac.

Bonifác VIII. (pontifikát 1294-1303) bol známy svojou krutosťou. Po svojom zvolení dal postaviť svoje sochy po celom Ríme a údajne tvrdil, že „spanie s chlapcami nie je o nič ťažšie ako trieť si jednu ruku o druhú“. Jeho najhanebnejším činom bolo zničenie celého mesta Palestrina kvôli osobnému politickému sporu. Nenávisť voči nemu potvrdzuje aj jeho umiestnenie v ôsmom kruhu pekla v Danteho „Pekle“.

Vatikánsky palác bol v minulosti dejiskom aj iných škandálov. V roku 2017 otriasol priamo Vatikánom škandál okolo austrálskeho kardinála Georgea Pella, ktorý bol obvinený zo sexuálneho zneužívania maloletých chlapcov v 90. rokoch. V roku 2014 bol Vatikán informovaný o zatknutí poľského arcibiskupa Józefa Wesolowskeho, obvineného z platenia za sex s deťmi počas jeho pôsobenia v Dominikánskej republike.

Tieto udalosti, spolu so škandálmi okolo pedofílie, ktoré sa čoraz častejšie dostávajú na povrch, oslabujú moc a vplyv cirkvi na ľudí.

Alkohol ako psychologický a fyziologický fenomén

Alkohol je odnepamäti sprievodcom ľudstva a predstavuje prvú a najprirodzenejšiu drogu. Psychológ Harvey Milkman vysvetľuje, že ľudia si v každej kultúre snažia meniť stav vedomia a oklamať mozog. Alkohol pre mnohých ľudí predstavuje prostriedok na prekonanie spoločenských bariér, na uvoľnenie od stresu a rôznych tlakov. Môže vytrhnúť z často sivej a nudnej reality.

Biskup Forgáč hovorí, že alkohol má v akceptovateľnom množstve spoločenskú funkciu. „Jeho úlohou je uvoľniť atmosféru a podporiť vzájomnú komunikáciu medzi ľuďmi.“ Zarážajúce je, že už veľmi mladí ľudia sa dostávajú do kontaktu s veľkým množstvom alkoholu, pričom to v období strednej či dokonca základnej školy chápu ako hrdinstvo a nevyhnutnú súčasť mladosti.

Závislosť od alkoholu je však osobitnou kapitolou, ktorá dokáže aj z inak slušných ľudí urobiť trosky. Biskup Forgáč hovorí, že pri závislosti už „nejde o hriech v pravom zmysle slova, ale o psychickú chorobu“. Rozlišuje sa psychologická a fyziologická závislosť. Psychologická závislosť spočíva v tom, že človek požíva alkohol, lebo mu to robí psychicky dobre, nemyslí na problémy a uvoľní sa jeho vnútorné napätie. Kritický je prechod do fyziologickej závislosti, kde je organizmus nastavený na pravidelný príjem alkoholu a pri absencii sa biologický systém človeka búri. Ide o skutočnú chorobnú závislosť a aplikovanie atribútov hriechu nie je jednoduché, pretože slobodná vôľa je obmedzená.

Nadmerné pitie môže mať negatívny vplyv na telesné zdravie. „Nakoniec [alkohol] uštipne ako had a vylučuje jed ako zmija“ (Príslovia 23:32). Medicína potvrdila pravdivosť tohto príslovia. Alkohol vo veľkých dávkach môže byť smrtonosným toxínom, ktorý môže spôsobiť rôzne druhy rakoviny, alkoholickú hepatitídu, cirhózu pečene, pankreatitídu, mŕtvicu, zlyhanie srdca a iné vážne zdravotné problémy.

Cirkev a alkohol dnes: Miernosť ako cnosť

Väčšina kresťanských cirkví, vrátane katolíckej, neodsudzuje alkohol ani pitie ako také. Katechizmus Katolíckej cirkvi v bode 2290 uvádza, že „čnosť miernosti robí človeka schopným vyhýbať sa každému prekročeniu miery, nemiernemu užívaniu jedla, alkoholu, tabaku a liekov.“ Katolícka cirkev nepovažuje alkohol za zlo samé o sebe. Svätí ako svätý Arnulf z Met a svätý Arnold zo Soissons sa stali patrónmi pivovarníkov. Dokonca aj svätá Hildegarda z Bindenu odporúčala pivo, víno a medovinu, pričom pivo sa používalo aj ako vitamínový doplnok.

Diskusnejšou otázkou je samotný predaj alkoholu. Webová stránka Catholic Answers na otázku, či kresťan môže predávať alkohol alebo pracovať ako barman, odpovedá, že nie je nemorálny ani hriešny predaj alkoholu. Niektorí kresťania však môžu mať odstup až odpor k alkoholu a vnímať ho ako niečo, čo Boh nechce. Bohu sa však v skutočnosti protiví nemiernosť.

V súčasnosti sa cirkev snaží riešiť problémy spojené s nadmerným užívaním alkoholu, najmä u mladých ľudí. Poľská katolícka cirkev prišla s plánom na obmedzenie dostupnosti alkoholu pre mladých, navrhujúc zvýšenie veku predaja na dvadsaťjeden rokov a obmedzenie počtu predajných miest. V podobnom duchu sa rieši tento problém aj na Slovensku.

Rodina a alkohol: Výzva pre modernú spoločnosť

Druhý vatikánsky koncil a následné dokumenty, ako apoštolská exhortácia Familiaris consortio, venovali osobitnú pozornosť manželstvu a rodine. Španielska biskupská konferencia poukazuje na nové okolnosti, v ktorých sa rodinný život vyvíja, a na negatívne dôsledky takzvaného „kultúry smrti“, ktorá devalvuje manželstvo a rodinu. Medzi tieto negatívne fenomény patria aj závislosti od alkoholu, ktoré narastajú do miery, že spoločnosť je chorá.

Závislosť od alkoholu často vedie k problémom v rodine, narúša medziľudské vzťahy a môže viesť k tragickým následkom. Aj keď alkohol ako taký nie je zlom, jeho nadmerné užívanie a následná závislosť predstavujú vážnu hrozbu pre jednotlivca, rodinu a celú spoločnosť.

Postoj cirkvi k alkoholu sa teda vyvíjal a dnes sa nesie v duchu biblického varovania pred opilstvom a zdôrazňovania čnosti miernosti. Zatiaľ čo minulosť priniesla aj škandály, súčasnosť sa snaží o zodpovedný a vyvážený prístup, ktorý zohľadňuje ako pozitívne aspekty alkoholu, tak aj jeho potenciálne nebezpečenstvá.

tags: #vyhlasenia #papezov #na #alkohol